Týždeň so Svätým Otcom

Pomyselnú prechádzku uplynulými dňami Svätého Otca začneme nedeľou, keď v predpoludňajších hodinách navštívil nápravnovýchovné zariadenie pre mladistvých Casal del Marmo v Ríme. V príhovore k chovancom zdôraznil, že „tajomstvom šťastia, aj uprostred ťažkostí, je dať Bohu prvenstvo v našich životoch... Boh nás miluje a je zdrojom skutočného šťastia,“ uviedol Benedikt XVI. a pokračoval myšlienkou, že „niekedy človek, ktorý má všetko, po čom túži, nie je šťastný. Na druhej strane ten, kto nemá nič, dokonca ani slobodu zdravia, môže byť plný radosti, ak je v jeho srdci Boh.“
 
Nedeľný program Svätého Otca pokračoval už tradične modlitbou Anjel Pána, pred ktorou sa prihovoril veriacim, zhromaždeným na Námestí sv. Petra. Zmienil sa o posynodálnej apoštolskej exhortácii Sacramentum Caritatis, ktorej témou je Eucharistia – prameň a vrchol života a poslania Cirkvi. Ako on sám uviedol, pripravil ju z plodov 11. všeobecného zhromaždenia synody biskupov, ktorá sa vo Vatikáne uskutočnila v októbri 2005. Podľa Benedikta XVI. „v Eucharistii nám Kristus chcel darovať svoju lásku, ktorá ho priviedla k obetovaniu života na kríži za nás všetkých.“ Pripomenul veriacim prikázanie lásky, ktoré nám zanechal Boží syn: “Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás” (Jn 13,34). Keďže toto je možné iba vtedy, keď zostaneme zjednotení s ním ako ratolesti s viničom (por. Jn 15,1-8), zvolil si On sám zostať medzi nami v Eucharistii, aby sme my mohli zostať v ňom. Keď sa teda s vierou živíme jeho Telom a jeho Krvou, jeho láska do nás preniká a robí nás schopnými podobne dať život za bratov (por. 1 Jn 3,16). Odtiaľ podľa Svätého Otca pramení kresťanská radosť, radosť lásky.
 
Na stredajšej generálnej audiencii Svätý Otec pokračoval v sérii katechéz o veľkých osobnostiach ranej Cirkvi. Tentokrát predstavil veriacim osobnosť svätého Justína, filozofa a mučeníka, ktorého nazval „najvýznamnejším medzi otcami apologétmi 2. storočia“. Veriacim objasnil, že „slovo apologéti označuje tých starokresťanských pisateľov, ktorí si zaumienili brániť nové náboženstvo pred ťažkými obvineniami pohanov a židov a šíriť kresťanskú náuku v pojmoch primeraných kultúre daných čias. Pozorujeme teda u nich dvojaké úsilie: najprv to skutočné „apologetické“, teda brániace rodiace sa kresťanstvo.. a potom „misionárske“, teda vyjadrujúce obsah viery v jazyku a v kategóriách myslenia prijateľných pre svojich súčasníkov.“ Ako ďalej vysvetlil Benedikt XVI., sv. Justín sa narodil okolo roku 100 v Samárii a dlho hľadal pravdu v rozličných školách gréckej filozofickej tradície. Po stretnutí so starým mužom, ktorý ho nasmeroval k modlitbe a štúdiu prorokov konvertoval na kresťanstvo. Založil v Ríme školu, kde vyučoval nové náboženstvo a viedol verejné dišputy. To malo za následok jeho odsúdenie a popravu sťatím v roku 165 za vlády cisára Marka Aurélia. Spisy svätého Justína pojednávajú o Božom pláne stvorenia a spásy, ktorý nachádza naplnenie v Ježišovi Kristovi, ktorý je Logos, čiže večné Slovo. Ako uviedol Svätý Otec, „každý človek sa ako rozumný tvor zúčastňuje na Logose, nosí v sebe jeho zárodok a môže zachytiť záblesky pravdy. Takto sa ten istý Logos, zjavený židom v prorockých obrazoch Starého zákona, čiastočne ukazuje v zárodkoch pravdy aj v gréckej filozofii. Benedikt XVI. v tejto súvislosti pripomenul slová svojho predchodcu Jána Pavla II., ktorý Justína nazval „priekopníkom pozitívneho stretnutia s filozofickým myslením, i keď v znamení opatrného rozlišovania“. Lebo hoci si Justín „zachoval aj po svojom obrátení veľkú úctu ku gréckej filozofii, dôrazne a jasne potvrdzuje, že v kresťanstve našiel jedinú spoľahlivú a zmysluplnú filozofiu.“
 
Tohtotýždňový program Svätého Otca vyvrcholil včerajším stretnutím s účastníkmi plenárneho zasadnutia Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov. Vo svojom príhovore poukázal na to, že „keď pracovníci v tejto oblasti dobre vykonávajú svoju prácu, prinášajú chorým svedectvo o Božej láske.“ Zdravotníctvu preto v očiach Benedikta XVI. nemožno odobrať biblickú a etickú perspektívu. Etická hovorí o dôstojnosti osoby a biblická o Kristovi ako božskom liečiteľovi. „Zdravie človeka bolo znamením, ktoré si Kristus vybral, aby ukázal Božiu blízkosť, jeho milosrdnú lásku, ktorá uzdravuje ducha, dušu i telo“. Benedikt XVI. členom Pápežskej rady pre apoštolát zdravotníkov pripomenul, že Cirkev je „spoločenstvom lásky“ a  že sila na účinné zachraňovanie človeka pochádza zo „Sviatosti lásky“.„Eucharistia dôstojne a v duchu modlitby prinášaná chorým je životodarnou miazgou, ktorá ich povzbudí a dodá ich duchu vnútorné svetlo, aby mohli žiť s vierou a nádejou v podmienkach choroby a utrpenia.“ -ľr-