Generálna audiencia Benedikta XVI.: Sme povolaní byť svedkami smrti a zmŕtvychvstania Krista

Vatikán (11. apríla, RV) - V príhovore na dnešnej generálnej audiencii sa Svätý Otec venoval téme zjavení zmŕtvychvstalého Pána učeníkom, o ktorých hovorí liturgia počas veľkonočnej oktávy. Svoj príhovor začal poďakovaním veriacim za to, že sa na Námestí sv. Petra zišli v takom hojnom počte a zopakoval správu, ktorú kresťania počuli počas veľkonočnej vigílie: „Pán skutočne vstal zmŕtvych, aleluja!“ a pokračoval slovami sv. Melita zo Sárd, ktorý žil v 2. storočí a takto opísal slová a myšlienky Zmŕtvychvstalého: „Ja som cesta k spáse, baránok obetovaný za vás, som vaše výkupné, váš život, vaše vzkriesenie, vaše svetlo, vaša spása, váš kráľ. Ja vám ukážem Otca“.

 
Ako uviedol Svätý Otec, liturgia počas veľkonočnej oktávy nám pripomína niekoľko rôznych stretnutí s Ježišom po jeho vzkriesení – s Máriou Magdalénou a ďalšími ženami, ktoré šli ráno k hrobu, s apoštolmi zhromaždenými vo večeradle, s Tomášom a s ďalšími učeníkmi. Tieto jeho zjavenia podľa Benedikta XVI. znamenajú pozvanie aj pre nás, aby sme prehĺbili základný odkaz Veľkej noci. Podnecujú nás k tomu, aby sme prešli duchovnou cestou tých, ktorí sa stretli s Kristom a spoznali ho počas prvých dní po veľkonočných udalostiach:
„Evanjelista Ján píše, že Peter a on sám sa po správe, ktorú im zvestovala Mária Magdaléna, rozbehli takmer opreteky k hrobu (por. Jn 20,3). Otcovia Cirkvi videli v tomto ich náhlení sa k prázdnemu hrobu povzbudenie a jedinečnú súťaživosť, opodstatnenú medzi veriacimi: súťaž v hľadaní Krista. A čo povedať o Márii Magdaléne? Plačúca zostáva pri prázdnom hrobe s jedinou túžbou – vedieť, kam odniesli jej Pána. Nachádza a spoznáva ho, keď ju zavolá menom (por. Jn 20, 11-18). Aj my, ak hľadáme Pána s dušou jednoduchou a úprimnou, ho stretneme. Dokonca o sám príde na stretnutie k nám, dá sa nám spoznať, zavolá nás po mene a umožní nám vstúpiť do intimity jeho lásky.“

 
Benedikt XVI. sa vo svojej audienčnej katechéze zameral aj na stretnutie zmŕtvychvstalého Krista s dvomi emauzskými učeníkmi (por. Lk 24, 13-35). Zatiaľ, čo sú zronení smrťou svojho Pána a vracajú sa domov, on sa k nim priblížil bez toho, aby sa dal spoznať. Jeho slová, keď im vysvetľoval Písmo, spôsobili, že ich srdcia horeli a požiadali ho, aby ostal s nimi:
„Keď nakoniec „vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho“ (v. 30), ich oči sa otvorili, ale v tom istom momente Ježiš zmizol z ich pohľadu... Komentujúc túto stať z evanjelia sv. Augustín podotýka: „Ježiš láme chlieb a oni ho spoznávajú. Teda už viac nehovoríme, že nepoznáme Krista! Ak veríme, poznáme ho! Dokonca ak veríme, máme ho! Oni mali Krista pri svojom stole, my ho máme vo svojej duši!“ A uzatvára: „Mať Krista vo svojom srdci je viac, ako mať ho vo svojom dome: V skutočnosti je naše srdce pre nás intímnejšie, ako náš dom“ (Reč 232, VII, 7). Naozaj sa snažme priniesť Ježiša do nášho srdca.“

 
Ako uviedol Svätý Otec, v predslove ku Skutkom apoštolov sv. Lukáš potvrdzuje, že
„po svojom umučení im (apoštolom) Ježiš poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval“ (Zj 1,3).
„Je potrebné to pochopiť dobre: keď evanjelista hovorí, že sa im „zjavil živý“, nechce povedať, že sa Ježiš vrátil k životu, ktorý žil predtým, ako Lazár. Veľká noc, ktorú slávime podľa sv. Bernarda znamená „prechod“ a nie „návrat“, pretože Ježiš sa nevrátil do predchádzajúcej situácie, ale „prekročil hranicu smerom k oslávenému postaveniu“, novému a definitívnemu. Preto dodáva, že „teraz Kristus ozaj prešiel do nového života“ (Veľkonočný prejav).“

 
Napokon sa Svätý Otec vo svojom príhovore pristavil pri stretnutí Krista s Máriou Magdalénou, ktorej povedal:
„Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi“ (Jn 20,17). Vyjadrenie, ktoré nás prekvapuje, najmä ak ho porovnáme s tým, ktoré adresoval neveriacemu Tomášovi. Vo večeradle apoštolovi sám Zmŕtvychvstalý ukázal svoje ruky a svoj bok, aby sa ich dotkol a uistil sa, že je to skutočne On (por. Jn 20,27). V skutočnosti si tieto dve epizódy neprotirečia. Naopak, jedna pomáha k pochopeniu druhej. Mária Magdaléna by chcela získať späť svojho Pána ako predtým, majúc v pamäti dramatickú spomienku na kríž. Nie je tu však viac miesto pre vzťah so Zmŕtvychvstalým iba ako s človekom. Aby sa s ním stretla, nie je potrebné vracať sa späť, ale vložiť sa do tohto vzťahu novým spôsobom: je potrebné ísť dopredu! Ako zdôrazňuje sv. Bernard, Ježiš „nás všetkých pozýva k tomuto novému životu, k tomuto prechodu... Neuvidíme Krista, ak sa budeme obracať dozadu“ (Veľkonočný prejav). Toto sa stalo s Tomášom. Ježiš mu ukazuje svoje rany nie preto, aby zabudol na kríž, ale aby ho urobil nezabudnuteľným aj pre budúcnosť.“

 
Na záver katechézy Svätý Otec pripomenul, že úlohou učeníka je svedčiť o smrti a vzkriesení svojho Pána a jeho novom živote:
„Preto Ježiš vyzýva svojho neveriaceho priateľa, aby sa ho dotkol: chce ho urobiť priamym svedkom svojho vzkriesenia. Drahí bratia a sestry, aj my, ako Mária Magdaléna, Tomáš a ďalší apoštoli, sme povolaní byť svedkami smrti a zmŕtvychvstania Krista. Nemôžeme si túto veľkú správu nechať pre seba. Musíme ju niesť do celého sveta: „Videli sme Pána!“ (Jn 20, 25).“
Na záver Svätý Otec udelil veriacim, ktorých sa na Námestí sv. Petra zišlo 35 000, apoštolské požehnanie. Po skončení generálnej audiencie sa Benedikt XVI. odobral do svojho sídla v Castel Gandolfo, odkiaľ sa späť do Ríma vráti na budúcu sobotu. –dj-