Plukovník Mader: Veliť Švajčiarskej garde cítim ako povolanie
Vatikán (7. mája, RV) – Túto nedeľu zložilo vojenskú prísahu v Švajčiarskej
garde 38 nových halapartníkov. Ako pre Vatikánsky rozhlas uviedol veliteľ gardy plukovník
Elmar Theodor Mader, ich priemerný vek je 23 rokov a začlenili sa medzi 110 súčasných
gardistov. Minimálny čas zotrvania v jej útvaroch sú dva roky a tých, ktorí sa rozhodnú
zotrvať dlhšie, je prodľa plukovníka Madera málo. Takých – v hodnosti kaprálov a seržantov
– má garda približne 25-30 a ich úlohou je plniť jej hlavné poslanie, starať sa o osobnú
bezpečnosť pápeža.
Táto úloha sa spája s najtragickejším dňom v dejinách Švajčiarskej
gardy 6. májom 1527. Bol to prvý deň známeho „Rímskeho rabovania“, keď vojská nemeckého
cisára Karola V. osem dní drancovali mesto. V boji s nimi zahynulo 147 švajčiarskych
gardistov, zvyšku, ktorý prežil, sa však podarilo pápeža Klementa VII. zachrániť a umožniť
mu útek do Anjelského hradu. Šiesty máj sa odvtedy stal dňom každoročnej prísahy nových
regrútov.
Aké sú podmienky na začlenenie sa do Švajčiarskej gardy? Odpovedá
plukovník Mader: „Naše pravidlá určujú niekoľko kritérií, ako byť
Švajčiar, absolvovať vojenskú službu vo Švajčiarsku, byť slobodný, katolík, mať dobré
zdravie, dobrú povesť atď. Všetky tieto kritériá sa overujú v regrútskom centre vo
Švajčiarsku. Kanditát teda neprichádza do Ríma, ale predstaví sa priamo vo Švajčiarsku.
Môj vysunutý úrad vo Švajčiarsku mi pripraví podklady a mne prislúcha konečné rozhodnutie.“
Ako
sa dostal medzi švajčiarskych gardistov plukovník Mader? Aká je jeho osobná skúsenosť? „Vstúpil
som takpovediac pre motívy povolania, i keď nejde, samozrejme, o kňazské povolanie,
ktoré nemám. Avšak na záver svojich štúdií som cítil povolanie pracovať konkrétne
pre Cirkev; keď som tu v Ríme stretol jedného švajčiarskeho kňaza, rozvinula sa táto
myšlienka, táto možnosť stať sa dôstojníkom Švajčiarskej gardy. Je pre mňa veľmi dôležití
byť blízko pri Svätom Otcovi, pracovať konkrétne pre neho. No i práca s mladými mi
skutočne leží na srdci, lebo sú vo veku medzi 20 a 25 rokmi, keď sa ešte dávajú formovať.
Táto úloha je teda čiastočne aj učiteľská. Keď hľadíme späť na svoje životy, uvedomujeme
si, že tento vek je veľmi významný. Ak im môžem dať niečo do budúcnosti, je to pre
mňa veľmi uspokojujúce.“ -te-