2007-03-20 17:03:22

Očami viery, vedy a kultúry: Exhortácia o Eucharistii prináša vieroučné aj liturgicko-pastoračné novinky


RealAudioMP3 Z mnohých prívlastkov, ktoré v dejinách Cirkvi dostala Eucharistia, vybral pápež Benedikt XVI. do názvu najnovšej posynodálnej exhortácie pomenovanie, ktorým Krista vo víne a v chlebe nazval Tomáš Akvinský: Sviatosť lásky. Exhortácia Sacramentum Caritatis prináša mnohé vieroučné aj praktické liturgicko-pastoračné novinky. Ako na jej prezentácii v utorok pred týždňom zdôraznil generálny sekretár Biskupskej synody mons. Nikola Eterovic, vyznačuje sa teda výnimočnou dôležitosťou. Nemôžeme jej preto nevenovať aj tento výnimočný priestor našej dnešnej rubriky.
 
Nová kultúra?

 
„V Eucharistii nás Ježiš vťahuje do vnútra samého seba a zapája nás do dynamiky svojho darovania sa: je to radikálna zmena, ktorá ako určitý druh jadrovej reakcie vnesenej do najosobnejšej časti bytia vyvoláva proces pretvárania skutočnosti, ktorej posledným cieľom bude premena celého sveta až do stavu, keď sa Boh stane všetkým vo všetkom.“

Týmito slovami naznačuje exhortácia spoločnú líniu s encyklikou Deus caritas est. Benedikt XVI. aj v tomto dokumente pozýva všetkých veriacich, aby hlboko prežívali eucharistické tajomstvo, ktoré spočíva v tom, že sme milovaní a následne tiež milujeme druhých. Pred človekom sa tak – ako zdôraznil relátor synody kardinál Angelo Scola – otvára možnosť novej kultúry vytváranej na základe Eucharistie.

Nová kultúra a nový svet predpokladajú hlbokú morálnu premenu vlastnej existencie, prijatie vlastného života ako Božieho povolania a jeho ponuku v duchu obety. To všetko musí mať v živote veriaceho mnohé praktické dôsledky, pripomína Svätý Otec a vymenúva ako neprijateľné napríklad pohoršenie hladu, drámu utečencov alebo rastúcu priepasť medzi bohatými a chudobnými, spôsobenú „niektorými globalizačnými procesmi“.

Eucharistická dôslednoť v politike

Benedikt XVI. nazýva praktické dôsledky viery na život a pôsobenie veriaceho „eucharistickou dôslednosťou“, na ktorú vyzýva menovite politikov. Eucharistická dôslednosť znamená v ich prípade zastávanie hodnôt, o ktorých sa nediskutuje ani nerokuje. Sú preto povinní podporovať zákony o ochrane života od počatia po prirodzenú smrť, o rodine založenej na prirodzenom zväzku muža a ženy, o slobode rodičov pri výchove detí či o podpore spoločného dobra vo všetkých jeho formách.

„Biskup neplní dôsledne svoje poslanie, ak neupozorňuje všetkých, zvlášť politikov, na povinnosť prispôsobovať svoje názory pravde a v konfrontácii s ňou ich formovať správne,“ povedal na prezentácii exhortácie kardinál Scola. „Biskupi musia tieto veci pripomínať v konkrétnych situáciách, lebo sú to takpovediac neoddiskutovateľné princípy. Vyjadrenia Svätého Otca sa úplne jasne týkajú politikov aj biskupov, a preto nemožno túto pastoračnú rozvážnosť biskupov obísť.“

 
Celibát

Podobne zaujímavé z praktického hľadiska sú tie časti exhortácie, kde Benedikt XVI. nachádza vzťah medzi Eucharistiou a kňazskou či manželskou identitou. Svätý Otec v tejto súvislosti napríklad znovu potvrdil povinnosť celibátu pre kňazov latinskej tradície. Celibát zdôvodňuje stotožnením sa s Kritovým štýlom života a zvýraznením znaku totálneho a výlučného darovania sa Kristovi, Cirkvi a Božiemu kráľovstvu.

Výraz „stotožnenie sa“ vypichol mons. Scola v tejto súvislosti ako kľúčové slovo. „Kňaz, ktorý sa nestotožní s celibátom, nedokázal celkom pochopiť osobnosť Ježiša Krista a povolanie jeho nasledovníka,“ odpovedal benátsky patriarcha novinárom, ktorí v téme celibátu vždy zacítia senzáciu. Generálny relátor Biskupskej synody im pripomenul, že aj vo východných cirkvách, kde je manželstvo dovolené, jestvuje povinný celibát v mníšstve a biskupmi sa môžu stať iba neženatí muži. To podľa neho dokazuje postavenie celibátu ako ideálu, ktorý odráža určitý vzťah medzi sviatostným kňazstvom a panenstvom.

Starostlivosť o znovu zosobášených rozvedených
 
V prípade manželstva sa súvis s Eucharistiou prejavuje podľa Benedikta XVI. v jeho nerozlučiteľnosti. Svätý Otec pripomína, že manželský zväzok je vo svojej podstate spätý s eucharisticou jednotou medzi Kristom a jeho nevestou Cirkvou. Špeciálnu pozornosť venuje v tejto súvislosti bolestivej situácii rozvedených, ktorí žijú v nových zväzkoch. Ako zdôraznil kardinál Scola, ide o komplexný problém, ktorý sa musí riešiť s láskou a v pravde. O rozvedených a opäť zosobášených nemožno hovoriť ako o nejakých kategóriách. „Ja vidím pred sebou iba konkrétne osoby, s nimi chcem vstúpiť do vzťahu a riešiť ich problém. Aj Boh to robí tak,“ vyhlásil benátsky patriarcha.
 
Čo je to exhortácia?

 
Posynodálna exhortácia je pápežský dokument, vydaný na danú tému po zasadnutí Biskupskej synody, ktorá sa jej venovala. Synoda o Eucharistii sa začala ešte za pontifikátu Jána Pavla II. vo februári roku 2004 a pre mons. Eterovica to bola prvá synoda, odkedy zastáva post generálneho sekretára. Označil ju za rekordnú v počte pripomienok, ktorých synodáli vzniesli do konca roku 2004 až 232. Následne sa nimi zaoberalo samotné biskupské zasadnutie, ktoré sa skončilo už za pontifikátu Benedikta XVI. v októbri 2005.

Nazbieraný materiál pápež použil pri zostavení svojho exhortačného dokumentu, ktorý má pre celú Cirkev veľký význam. Ako povedal mons. Eterovic, exhortácia obsahuje aj vieroučné novinky, a to najmä zdôraznenie jednoty medzi eucharistickým tajomstvom, liturgickým úkonom a novým duchovným kultom. Prekonáva sa tak totiž dualizmus medzi liturgickým slávením a praktickým životom. Svätý Otec pozýva Cirkev znovu objaviť v liturgickom akte tajomstvo, ktoré sa slávi, žije a verí.

Hudba, znak pokoja, ticho po prijímaní...

S oživovaním praxe liturgických slávení v Cirkvi súvisí množstvo liturgických foriem. Beneidkt XVI. v exhortácii označuje tie, ktoré sú na aktívnu, plnú a plodnú účasť veriacich najvhodnejšie. Dokument preto prináša mnohé praktické liturgicko-pastoračné novinky. Ako povedal relátor synody kardinál Scola, on sám ich narátal päťdesiat.

Benedikt XVI. prízvukuje napríklad liturgickú hudbu, pretože niektoré hudobné druhy nevyhovujú významu liturgie. Pápež, naopak, vyzdvihol gregoriánsky spev. Zdôraznil aj kvalitu homílií, ktoré by nemali byť „všeobecné a abstraktné“, a dobrú prípravu lektorov, aby boli liturgické čítania dôstojné.

Exhortácia ďalej upozorňuje na znak pokoja a na to, aby nevnášal do liturgie zmätok, zvlášť pred obradom svätého prijímania. Na zváženie sa dáva napríklad možnosť presunúť ho do inej časti svätej omše, napríklad pred prinášanie obetných darov, ako je to v ambroziánskom ríte.

Dôležité je podľa Svätého Otca aj zachovanie ticha po svätom prijímaní. Pápež povzbudzuje cirkevné spoločenstvo do živšieho slávenia prvých svätých prijímaní svojich detí. Ide predsa o slávnosť celej rodiny a farnosti. Podobne vyzýva veriacich na oživenie tradícií eucharistických adorácií a praxe častých svätých spovedí.

Účasť laikov, používanie latinčiny...

Osobitne si Benedikt XVI. všíma účasť laikov na liturgii a upozorňuje na niektoré nepochopenia koncilových inštrukcií v tomto smere. Aktívna účasť laikov totiž neznamená len jednoduchú vonkajšiu aktivitu, ale skôr pochopenie tajomstva, ktoré sa slávi. Svätý Otec preto zdôrazňuje, že kňaz je ten, kto „nenahraditeľným spôsobom“ predsedá celej eucharistickej slávnosti „od úvodného pozdravu po záverečné požehnanie“.

V exhortácii sa hovorí aj o používaní latinčiny pri veľkých medzinárodných stretnutiach, lebo tento jazyk lepšie vyjadruje „jednotu a univerzalitu Cirkvi“. Pápež preto vyzýva na vhodnú prípravu kňazov, ktorí by mali latinskú omšu ovládať, ako aj laikov, ktorí by mali poznať aspoň základné modlitby. Zdôraznil tiež účasť na svätej omši práve v nedeľu, aby sa Pánov deň oddychu od práce nestal aj oddychom od Pána.

Pripravované kompendium

Svätý Otec v tejto súvislosti ohlásil plánované publikovanie Eucharistického kompendia, ktoré veriacim pomôže správne pochopiť slávenie a adorovanie Sviatosti lásky. V nej si totiž „sám Kristus v obete kríža vybral cirkev ako svoju nevestu a svoje telo“: eucharistické tajomstvo tak potvrdzuje „presvedčenie o neoddeliteľnosti Krista a Cirkvi“. Z tejto pravdy môže čerpať aj nový rozmach ekumenického dialógu, pri rešpektovaní skutočnosti, že účasť nekatolíckych kresťanov na Eucharistii nie je možná, s výnimkou „presne vymedzených a výnimočných situácií“.

To všetko naznačuje úsilie súčasného pápeža očisťovať, oživovať a naplno realizovať odkaz Druhého vatikánskeho koncilu – čo sa týka liturgickej reformy, krízy rodiny, manželskej i kňazskej identity. Najvyšší pastier Cirkvi vedie veriacich – slovami mons. Eterovica – k úžasu nad Božím sebadarom, ktorý nám nielen dáva osobnú skúsenosť lásky, ale aj učí nás samotných láske. Ako povedal kardinál Scola: „Eucharistická forma existencie naozaj môže vo svete spôsobiť skutočnú zmenu zmýšľania.“ -te-








All the contents on this site are copyrighted ©.