Očami viery, vedy a kultúry: Uzavretie diecéznej fázy procesu blahorečenia Jána Pavla II.

"Ego Slawomir Oder iuro et promitto..."
Touto po latinsky prednesenou formulou včera postulátor beatifikačného procesu mons. Slawomir Oder ohlásil predloženie dokumentácie o živote, pôsobení a zázrakoch Jána Pavla II. Kongregácii pre kauzy svätých. Právny akt odovzdania materiálov, ktoré sú výsledkom 21 mesiacov trvajúcej diecéznej fázy procesu, potvrdili podpisom notár diecézneho tribunálu Giuseppe Gobbi, pápežský vikár kardinál Camillo Ruini a sudcovia. Slávnostný obrad, spojený so zasadnutím diecézneho tribunálu, sa uskutočnil presne na druhé výročie úmrtia Jána Pavla II. v pápežskej Lateránskej bazilike.
 
Ako uviedol mons. Oder, ide o najdynamickejší beatifikačný proces v novodobých dejinách Cirkvi: „Predovšetkým jeho prvá fáza, to znamená obdobie, ktoré uplynulo od smrti Svätého Otca po začatie procesu, bolo rozhodne najrýchlejšie... Rozhodnutie o jeho takmer okamžitom zahájení bolo prijaté aj s ohľadom na žiadosť veriacich, ktorá znela „Santo subito“, teda „Svätým ihneď“.“ V podobnom duchu sa pred niekoľkými týždňami vyjadril aj kardinál Stanislaw Dziwisz v rozhovore pre talianske noviny Corriere della Sera, keď vyslovil predpoklad, že by Benedikt XVI. mohol rozhodnúť o preskočení beatifikácie a svojho predchodcu rovno vyhlásiť za svätého.

Včerajšieho obradu oficiálneho uzavretia diecéznej fázy beatifikačného procesu Jána Pavla II. sa zúčastnila aj 45-ročná sestra Marie Simon Pierre z Kongregácie malých sestier katolíckeho materstva. Jej náhle nevysvetliteľné uzdravenie z Parkinsonovej choroby v júni 2005 je pripisované práve príhovoru predchádzajúceho pápeža. Na svedectvo tejto sestry sa sústreďuje pozornosť v súvislosti s priebehom a naplnením podmienok procesu jeho blahorečenia:
„Myslím, že slová nestačia k tomu, aby som popísala, čo som zažila. Iste je to ohromná milosť, pocítila som hlboký vnútorný pokoj, niečo, čo zasiahlo celé moje telo, akúsi ľahkosť... cítila som sa náhle iná, ako niekto úplne iný. Hneď potom som pocítila volanie k adorácii Nasvätejšej sviatosti. Bol to mimoriadne silný okamih. Stalo sa to uprostred noci a ja som náhle pocítila potrebu ísť sa modliť pred Najsvätejšou sviatosťou.“

 
Sestra Marie Simon Pierre, ako sme už spomenuli, prišla do Ríma, aby sa zúčastnila na uzavretí diecéznej fázy beatifikačného procesu Jána Pavla II. Pre Vatikánsky rozhlas sa vyjadrila aj k tomu, ako vníma svedectvo o svojom uzdravení v tejto súvislosti:
„Čo mám povedať? Viem, že som bola chorá a teraz som zdravá. To je všetko. Iste, Rím teraz bude skúmať dokumentáciu a bude musieť rozhodnúť, či toto uzdravenie môže byť označené za zázračné. To, čo môžem povedať ja, je iba fakt, že som bola chorá a teraz som zdravá.“

Hovorca Svätej Stolice páter Federico Lombardi v uplynulých dňoch upozornil na to, že uzdravenie, o ktorom práve hovorila sestra Marie Simon Pierre, treba zatiaľ správne nazývať „údajným uzdravením“. Dokumentáciu, zozbieranú vo Francúzsku včera podpísala a prevzala Kongregácia pre kauzy svätých a budú ju skúmať jej lekári a teológovia, ktorí potom vynesú konečné rozhodnutie, či naozaj ide o zázrak.
 
Slávnostný prejav pri príležitosti ukončenia diecéznej fázy beatifikačného procesu predniesol generálny vikár Svätého Otca pre rímsku diecézu kardinál Camillo Ruini. Uviedol, že „z kontaktu s Karolom Wojtylom vyvierala a stále vyviera rieka podnetov na život podľa evanjelia. V tomto zmysle sa odvažujem tvrdiť, že naša práca počas týchto 21 mesiacov bola koniec-koncov ľahká. Taká ľahká, ako bývajú úlohy, prinášajúce radosť.“
„Nachádzame sa tu v prítomnosti Tajomstva: predovšetkým tajomstva zaľúbenej lásky, ktorou Boh Otec miloval tohto poľského chlapca, pútal ho k sebe a udržiaval ho v tejto jednote, pričom ho neoslobodil od životných skúšok, ale – naopak – stále znovu ho spájal s krížom svojho vlastného Syna. Zároveň mu však dával odvahu milovať tento kríž a duchovnú chápavosť, aby v ňom zbadal tvár samotného Otca.“

 
Počas polhodinovej kázne kardinál Ruini načrtol prítomným obraz Jána Pavla II. Zvýraznil na ňom dar modlitby, pri ktorej sa Ján Pavol II. dokázal úplne odosobniť. Dar slobody – od hmotných vecí, ale aj od samého seba, vďaka čomu bol neobvykle slobodný aj vo vzťahu s druhými, dokázal počúvať, prijímať kritiku, rozhodovať sa a čeliť nepriateľstvu v Cirkvi i vo verejnej mienke. A napokon kardinál Ruini v živote predchádzajúceho pápeža vyzdvihol dar prijímať utrpenie. Nielen vďaka vlastným ťažkým životným skúsenostiam, ale aj vďaka svojej osobnej spiritualite, založenej na túžbe nasledovať Pána a prijímať všetko, čo preňho pripravil.
 
Ako sme už spomenuli, dokumentácia z diecéznej fázy procesu blahorečenia Jána Pavla II. sa včera dostala do rúk Kongregácie pre kauzy svätých. K pocitom z jej prevzatia sa pre Vatikánsky rozhlas vyjadril prefekt dikastéria kardinál José Saraiva Martins:
„Bol nepochybne svätý, doslova žil evanjeliom a teraz, keď skúmam tento prípad je jasné, že tieto spomienky mám pred sebou. Na druhej strane si musíme uvedomiť, že v prípade Jána Pavla II. sa síce upustilo od 5-ročného odstupu od úmrtia, ktorý je podľa kánonického práva podmienkou k otvoreniu beatifikačného procesu. Nie je tu však dišpenz na proces ako taký. To znamená, že naše dikastérium pokračuje podľa obvyklých právnych noriem a podrobí skúmaniu celú dokumentáciu, ktorú dostane k dispozícii.“ –dj-