Gréckokatolíkom: Svätý Metod a jeho právnické dielo

V ruchu veľkonočných dní a ich liturgických slávení možno unikol našej pozornosti sviatok - spomienka na smrť nášho prvého arcibiskupa sv, Metoda, ktorú si pripomíname 6. apríla. Aj keď s odstupom niekoľkých dní, vráťme sa teraz trochu k osobe a dielu staršieho z dvojice našich vierozvestcov. V posledných rokoch vidno rast záujmu o život, dielo a myšlienky solúnskych bratov v čoraz širších kruhoch. Je všeobecne známa činnosť sv. bratov na poli náboženskom i kultúrnom. Boli to oni, ktorí preložili do jazyka našich predkov ako byzantskú liturgiu, večiereň, utiereň a iné liturgické pobožnosti tak aj Sväté Písmo. Menej známa je už zásluha Solúnskych bratov, a medzi nimi najmä sv. Metoda aj na rozvoji spoločenského života. Konkrétne ide o to, že to boli práve oni, ktorí našim predkom odovzdali prvé písané zbierky zákonov. Už pri ich pozvaní kniežaťom Rastislavom bolo zdôraznené, že knieža očakáva “biskupa a učitela”. Svoje prianie posilnil aj pochvalou, že “od vás”, teda z Byzancie, “vždy dobrý zákon pochádza”. K tejto učiteľskej, teda organizačno - spoločenskej činnosti mal viac predpokladov sv. Metod, ktorý bol v mladosti správcom slovanskej provincie pri rieke Strumica v dnešnom Macedónsku. Svoje organizátorské a vodcovské schopnosti potom náležite využil aj pri vedení veľkomoravskej Cirkvi po smrti sv. Konštantína - Cyrila.

Bol to práve sv. Metod, ktorý do reči našich predkov preložil Nomokánon, slávnu zbierku cirkevných zákonov a nariadení Všeobecných snemov, partikulárnych synod a veľkých cirkevných Otcov východnej Cirkvi. Samotné slovo Nomokánon, ktoré Metodov životopisec použil pri opise jeho právnicko-prekladateľského dielam nevystihuje celkom presne typ zbierky, ktorú sv. Metod prekladal. Slovo Nomokanon totiž označuje taký druh právnickej príručky, kde sa okrem zákonov cirkevných zákonov, teda “kánonov”, nachádzajú aj civilné predpisy nazvané grécky “nomoi”. Odborníci sa dnes jednoznačne zhodli na názore, že sv. Metodovi za predlohu slúžila cirkevno-právnická zbierka sv. Jána Scholastika, carihradského patriarchu z roku 565. Táto, keďže bola rozdelená do častí, zvaných tituly, nazývala sa Synagoga 50 titulov, teda Zbierka 50 titulov, ktorá však obsahovala len cirkevné zákony a nebola teda typickým Nomokánom. Sv. Metod si ale pri preklade počínal ako skúsený právnik. Dosvedčuje to výborná úroveň jeho práce, jazyková aj terminologická presnosť a odbornosť. Obsiahlu byzantskú zbierku podstatne skrátil, ale aj pri tom si počínal vskutku majstrovsky. Vynechal kánony, ktoré sa opakovali, tie, ktorých platnosť bola limitovaná na určité okolnosti, a tiež tie, ktoré boli na našom území neaktuálne. Okrem toho, že sv. Metod niektoré časti tejto obsiahlej zbierky vynechal, niektoré čiastočne pozmenil a upravil. Niekedy sa pritom riadil snahou o zachovanie zmyslu zákona, v iných prípadoch išlo o úmyselné zmeny, ktorými chcel vyjsť v ústrety rozvíjajúcej sa Cirkvi v jeho metropolii. Tak napríklad ku kánonu 11 synody v Sardike, ktorý hovorí o tom, že každý obyvateľ mesta je v nedeľu povinný zúčastniť sa liturgie, pridal doplnok “s čadoju”, teda spolu s deťmi, čo ale takisto môže znamenať aj spolu s celým služobníctvom. Podobné zmeny pozorujeme aj na iných miestach.

Mnohí odborníci pripisujú sv. Metodovi aj vznik civilnej právnej zbierky, Súdneho zákonníka pre ľud - nazývaného Zakon sudnyj ljudem. Podľa ich názoru je táto právna príručka ešte staršia ako vyššiespomínaný Nomokanon, ktorý by sa vlastne mal presnejšie nazývať Synagogou - Zbierkou 50. titulov. Zakon sudnyj ljudem bol tiež preložený z gréčtiny, zo zákonníka, ktorý sa volá Ekloga. Ekloga bol civilný zákonník byzantských cisárov pochádzajúcich z tzv. isaurskej dynastie, panujúcich na začiatku 8. storočia. Ako priama predloha slúžila pritom XVII. hlava tzv. Privátnej Eklogy - teda súkromného spracovania oficiálnych štátnych zákonov.
Sv. Metod ale neostal len pri oficiálnom promulgovaní suchých právnych predpisov. V skutočnosti sa pri každej príležitosti snažil poukázať na ich praktické uvádzanie do života, na ich užitočnosť a potrebnosť. Dôkazom toho je aj časť jednej jeho kázne, ktorá sa v dejinách literatúry stala známa ako tzv. “Napomenutie vladárom”, alebo ako sa niekedy označovala ako “Anonymná homília z Clozovho rukopisu.” Je to vlastne autentický výklad zákonov a ich aplikácie v praktickom živote spoločnosti. Sv. Metod v tejto kázni napomína svetských predstavených ku dodržovaniu zákonnosti. Pri súdoch vyžaduje od nich nestrannosť svedkov, upozorňuje ich na nerozlučiteľnosť sviatostného manželstva a vlastne práve im, ako predstaveným, kladie na srdce dozeranie nad zachovávaním schválených zákonov.

Sv. Metod na úsvite stredoveku aj na tomto poli začlenil náš národ do rodiny civilizovaných, vyspelých národov vtedajšej Európy. Dnes sa často u nás hovorí, že sa chceme vrátiť do tejto rodiny, že chceme budovať spoločnosť založenú na práve a spravodlivom zákonodarstve. Toto sa nám podarí, ak budeme s úctou a pozornosťou študovať a nasledovať činnosť tých, ktorí nás na tejto ceste k Európe a k právnej spoločnosti predbehli o 1100 rokov, jedným slovom ak dôraznejšie začneme venovať pozornosť kresťanským koreňom nášho národa.

P. Cyril Vasiľ SJ