Vatikán chce riešiť klimatické zmeny v duchu spoločného dobra
Vatikán (26. apríla, RV) – Osemdesiat politikov, vedcov, ekonómov a pastoračných
pracovníkov z 20 krajín piatich kontinentov zvolala do Vatikánu Pápežská rada pre
spravodlivosť a pokoj, aby hľadali odpovede na hrozby klimatických zmien vo svete.
Svätý Otec vyjadril v telegrame, ktorý účastníkom zaslal jeho štátny sekretár Tarcisio
Bertone, „živé ocenenie“ tomuto úsiliu „podnecovať výskum
a podporu životných štýlov, modelov produkcie a konzumácie poznačených úctou
k stvorenstvu a ku skutočným potrebám udržateľného rozvoja národov, s ohľadom na všeobecné
určenie dobier, ako opakovane pripomína sociálna náuka Cirkvi“.
Sociálna
náuka Cirkvi je hlavným oporným bodom seminára a podľa predsedu Pápežskej rady pre
spravodlivosť a pokoj kardinála Renata Martina má ku klimatickým zmenám „veľa čo
povedať“. Už na prvých stranách Biblie sa píše, že panovanie človeka nad stvorenstvom,
zverené mu Bohom, nemá byť despotické a nerozumné. Naopak, má viesť k rozvoju človeka,
celého človeka, celého človečenstva – a to je výzva. Staroslitvosť o životné prostredie
obsahuje spoločnú povinnosť rešpektovať spoločné dobro všetkých. V tom vidí kardinál
Martino výzvu na väčší zmysel pre zodpovednosť určenú ako výrobcom, tak konzumentom.
Seminár
sa koná dnes a zajtra a vystupujú na ňom napríklad kompetentní politickí predstavitelia
Francúzska, Veľkej Británie, Nemecka, Talianska či Guyany. Ako pripomenul kardinál
Martino, pohľady na vplyvy klimatických zmien na spoločensko-politickú rovnováhu sa
vo svete rôznia: „Treba predovšetkým upresniť a uvedomiť si, že
nie celý vedecký svet vykrikuje o pohrome. Jestvuje aj nemalá súdržná skupina vedcov,
ktorí klimatické zmeny nevidia cez také čierne okuliare. Pripúšťajú, že ide o fenomény,
ktoré sa počas rokov a epoch opakujú, ale hovoria, že niekedy môžu priamo pôsobiť
v prospech poľnohospodárstva a rozvoja. Prirodzene, my sa na vec pozeráme v duchu
väčšej opatrnosti.“
Svätá stolica plánuje na danú tému vydať dokument a tak
prispieť k rozvážnemu vnímaniu situácie. Ako zdôraznil kardinál Martino, povážlivá
je napríklad výrazná nerovnováha, lebo prevažná časť energetických zdrojov sa míňa
vo vyspelom svete: „Je tu krajina, ktorá predstavuje päť percent
svetového obyvateľstva a sama míňa 20 percent celkovej energie; a je tu iná krajina,
ktorá predstavuje 20 percent svetového obyvateľstva a míňa iba päť percent celkovej
energie. Je prirodzené, že ten, kto má väčšie možnosti čeliť klimatickým zmenám, je
pokojnejší; kým ten, kto tieto možnosti nemá, sa obáva viac. Aj na tomto polit sa
preto ustavične apeluje na medzinárodnú solidaritu a na medzinárodné spoločenstvo.
Keď chýbajú zdroje, tým, kto trpí, sú, samozrejme, vždy tí najchudobnejší.“
Riešenie
si podľa kardinála Martina vyžaduje zmenu životného štýlu. Ako uviedol, nemožno sa
spoliehať iba na vedcov, ale aj my si musíme skúšať klásť otázky a pochopiť, ako my
všetci, bežní ľudia, môžeme svojím osobným vkladom a svojou osobnou aktivitou prispieť
k riešeniu a k zmierneniu týchto situácií. -te-