Očami viery, vedy a kultúry: Pápežova kniha nastoľuje Kristovu otázku “Kým som pre teba?”

Vatikán (17. apríla, RV) – Včera, v deň 80. narodenín Svätého Otca, sa na pultoch kníhkupectiev objavila jeho nová kniha Ježiš Nazaretský. Z prvých vydaní sa môžu tešiť znalci nemeckého, talianskeho, gréckeho a poľského jazyka, už sa však pripravujú preklady do ďalších 20 rečí. Talianska verzia má 448 strán a stojí 19 a pol eura. Svätá stolica v oficiálnej správe zdôrazňuje, že nejde o dokument Magistéria, ale o pápežovu osobnú meditáciu, o jeho púť k Ježišovi. Hlavným cieľom knihy, na ktorej Benediktovi XVI. veľmi záleží, je vzbudiť v čitateľovi rast živého vzťahu s Ježišom Kristom.

Joseph Ratzinger-Benedikt XVI.: Ježiš Nazaretský, 2. kapitola: Ježišove pokušenia. Pokušenie chleba.

 
„Ak si Syn Boží... – aká výzva! A nemalo by sa to isté povedať Cirkvi? Ak chceš byť Božou Cirkvou, staraj sa predovšetkým o chlieb pre svet – ostatné príde potom. Je ťažké odpovedať na túto výzvu, zvlášť preto, lebo krik hladujúcich nami preniká a musí prenikať hlboko do našich uší a duší. Ježišovu odpoveď nemožno chápať iba vo svetle príbehu o pokušeniach. Téma chleba pretkáva celé evanjelium a musíme sa na ňu pozerať v celej jej šírke.
(...)
Aktivity na pomoc Západu rozvojovým krajinám, založené čisto na technicko-materiálnych princípoch, ktoré nielen opomenuli Boha, ale aj vzdialili ľudí od neho v pýche svojej premúdrelosti, urobili tretí svet tretím svetom v modernom zmysle. Taká pomoc odsunula bokom náboženské štruktúry, morálne i spoločenské skutočnosti a zaviedla jej pretechnizovanú mentalitu do prázdna. Verila, že dokáže premeniť kamene na chlieb, ale nahradila chlieb kameňmi. V hre je Boží primát. Ide o schopnosť spoznať ho ako skutočnosť, ako skutočnosť, bez ktorej nič iné nemôže byť dobré. Dejiny nemožno riadiť čisto materiálnymi štruktúrami, odhliadajúc od Boha. Ak ľudské srdce nie je dobré, nič ďalšie sa nemôže stať dobrým. A dobrota srdca môže pochádzať iba od toho, ktorý je sám Dobrota, Dobro.“
 
Pokušenie marxizmu

 
Časť o pokušení chleba svedčí o tom, že pri písaní knihy Benedikt XVI. ustavične upieral zrak aj na problémy súčasnosti. V rozjímaní o Ježišových pokušeniach upozornil na podliehanie lákavému sľubu vyriešiť všetky problémy spoliehajúc sa výlučne na materiálne aspekty. Ide o známy omyl marxizmu, ktorý chcel „premeniť púšť na chlieb“. Dnes prežívame vzťahovú púšť a v „atmosfére anonymity“ sa mnohí snažia presvedčiť kresťanov o nezmyselnosti ich vlastnej viery, snažia sa otráviť duchovnú klímu, čo ohrozuje ľudskú dôstojnosť. Otázka „a kto je môj blížny?“ z podobenstva o dobrom Samaritánovi sa tak stáva podnetom na uvažovanie o zodpovednosti za kolonializmus a za omyly Západu voči tretiemu svetu, ako aj o odcudzení človeka, oplývajúceho materiálnymi dobrami.

Keď teda Svätý Otec čitateľa krok za krokom vovádza do osobného priateľstva s Pánom, nebojí sa zároveň obviňovať svet, ktorý Boha odsúva za svoje hranice a upiera sa iba na viditeľné a materiálne skutočnosti, čím riskuje vlastné sebazničenie v egoistickom hľadaní čisto materiálneho blahobytu a v hluchote voči skutočnému povolaniu ľudskej bytosti stať sa v Božom Synovi Božím dieťaťom a tak dosiahnuť pravú slobodu v „zasľúbenej zemi“ „Božieho kráľovstva“.

Božie kráľovstvo

Božie kráľovstvo je dôležitý termín pápežovej knihy. Benedikt XVI. ho chápe ako skutočnú zasľúbenú zem, do ktorej nám cestu opäť otvoril Boží Syn, keď polušnosťou premenil základné pokušenia ohrozujúce ľudí všetkých čias. Pri svojom krste v Jordáne Ježiš prijal smrť za hriechy ľudstva a Otcov hlas z neba „Toto je môj milovaný Syn“ sú anticipovaným odkazom na jeho vzkriesenie. Ježišovo ponorenie sa do vôd Jordánu tak symbolizuje smrť i zmŕtvychvstanie. Aby spasil svet, musí znova „prerozprávať“ celé dejiny od ich počiatku a zvíťaziť nad základnými pokušeniami. Božie kráľovstvo, ktoré možno interpretovať v jeho kristologickom, mystickom i ekleziologickom rozmere, tak koniec-koncov znamená „Božiu vládu a zvrchovanosť nad svetom a nad históriou, ktorá presahuje dejiny v ich celosti“. Prostredníctvom Ježišovej prítomnosti a činnosti tak „Boh vstupuje do dejín úplne novým spôsobom, tu a teraz, ako ten, kto koná“. V Ježišovi „nám Boh vychádza v ústrety, panuje božským spôsobom, čiže bez svetskej moci, kraľuje s láskou, ktorá neváha ísť až do krajnosti“.

„Žiadne kráľovstvo tohto sveta nie je Božím kráľovstvom, absolútnou podmienkou na spásu ľudstva... a ten, kto tvrdí, že dokáže vybudovať spasený svet, iba podporuje Satanovo klamstvo a vrhá svet do jeho rúk.“ Tieto slová z knihy Benedikta XVI. citoval na jej slávnostnej prezentácii prvý rečník viedenský kardinál Christoph Schönborn. „Čo teda priniesol Ježiš ak nie lepší svet?“ spýtal sa. „Boha. Priniesol Boha,“ odpovedal následne. „Ježiš priniesol Boha a s ním pravdu o našom cieli a našom pôvode.“

 
Jednota historického a evanjeliového Ježiša
 
Osobu vteleného Boha a jeho učenie preto Benedikt XVI. postavil do centra svojej knihy – vlastne prvej časti knihy. Druhá by sa mala venovať Ježišovmu dospievaniu a umučeniu. V tejto časti pápež kladie dôraz na vnútornú jednotu historického a evanjeliového Ježiša. Pokúša sa preklenúť priepasť, ktorú prehlbujú medzi Ježišom dejín a Ježišom viery niektorí výskumníci, čím zneisťujú kresťanov a oberajú kresťanstvo o základný oporný bod. „Pravda o Ježišovi bola zahmlená temnými konšpiráciami, umiestňovanými s osobitnou záľubou do Vatikánu,“ povedal s úsmevom kardinál Schönborn a dodal, že na kadejaké „tajomné odhalenia“ sa minulo už mnoho peňazí.

Avšak Ježiš ostáva reálnou postavou a stále túži vstúpiť s každým z nás do osobného vzťahu. Jeho otázka „A za koho ma pokladáte vy? Kým som pre teba?“ je kľúčovou aj v Benediktovej knihe. Sám pápež nehovorí z pozície magistéria, ale odhaľuje svoj osobný vzťah k Pánovi. Preto je, ako zdôraznil kardinál Schönborn, na obálke knihy dôležitejšie meno Joseph Ratzinger než Benedikt XVI. „Neviem, prečo ho teda v talianskom vydaní vytlačili takým malým písmom,“ vyhlásil žartom v narážke na obálku knihy. V nemeckom vydaní je svetské aj pápežské meno autora vytlačené takmer rovnako veľkými písmenami.

Ježiš k tóre nepridal nič, iba seba

„Ratzingerovi je cudzia akákoľvek forma odhaľovania svojho vlastného osobného vnútra. Podobne ako sv. Tomáš Akvinský ponecháva ohnisko svojho života viery skryté, neodkrýva ho pred zvedavosťou životopiscov,“ povedal o svojom niekdajšom učiteľovi viedenský kardinál. Niekdajší žiaci združení v tzv. Schüllerovom kruhu sa doteraz každý rok stretávajú so svojím majstrom, aby prehlbovali aktuálne teologické otázky.

„Nepoznám žiadneho iného profesora teológie, ktorý by pestoval takú intímnu spriaznenosť s Bibliou. Možno poznám málo teológov...“ usmial sa znova rečník. „Možno by sa zdalo tragédiou, že práve taký teológ, nepochybne patriaci medzi najdôležitejších vedcov posledných desaťročí, dostal bremeno cirkevného úradu,“ povedal kardinál a pripomenul, že 28. mája tohto roku si pripomenieme presne 30. výročie biskupskej vysviacky Josepha Ratzingera. Jeho roky strávené v pastoračnej službe sú však podľa Christopha Schönborna aj z teologického pohľadu plodné a bohaté.

Jedným z impulzov na napísanie osobného svedectva o osobe Ježiša Krista bola pre Benedikta XVI. kniha židovského teológa Jacoba Neusnera z roku 1993 s názvom Imaginárny rozhovor medzi rabínom a Ježišom. Rabín Neusner celý deň nasledoval Ježiša a večer sa utiahol spolu s ďalšími rabínmi istého mestečka k štúdiu tóry. Porovnávajú Ježišovo učenie s náukov židovskej tradície a rabín sa pýta Neusnera, „či Ježiš učí tie isté veci ako tóra“. Neusner odpovedá: „Nie presne, ale približne.“ „Čo vynechal?“ „Nič.“ „A čo teda pridal?“ „Seba samého.“

Kým som pre teba?

Boha, ktorý sa nám vo svojom Slove dáva sám a celý, môžeme spolu s Benediktom XVI. spoznávať v úvahách o Ježišovom verejnom pôsobení od krstu po premenenie. Pápež sa v jednotlivých kapitolách zastavuje pri ponorení do jordánskych vôd a hlase z neba, pri reči na vrchu, pri modlitbe Otčenáš, pri založení Cirkvi ako novej rodiny, pri niektorých podobenstvách, pri jánovských obrazoch Krista, pri Petrovom vyznaní „Ty si Mesiáš“ a napokon pri troch tituloch, v ktorých Ježiš Kristus odhaľuje svoju božskú identitu: Syn človeka, Syn a Ja som. Spoločným menovateľom všetkých reflexií je Ježišova hlboká jednota s Otcom, z ktorej autor vychádza. Iba vierou možno totiž prijať, že Ježiš je Boh. Ako zdôrazňuje Benedikt, viera a historicko-kritický výskum si neprotirečia, ale sa dopĺňajú a pomáhajú pochopiť osobu vteleného Boha a odpovedať mu na otázku: Kým som pre teba? -te-