V príhovore pred nedeľnou
modlitbou Anjel Pána sa Benedikt XVI. v súvislosti s Pôstnym obdobím, ktoré prežívame,
zameral na nevyhnutnosť vnútorného obrátenia. Poukázal na to,
že Ježiš ju človeku nepredkladá v poučkách morálky, ale veľmi reálne, ako jedinú vhodnú
odpoveď na udalosti, ktoré privádzajú do krízy ľudské istoty. „Skutočná múdrosť
spočíva predovšetkým v uvedomení si nedokonalosti existencie a prijatí postoja zodpovednosti,
to znamenákonať pokánie a zlepšovať svoj život. Toto
je múdrosť, ktorá je najúčinnejšou odpoveďou na zlo na každej úrovni, či už medziľudskej,
spoločenskej alebo medzinárodnej,“ hovorí Svätý Otec. „.“Kristus
pozýva odpovedať na zlo predovšetkým precíznym spytovaním svedomia a snahou o očistenie
vlastného životaAkopodotkol Benedikt XVI., „osoby
a spoločnosti, ktoré o sebe nikdy nepochybujú, majú jediný konečný osud - zánik. Obrátenie,
naopak, napriek tomu, že nás neochraňuje od problémov a nešťastí, nám dovoľuje čeliť
im odlišným spôsobom. Dôležité je zapamätať si, že obrátenie víťazí nad
zlom v jeho príčine, ktorou je hriech, aj keď nie vždy sa dokáže vyhnúť jeho následkom.“
Na záver Svätý Otec pripomenul veriacim, že konať pokánie a napraviť svoje správanie
nie je obyčajným moralizmom, ale najúčinnejšou cestou k zlepšeniu seba a spoločnosti
a zdôraznil to výrokom: „Zapáliť zápalku je hodnotnejšie, ako preklínať temnotu.“ V sobotu
sa Benedikt XVI. pri príležitosti 5. európskeho univerzitného dňa stretol so študentmi
a univerzitnými pedagógmi. Základnou témou podujatia bolo motto „Intelektuálna
charita – cesta novej spolupráce medzi Európou a Áziou“. V ružencovej modlitbe
cez telemost sa s pápežom už po niekoľkýkrát spojili univerzitné mestá z celého sveta.
Po jej skončení sa Benedikt XVI. univerzitnej mládeži prihovoril a zdôraznil, že intelektuálna
charita ako sila ľudského ducha, je schopná spájať cesty formácie nových generácií
oboch svetadielov. Poukázal na to, že Pôstne obdobie, ktoré prežívame, nás pozýva
k vernejšiemu nasledovaniu Krista a aj toto mariánske stretnutie „môže
byť pokladané za jednu etapu duchovnej púte, vedenej Krížom“. V stredu
na generálnej audiencii sa nástupca sv. Petra sústredil na život svätého Ignáca Antiochijského,
ktorý bol v poradí tretím biskupom Antiochie a svoj úrad zastával v rokoch 70 až 107.
Jeho predchodcom v tejto funkcii bol sám sv. Peter a práve tu boli Kristovi učeníci
prvýkrát nazvaní kresťanmi. Svätého Ignáca za svedectvo o Kristovi odsúdili na smrť
hodením šelmám. Vydal sa teda v ústrety svojmu mučeníctvu do Ríma a počas cesty Áziou
povzbudzoval miestne cirkvi, pričom kládol dôraz na boj proti rozmáhajúcim sa herézam
a proti prvým rozkolom s apoštolskou tradíciou. Ako uviedol Benedikt XVI.,
„žiadny z cirkevných otcov nevyjadril s takým dôrazom ako Ignác túžbu
po jednote s Kristom a po živote v ňom. V Ignácovi sa v skutočnosti zlievajú
dva duchovné ‚prúdy‛: Pavlov - zameraný na jednotu s Kristom a Jánov - sústredený
na život v Kristovi. Tieto dva prúdy ústia v jeho živote do napodobňovania
Krista. Až natoľko, že Ignác prosí rímskych kresťanov,
aby nebránili jeho umučeniu, lebo netrpezlivo očakáva chvíľu, keď sa spojí
s Pánom.“ Svätý Otec v katechéze pripomenul túto túžbu slovami: „Hľadám
Jeho, ktorý pre mňa zomrel, chcem Jeho, ktorý bol pre nás vzkriesený... Nechajte ma
byť napodobňovateľom umučenia môjho Boha!“Príklad Ignáca Antiochijského
podľa Benedikta XVI. pozýva aj dnešných veriacich do postupnej syntézy „medzi
pripodobnením sa Kristovi (čiže jednotou s ním, životom v ňom) a oddaním
sa jeho Cirkvi (čiže jednotou s biskupom, veľkodušnou službou spoločenstvu
a svetu).“ -dj,ľr-