Pavia (22. apríla, RV) - Predpoludním o 10.30 hod Benedikt XVI. predsedal slávnostnej
svätej omši v záhradách boromejského kolégia. Vo svojej homílii sa Svätý Otec nechal
inšpirovať prvým čítaním dnešnej nedele, kedy Peter ohlasuje Ježiša Krista ako spasiteľa
pred židovským veľkňazom.
„Táto krátka Petrova katechéza nechcela byť
určená len židovským zákonníkom. Je určená aj všetkým nám. Pretože zmŕtvychvstalý
Ježiš žije aj dnes a pre všetky generácie a pre všetkých ľudí je „vládca“,
ktorý nás predchádza na našej ceste, on je „spasiteľ“ ktorý nás ospravedlňuje. Dve
slová „obrátenie“ a „odpustenie hriechov“, ktorú korešpondujú s dvomi titulmi Krista,
totiž „vládca“ a „spasiteľ“ sú kľúčovými slovami Petrovej katechézy, slová,
ktoré sa chcú aj v túto chvíľu dotknúť nášho srdca. Púť, na ktorú sa máme vydať,
púť ktorú nám ukazuje Ježiš, sa nazýva „obrátenie“. Čo to však znamená? Čo je potrebné
robiť? V každom živote obrátenie má svoju vlastnú podobu, pretože každý človek je
jedinečný, nikto nie je kópiou toho druhého. Avšak v dejinách kresťanstva Pán nám
poslal vzory obrátenia, ktorú nám pomáhajú orientovať sa.“
V ďalšej
časti svojej homílie sa Svätý Otec sústredil na postavu svätého Augustína, ktorý sám
vykreslil cestu vlastného obrátenia vo svojej knihe: „Vyznania“. Benedikt XVI.
na pozadí troch veľkých etáp Augustínovho putovania na ceste vlastného obrátenia
načrtol hlavné črty a výzvy v procese obrátenia, ktoré sa dotýkajú života každého
z nás. „Prvé základné obrátenie bolo vnútorným obrátením
sa ku kresťanstvu, k vyjadreniu „áno“ voči viere a krstu.“
Benedikt XVI. ďalej zdôraznil, že pre Augustína obrátenie v tejto etape konkrétne
znamenalo, že sa neuspokojil s priemerným životom, ale sám sa stal človekom, ktorý
túžil spoznať pravdu. „Chcel vedieť kým je človek, odkiaľ
pochádza svet, kde máme pôvod my sami, aký je cieľ nášho života, ako môžeme nájsť
skutočný život. Chcel nájsť skutočný život a nielen žiť naslepo bez zmyslu a bez cieľa“.
Pravdu, ktorú Augustín hľadal nakoniec nachádza, ako zdôraznil Svätý Otec, „vo viere
Cirkvi, ktorá vyznáva: Slovo sa stalo telom“ a zároveň poukázal na dôležitosť tejto
skutočnosti pre náš život. „Nemusím hovoriť, ako je to veľmi
dôležité pre náš život: aby sme zostali ľuďmi, ktorí hľadajú, ktorí sa nenechajú uspokojiť
s tým, čo všetci hovoria a robia. Je potrebné, aby sme neustále upierali zrak na večného
Boha a na Ježiša Krista, čo znamená, neustále sa učiť pokornej viere Cirkvi, ktorá
je stelesnením Ježiša Krista“. - ls -