Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (13. apríla, RV) - „Kristus vstal z mŕtvych! Pokoj vám! – Týmito slovami sa pápež Benedikt XVI. prihovoril k veriacim zhromaždeným na námestí sv. Petra ako aj tým, pri televíznych a rozhlasových prijímačoch na veľkonočnú nedeľu, vo svojom príhovore pred požehnaním Urbi et Orbi a pokračoval – „Slávime dnes veľké tajomstvo, ktoré je základom kresťanskej viery a nádeje: Ježiš Nazaretský, Ukrižovaný, na tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písiem. Správu, ktorý anjelmi zvestovali na úsvite prvého dňa po sobote Márii Magdaléne a ženám, čo sa poponáhľali ku hrobu, túto zvesť dnes opäť počúvame s pohnutím: “Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu, vstal z mŕtvych!” (Lk 24,5-6).

Svätý Otec sa pozastavil najmä pri výroku apoštola Tomáša na základe ktorého sa obrátil s výzvou na všetkých veriacich, keď povedal: “Pán môj a Boh môj”! Obnovme aj my v sebe Tomášovo vyznanie viery. Ako veľkonočné blahoželanie som tento rok chcel zvoliť práve jeho slová, pretože moderná spoločnosť očakáva od kresťanov obnovené svedectvo o Kristovom zmŕtvychvstaní; potrebuje ho stretnúť s možnosťou spoznať ho ako pravého Boha a pravého človeka. Ak v tomto apoštolovi spoznávame pochybnosti a neistotu mnohých dnešných kresťanov, a tiež obavy a sklamania našich nespočetných súčasníkov, rovnako spolu s ním môžeme presvedčivo objaviť obnovenú vieru v Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Táto viera, odovzdávaná cez storočia prostredníctvom nástupcov apoštolov, pretrváva, keďže zmŕtvychvstalý Pán viac nezomiera. Žije v Cirkvi a pevne ju vedie smerom k zavŕšeniu jej spásonosného poslania.
 Každého z nás môžu pokúšať Tomášove pochybnosti. Bolesť, zlo, nespravodlivosť, smrť, najmä ak sa dotýka nevinných - ako sú detské obete vojen a terorizmu, chorôb a hladu - nevystavuje toto všetko našu vieru tvrdej skúške? A predsa, paradoxne práve v týchto prípadoch je nám Tomášova nedôvera vzácna a užitočná, pretože nám pomáha očisťovať každú falošnú predstavu o Bohu a vedie nás k objaveniu jeho pravej tváre: tváre Boha obťaženého v Kristovi bolesťami zraneného ľudstva. Tomáš od Pána prijal a neskôr Cirkvi odovzdal dar viery, odskúšanej Kristovým utrpením a smrťou, a potvrdilo stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom. Viera najprv takmer mŕtva a potom znovuzrodená pri dotyku Kristových rán. Rán ktoré Zmŕtvychvstalý neskrýval, ale ukázal a stále nám na ne poukazuje cez súženia a utrpenia každej ľudskej bytosti.
“Jeho ranami ste boli uzdravení” – pokračoval Svätý Otec vo svojom príhovore - (1 Pt 2,24), to je zvesť, ktorú Peter predkladal prvým konvertitom. Tie rany, ktoré boli pre Tomáša najprv prekážkou viery, lebo sa javili ako znamenia Ježišovho zdanlivého zlyhania, tie isté rany sa počas stretnutia so Zmŕtvychvstalým stali dôkazom jeho víťaznej lásky. Tieto rany, ktoré Ježiš prijal z lásky k nám, pomáhajú nám, aby sme pochopili kto je Boh a opakovali aj my: “Pán môj a Boh môj”. Iba Boh, ktorý nás miluje až do tej miery, že na seba berie naše rany a naše bolesti, vrátane bolestí nevinných, iba taký Boh je hodný viery.“

 V príhovore na stredajšej generálnej audiencii sa Benedikt XVI. venoval téme zjavení zmŕtvychvstalého Pána učeníkom, o ktorých hovorí liturgia počas veľkonočnej oktávy. Tieto jeho zjavenia podľa pápeža znamenajú pozvanie aj pre nás, aby sme prehĺbili základný odkaz Veľkej noci. Podnecujú nás k tomu, aby sme prešli duchovnou cestou tých, ktorí sa stretli s Kristom a spoznali ho počas prvých dní po veľkonočných udalostiach. „Evanjelista Ján hovorí, - zdôraznil Svätý Otec, - že Peter a on sám sa po správe, ktorú im zvestovala Mária Magdaléna, rozbehli takmer opreteky k hrobu (por. Jn 20,3). Otcovia Cirkvi videli v tomto ich náhlení sa k prázdnemu hrobu povzbudenie a jedinečnú súťaživosť, opodstatnenú medzi veriacimi: súťaž v hľadaní Krista. A čo povedať o Márii Magdaléne? Plačúca zostáva pri prázdnom hrobe s jedinou túžbou – vedieť, kam odniesli jej Pána. Nachádza a spoznáva ho, keď ju zavolá menom (por. Jn 20, 11-18). Aj my ho stretneme, ak hľadáme Pána s dušou jednoduchou a úprimnou. Dokonca on sám príde na stretnutie k nám, dá sa nám spoznať, zavolá nás po mene a umožní nám vstúpiť do intimity jeho lásky.“ - ls –