Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (20. apríla, RV) - „Poďte sem a počúvajte, všetci ctitelia Boží, vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil“. Týmito slovami 66. žalmu sa prihovoril pápež Benedikt XVI. pri príležitosti svojich 80. narodenín účastníkom nedeľnej ďakovnej svätej omše na Námestí sv. Petra. Svätý Otec si v homílii osobitne spomenul na svoju kňazskú vysviacku na Sviatok svätých Petra a Pavla roku 1951, keď sa mu Ježiš prihovoril nie ako sluhovi, ale ako priateľovi a dal mu moc odpúšťať hriechy. „Duch Ježiša Krista je sila odpustenia. – povedal Svätý Otec vo svojej homílii a pokračoval - Je to moc Božieho milosrdenstva. Dáva možnosť začínať vždy znovu. Priateľstvo Ježiša Krista je priateľstvom toho, kto z nás robí odpúšťajúce osoby a kto zároveň odpúšťa nám, neprestajne nás dvíha z našej slabosti a práve takto nás vychováva, vštepuje nám vedomie vnútornej povinnosti milovať, povinnosti odpovedať na jeho dôveru svojou vernosťou.“ V tomto duchu Benedikt XVI. znova pripomenul Tomášovo vyznanie „Môj Pán a môj Boh!“ z nedeľného evanjelia. Podľa jeho slov milosrdný Boh myslí na nás ľudí v malých veciach, aby nám tak pomohol dosiahnuť veľké, ako aj dodal Svätý Otec: „Keď Pán zväčšil moje bremeno zodpovednosti, vniesol do môjho života aj novú pomoc.“  
Nedeľný program pápeža pokračoval napoludnie mariánskou modlitbou Raduj sa nebies kráľovná. Pred ňou sa prihovoril veriacim, zhromaždeným na Námestí sv. Petra a pripomenul im, že z vôle jeho predchodcu Jána Pavla II., je druhá veľkonočná nedeľa venovaná Božiemu milosrdenstvu, keď povedal: „Táto nedeľa, ako som už povedal, uzatvára týždeň, lepšie povedané Veľkonočnú „oktávu“, ktorú liturgia vníma ako jeden jediný deň: „deň, ktorý učinil Pán“ (Ž 117,24) „Nie je to čas chronologický, ale duchovný, ktorý Boh vložil do tých dní, kedy vzkriesil Krista. Duch Stvoriteľ, ktorý rozprúdil nový a večný život v pochovanom tele Ježiša z Nazaretu, priviedol k zavŕšeniu dielo stvorenia, dajúc tak pôvod „prvotine“ nového ľudstva, ktorá je zároveň prvotinou nového sveta a novej epochy. Túto obnovu sveta možno zhrnúť do jedného slova: toho istého, ktoré zmŕtvychvstalý Ježiš vyslovil ako pozdrav a ktoré sa stali ohlásením jeho víťazstva, keď učeníkom povedal: „Pokoj vám“! Pokoj je dar Krista, ktorý zanechal svojim priateľom. Je požehnaním, ktoré je určené všetkým ľuďom a všetkým národom. Nejde o pokoj ako ho chápe „svet“ - ako rovnováhu síl, ale ide o novú skutočnosť, ktorá je ovocím Božej lásky, jeho milosrdenstva. Je to pokoj, ktorý nám Ježiš Kristus daroval za cenu svojej krvi a ktorý dáva všetkým, ktorí mu dôverujú.“  
Oslavu jubilejných 80. narodenín Benedikta XVI. uzavrel v pondelok koncert symfonického orchestra zo Stuttgartu v Aule Pavla VI. vo Vatikáne „Som presvedčený, že hudba je skutočne univerzálnym jazykom krásy,“ uviedol potešený Svätý Otec po tom, ako si vypočul diela Gabrieliho, Dvořáka a Mozarta, a dodal: „Tento jazyk je schopný zjednotiť ľudí dobrej vôle po celom svete a primäť ich, aby sa otvorili tomu, čo je dobré a krásne. Tomu, čoho zdrojom je Boh.“ Narodeniny Benedikta XVI. sa niesli aj v ekumenickom duchu. Na osobitnej audiencii prijal metropolitu Pergama Ioannisa Zizioulasa, ktorý pápežovi odovzdal list od ekumenického patriarchu Bartolomeja I.
 
Vo svojom príhovore počas stredajšej generálnej audiencie na Námestí sv. Petra vo Vatikáne sa Benedikt XVI. venoval osobnosti sv. Klementa Alexandrijského, predstaveného katechetickej školy. Svätý Otec vyzdvihol jeho príspevok k plodnému kontaktu evanjelia a gréckej filozofickej tradície. Viera v Krista zaručuje podľa Klementa pravé poznanie, o ktoré sa antickí filozofi usilovali prostredníctvom rozumu. Vo viere a rozume Klement videl dve nevyhnutné a dopĺňajúce sa „krídla“, na ktorých sa ľudský duch vznáša k pochopeniu Krista, Božieho Slova. Vieru samotnú chápal ako Boží dar, ktorý nás pobáda do úsilia o hlbšie porozumenie Božiemu zjaveniu. Ako bytosti stvorené na Boží obraz sme povolaní stávať sa Bohu čoraz podobnejšími – nielen prostredníctvom zdokonaľovania svojho intelektu, ale aj prostredníctvom rastu v čnostiach. Keď sa oslobodzujeme od svojich vášní, sme ťahaní v láske kontemplovať Boha, ktorý sa nám zjavil v Kristovi. Týmto spôsobom Klement vytvoril druhú veľkú príležitosť na dialóg medzi kresťanskou zvesťou a gréckou filozofiou, v ktorej pred ním neuspel v Aeropágu sv. Pavol. Klement tento dialóg podľa Benedikta XVI. znovu otvoril a zdokonalil ho na najvyššom stupni gréckej filozofickej tradície. „Ako napísal môj ctený predchodca Ján Pavol II. v encyklike Fides et ratio, Alexandrijčan prichádza až k interpretácii filozofie ako úvodnej inštruktáže do kresťanskej viery (n. 38). A naozaj, Klement dospel až k tvrdeniu, že Boh dal filozofiu Grékom ako im vlastný zákon (Strom. 6, 8, 67, 1). Grécka filozofická tradícia je pre neho takmer rovná zákonu daného Židom a predstavuje priestor zjavenia. Ide o dva pramienky, ktoré napokon prichádzajú k tomu istému Logosu. Tak Klement jasne označuje cestu toho, kto sa usiluje dať za pravdu svojej vlastnej viere v Ježiša Krista. Môže teda slúžiť ako príklad pre kresťanov, ketechétov a teológov našich čias, ktorým Ján Pavol II. v spomenutej encyklike pripomína, aby viac brali do úvahy metafyzický rozmer pravdy a tak vstupovali do takého potrebného kritického dialógu so súčasným filozofickým zmýšľaním.“ - ls -