2007-03-16 12:10:28

Týždeň so Svätým Otcom


RealAudioMP3 V príhovore pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána sa Benedikt XVI. v súvislosti s Pôstnym obdobím, ktoré prežívame, zameral na nevyhnutnosť vnútorného obrátenia. Poukázal na to, že Ježiš ju človeku nepredkladá v poučkách morálky, ale veľmi reálne, ako jedinú vhodnú odpoveď na udalosti, ktoré privádzajú do krízy ľudské istoty. „Skutočná múdrosť spočíva predovšetkým v uvedomení si nedokonalosti existencie a prijatí postoja zodpovednosti, to znamená konať pokánie a zlepšovať svoj život. Toto je múdrosť, ktorá je najúčinnejšou odpoveďou na zlo na každej úrovni, či už medziľudskej, spoločenskej alebo medzinárodnej,“ hovorí Svätý Otec..Kristus pozýva odpovedať na zlo predovšetkým precíznym spytovaním svedomia a snahou o očistenie vlastného života Ako podotkol Benedikt XVI.,osoby a spoločnosti, ktoré o sebe nikdy nepochybujú, majú jediný konečný osud - zánik. Obrátenie, naopak, napriek tomu, že nás neochraňuje od problémov a nešťastí, nám dovoľuje čeliť im odlišným spôsobom. Dôležité je zapamätať si, že obrátenie víťazí nad zlom v jeho príčine, ktorou je hriech, aj keď nie vždy sa dokáže vyhnúť jeho následkom.“ Na záver Svätý Otec pripomenul veriacim, že konať pokánie a napraviť svoje správanie nie je obyčajným moralizmom, ale najúčinnejšou cestou k zlepšeniu seba a spoločnosti a zdôraznil to výrokom: „Zapáliť zápalku je hodnotnejšie, ako preklínať temnotu.“
 
V sobotu sa Benedikt XVI. pri príležitosti 5. európskeho univerzitného dňa stretol so študentmi a univerzitnými pedagógmi. Základnou témou podujatia bolo motto „Intelektuálna charita – cesta novej spolupráce medzi Európou a Áziou“. V ružencovej modlitbe cez telemost sa s pápežom už po niekoľkýkrát spojili univerzitné mestá z celého sveta. Po jej skončení sa Benedikt XVI. univerzitnej mládeži prihovoril a zdôraznil, že intelektuálna charita ako sila ľudského ducha, je schopná spájať cesty formácie nových generácií oboch svetadielov. Poukázal na to, že Pôstne obdobie, ktoré prežívame, nás pozýva k vernejšiemu nasledovaniu Krista a aj toto mariánske stretnutie „môže byť pokladané za jednu etapu duchovnej púte, vedenej Krížom.
 
V stredu na generálnej audiencii sa nástupca sv. Petra sústredil na život svätého Ignáca Antiochijského, ktorý bol v poradí tretím biskupom Antiochie a svoj úrad zastával v rokoch 70 až 107. Jeho predchodcom v tejto funkcii bol sám sv. Peter a práve tu boli Kristovi učeníci prvýkrát nazvaní kresťanmi. Svätého Ignáca za svedectvo o Kristovi odsúdili na smrť hodením šelmám. Vydal sa teda v ústrety svojmu mučeníctvu do Ríma a počas cesty Áziou povzbudzoval miestne cirkvi, pričom kládol dôraz na boj proti rozmáhajúcim sa herézam a proti prvým rozkolom s apoštolskou tradíciou. Ako uviedol Benedikt XVI., „žiadny z cirkevných otcov nevyjadril s takým dôrazom ako Ignác túžbu po jednote s Kristom a po živote v ňom. V Ignácovi sa v skutočnosti zlievajú dva duchovné ‚prúdy‛: Pavlov - zameraný na jednotu s Kristom a Jánov - sústredený na život v Kristovi. Tieto dva prúdy ústia v jeho živote do napodobňovania Krista. Až natoľko, že Ignác prosí rímskych kresťanov, aby nebránili jeho umučeniu, lebo netrpezlivo očakáva chvíľu, keď sa spojí s Pánom.“ Svätý Otec v katechéze pripomenul túto túžbu slovami: Hľadám Jeho, ktorý pre mňa zomrel, chcem Jeho, ktorý bol pre nás vzkriesený... Nechajte ma byť napodobňovateľom umučenia môjho Boha!“ Príklad Ignáca Antiochijského podľa Benedikta XVI. pozýva aj dnešných veriacich do postupnej syntézy „medzi pripodobnením sa Kristovi (čiže jednotou s ním, životom v ňom) a oddaním sa jeho Cirkvi (čiže jednotou s biskupom, veľkodušnou službou spoločenstvu a svetu). -dj,ľr-
 
 







All the contents on this site are copyrighted ©.