Benedikt XVI. písal Angele Merkelovej o odstraňovaní chudoby vo svete

Vatikán (24. apríla, RV) – Bohaté štáty by chceli do roku 2015 zmierniť extrémnu chudobu niektorých krajín na čele s africkými a Cirkev ich v tom jednoznačne a aktívne podporuje. To je posolstvo listu Benedikta XVI. nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, ktorá tento polrok stojí aj na čele predsedníckej krajiny EÚ a hostiteľskej krajiny nadchádzajúceho samintu skupiny G8. Sedem priemyselne najrozvinutejších krajín a Rusko sa stretne 6. až 8. júna v Heiligendamme na pobreží Baltického mora v Nemecku. Svätý Otec preto napísal A. Merkelovej list datovaný už 16. decembra pri príležitosti začiatku nemeckého predsedníctva EÚ. Kancelárka mu odpísala 2. februára a včera ich korešpondenciu zverejnil denník L´Osservatore Romano.

Hovorca Svätej stolice Federico Lombardi označil túto korešpondenciu za „dôležitý fakt“. Pápež podľa neho pripomína veľké témy vízie Cirkvi vzhľadom na boj s chudobou a na nastolenie väčšej spravodlivosti v medzinárodných vzťahoch, zvlášť v aktuálnom kontexte globalizácie. Benedikt XVI. vyjadruje „znepokojenie Svätej stolice pre neschopnosť bohatých krajín ponúknuť chudobnejším krajinám, zvlášť tým v Afrike, primerané finančné a trhové podmienky, ktoré by podporili ich udržateľný rozvoj“. Nezabúda pritom na povinnosť vlád chudobných krajín usilovať sa o odstraňovanie chudoby a o tzv. good governance, čiže dobrú vládu, avšak potrebujú pritom aktívnu spoluprácu medzinárodných partnerov.

Tá podľa Benedikta XVI. nie je žiadnou výnimočnou úlohou, ale nepodmieniteľnou a vážnou morálnou povinnosťou. „Bolo by potrebné vytvoriť a zaručiť, spoľahlivým a udržateľným spôsobom, výhodné trhové podmienky, ktoré zahŕňajú predovšetkým široký prístup na trhy bez výnimiek,“ napísal pápež. Na prvom mieste si to podľa neho vyžaduje prijatie „opatrení na rýchle úplné a nepodmienené vymazanie zahraničného dlhu chudobných, vážne zadlžených krajín, ako aj najmenej rozvinutých krajín“. A zároveň „prijať opatrenia, aby tieto krajiny znova neupadli do situácie neznesiteľného dlhu“.

Ďalej Benedikt XVI. upozornil na potrebu investovať do výskumu a vývoja liekov na liečenie aidsu, tuberkulózy, malárie a ďalších tropických ochorení. O sobitne zdôraznil ako „naliehavú vedeckú úlohu“ konečne vyvinúť vakcínu proti malárii a „dať medicínske a farmaceutické technológie, ako aj vedomosti odvodené zo skúsenosti na poli hygieny k dispozícii bez akýchkoľvek právnych a ekonomických požiadaviek“.

V centre pápežovej pozornosti stojí v týchto súvislostiach aj obchod so zbraňami – „či už legálny alebo nelegálny“ –, ako aj „nelegálny obchod so vzácnymi tovarmi“, „pranie špinavých peňazí“ a „podplácanie funkcionárov chudobných krajín“. Boj proti týmto javom je úlohou celého medzinárodného spoločenstva, skupina G8 by však v ňom podľa Benedikta XVI. mala zohrať vedúcu úlohu. Dôležité je pritom presvedčenie, že „sú neodmysliteľne spojené so svetovým mierom a bezpečnosťou“.

Angela Merkelová sa pápežovi za list poďakovala a ubezpečila ho, že problematike sa bude venovať ako Európska únia, tak G8 so želaním, aby sa prostredníctvom „rovnejšej“ globalizácie dosiahla „väčšia spravodlivosť a pokoj“ vo svete.

Hovorca Svätej stolice Federico Lombardi vo svojej reakcii podčiarkol ústredné postavenie týchto tém v medzinárodnej agende, a to ako počas britského, tak teraz počas nemeckého predsedníctva EÚ. Zo svojej pozície pridal dva postrehy:
 
„Predovšetkým k ‚metóde‛: pápežov list vonkoncom nie je abstraktný alebo moralistický. Svätý Otec si uvedomuje existenciu namáhavej, náročnej a vysokej zodpovednosti za konanie na politickom a ekonomickom poli, a svojou morálnou autoritou jasne podporuje na základe konkrétnych možností Katolíckej cirkvi spolupracovať každý konkrétny projekt a každé úsilie konať s dobrým úmyslom pre spoločné dobro ľudskej rodiny. Odpoveď pani Merkelovej sa nesie v tom istom duchu a na tej istej vysokej úrovni. Ide o výborný príklad správneho vzťahu medzi politickou a duchovnou autoritou. O znak nádeje na rovnejší svet. Po druhé – k šírke záberu. Pápež preukazuje svoju živú starosť o najchudobnejšie krajiny a zvlášť o Afriku. Aj táto starosť plne nadväzuje na program jeho predchodcov. Nie je pravdou, že by bol ‚eurocentrikom‛, ako niektorí tvrdia. Onedlho pôjde do Latinskej Ameriky. Keď hovorí o Európe, myslí na Európu otvorenú svetu v spravodlivosti a v solidarite, v záujme vytvárania sveta, ktorý si bude ctiť dôstojnosť každej ľudskej osoby.“ -te-