Cirkev a svet: Sicília

Keď sa povie Sicília, v mysli sa nám vybavia voňavé sicílske pomaranče, perspektíva letnej dovolenky pri azúrovom mori, ale aj mafia, ktorú na tomto slnečnom ostrove právom prezývajú „chobotnica“. V uplynulých dňoch ukončili svoju úradnú návštevu ad limina apostolorum vo Vatikáne sicílski biskupi a aj s ohľadom na to sa v dnešnej rubrike Cirkev a svet na túto časť Talianska pozrieme bližšie.
 
História a štatistiky
Sicília bola jednou z prvých rímskych provincií, ktoré si z úst apoštola Pavla vypočuli meno Ježiša Krista, keď sa cestou do Ríma zastavil na 3 dni v Syrakúzach. Kresťanstvo sa v tomto regióne veľmi rýchlo rozšírilo a Ján Pavol II. ho počas návštevy ad limina apostolorum v decembri 1981 nazval „ostrovom svätcov“. Za všetkých spomenieme aspoň sv. Agátu z Katánie a sv. Luciu zo Syrakúz. Podľa aktuálnych štatistických údajov dnes na Sicílii žije viac ako 5 miliónov ľudí. Tvorí ju 1732 katolíckych farností, v ktorých pôsobí asi 3200 kňazov. Počas uplynulých rokov sa ostrov tešil veľkej pozornosti zo strany nástupcu svätého Petra. Pápež Ján Pavol II. ho navštívil päťkrát – v rokoch 1982, 88, 93, 94 a 95.

Smerovanie Katolíckej cirkvi na Sicílii
Predsedom Konferencie biskupov Sicílie, ktorá vznikla v roku 1891, je arcibiskup Palerma mons. Paolo Romeo. Práve jeho Vatikánsky rozhlas požiadal, aby zhodnotil smerovanie Katolíckej cirkvi v tomto regióne a jej rozvoj: „Sicílska Cirkev je Cirkvou, ktorá sa do budúcnosti pozerá s nádejou a úsilím. Nie je tu dostatok kňazov a musíme sa snažiť, aby sme zvýšili počet seminaristov. Aktuálne máme 32 mladých ľudí na Fakulte filozofie a teológie a 9 v prípravnom ročníku. Zároveň registrujeme obnovu náboženského života. Je pravda, že v niektorých starých tradičných kongregáciách zaznamenávame nedostatok povolaní, ale napríklad v Palerme sa sľubne rozvíja františkánsky prúd. Okrem mužskej rehole sa darí aj ženskej vetve – sestrám františkánkam. Takisto v Palerme má svojich nasledovníkov don Pino Puglisi, ktorý bol zavraždený, pretože mafia nechcela tolerovať lásku, s ktorou zasvätil svoj život boju o záchranu mládeže pred pouličným životom a kriminalitou... Je tu toto bohatstvo, táto životaschopnosť. Očividne cítime aj potrebu byť podporovaní v tejto práci, ktorá nie je ľahká.“

Tienisté stránky sicílskej spoločnosti
Mons. Paolo Romero sa vyjadril aj k tienistej stránke sicílskej spoločnosti: „Dodržiavanie zákona v regióne spôsobuje veľké starosti, pretože kriminalita preniká do všetkých oblastí. Následkom sociálno-politických podmienok sú mnohí obyvatelia nútení emigrovať, z dôvodu nezamestnanosti alebo nízkej životnej úrovne. To je náš neustály problém. Existujú celé štvrte, predovšetkým v Palerme, kde sa stačí prejsť, aby ste videli obrovský sociálny úpadok. Mladých ľudí, ktorí nemajú budúcnosť, ktorí čakajú na prácu a majú ťažkosti s uplatnením. Táto beznádejná situácia vytvára priaznivú pôdu pre drogy, alkohol, krádeže a násilie. Toto je neduh, ktorý skutočne musíme poraziť. Napokon – príklad, ktorý nám dal Pino Puglisi - je v tomto zmysle veľmi jasný.“

Sicílska mafia spôsobuje vrásky na čele obyvateľov, aj predstaviteľov Katolíckej cirkvi v regióne. O potrebe boja proti nej sa vo svojich prejavoch niekoľkokrát zmienil aj pápež Ján Pavol II. Zdôraznil, že práve Cirkev musí byť bezpečným vzťažným bodom, ku ktorému sa môže obracať sicílsky národ v ťažkých chvíľach a že je potrebné, aby „cirkevné komunity boli miestami a nástrojmi pre angažovanosť tých, ktorí majú v úmysle zasvätiť svoj život službe pre dobro spoločnosti.“
 
Zázrak v Syrakúzach
Tí, ktorí navštívia mesto Syrakúzy, by nemali nechať bez povšimnutia známu svätyňu Plačúcej Madony. Tento znak hlbokej piety a viery bol postavený ako pripomienka zázračnej udalosti z roku 1953, keď manželia Angelo a Antónia dostali ako svadobný dar reliéfový obraz Nepoškvrneného Srdca Panny Márie – odliatok z vypálenej hliny. Pani Antóniu čoskoro po svadbe postihla vážna choroba. 29. augusta sa z očí Panny Márie na obraze spustili slzy. Chýr o tomto zázraku sa veľmi rýchlo rozšíril a desaťtisíce ľudí začali putovať na toto miesto, aby sa stali jeho svedkami. Vtedajší arcibiskup Syrakúz mons. Baranzini okamžite ustanovil vyšetrovaciu komisiu, ktorá odborne prehliadla odliatok Madony a zároveň odobrala tekutinu na laboratórne vyšetrenie. Chemická analýza ukázala, že skutočne ide o pravé ľudské slzy. Na základe týchto expertíz a výsluchu veľkého množstva očitých svedkov sicílsky episkopát vyhlásil tento úkaz za nadprirodzený. V Syrakúzach bolo postavené sanktuárium, do ktorého obraz v roku 1968 umiestnili. V roku 1994 pápež Ján Pavol II. túto svätyňu posvätil a v príhovore pri tejto príležitosti vyriekol nasledujúce slová: „Panna Mária, učiteľka modlitby, ktorá zanechala tomuto mestu dar svojich sĺz, nabáda všetkých, aby hľadali v Bohu pevný základ ľudskej existencie... Matkine slzy, výraz bolesti a láskyplnej účasti, nech stekajú ako balzam na zronené srdcia a na rozjatrené mysle...“
 
Sicília a medzináboženský dialóg
Posledný bod, pri ktorom sa v dnešnej rubrike o Sicílii pristavíme, je jej charakteristika ako brány k Východu a dôležitej pôdy pre medzináboženský dialóg. O praktických krokoch v tejto oblasti hovorí predseda Konferencie biskupov Paolo Romero: „Sicília je v tomto zmysle povolaná byť ohnivkom medzi Európou a Afrikou. Má za sebou dlhú históriu križovatky kultúr a civilizácií. A na tejto križovatke sa udialo niečo veľmi dôležité a významné: Sicílčania už nie sú viac zotročovaní národmi, ktoré prichádzali na ostrov. Došlo k integrácii. Aj v poslednom čase je tu táto pohostinnosť, toto spolužitie. 15 rokov napríklad v Mazara del Vallo pôsobí arabská škola, ktorá nespôsobuje problémy občianskym autoritám, ani miestnej komunite. Toto naznačuje, že imigranti, predovšetkým tí, ktorí pochádzajú z Maroka, z Tuniska, kde je menej radikalizmu a náboženského fundamentalizmu, boli Sicílčanmi prijatí. Nedochádza k procesu diskriminácie a odmietania. Tu na Sicílii máme dosť prospešný medzináboženský dialóg s moslimskými sektormi. Nedávno 10 docentov z Teologickej fakulty na Univerzite v Palerme absolvovalo týždňový pobyt v Iráne na náboženskom kolokviu. Teraz sa fakulta pripravuje na návštevu bývalého prezidenta Chatámího. Táto pohostinnosť Sicílčanov, umožňuje silný dialóg.“ –dj-