2007-03-15 12:30:23

Svätá stolica oficiálne vyvracia teologické omyly Jona Sobrina


Vatikán (15. marca, RV) – Kongregácia pre náuku viery zaujala oficiálne stanovisko k teologickým omylom jezuitského kňaza Jona Sobrina. V správe vydanej včera sa uvádza, že „viaceré názory otca Sobrina môžu veriacim uškodiť svojou omylnosťou a nebezpečnosťou“. Ide predovšetkým o koncept „Cirkvi chudobných“ s prehnaným zdôrazňovaním výlučného významu chudobných pre Cirkev; ďalej o spochybňovanie tvrdení Nového zákona a niektorých koncilov prvotnej Cirkvi, čo pátra Sobrina priviedlo k spochybňovaniu základných prvkov viery, ako sú božstvo Ježiša Krista, vtelenie Božieho Syna, vzťah medzi Ježišom a Božím kráľovstvom, Kristovo vedomie vlastného božstva a spásna hodnota jeho smrti.

To všetko sa koncentruje v dvoch dielach Jona Sobrina: Ježiš Kristus osloboditeľ. Historicko-teologické čítanie o Ježišovi z Nazaretu Viera a Ježiš Kristus. Esej o obeti. Šesťdesiatosemročný jezutiský páter pochádza zo Španielska a od svojich 50 rokov žije v Salvádore. Svätá stolica pristúpila k oficiálnemu upozorneniu na jeho teologické omyly po osobných rozhovoroch s ním a po schválení takéhoto postupu Svätým Otcom s dátumom 13. októbra 2006. Metodologické výhrady kongregácie nám objasnil prof. Donato Valentini:
 
„Otec Sobrino tvrdí, že „Cirkev chudobných“ je matériou na interpretáciu Krista a základné formovanie kristológie. Kongregácia odpovedá: áno, Cirkev musí venovať chudobným pozornosť a lásku spôsobom osobitným, ale nie výlučným. Základnou teologicou matériou na poznávanie cirkevnej náuky je apoštolská viera podľa živej Tradície Cirkvi. Otec Sobrino tvrdí, že dogmatické formulácie koncilov sú obmedzené a nebezpečné. Kongregácia poznamenáva: sú obmedzené, pokiaľ ide o ich obsah, nehovoria ani nemôžu povevdať všetko. Majú však charizmu cirkevného Magistéria, skutočne vyjadrujú kresťanské pravdy a nie sú nebezpečné v medziach skutočného cirkevného poznania Slova.“

 
Tieto metodologické omyly priviedli Jona Sobrina k chybným tvrdeniam o Kristovi. Spochybňuje jeho Božstvo, vidí rozdiel medzi Synom a Ježišom, akoby boli v Kristovi dva subjekty, dve indivíduá – Syn a Ježiš, pričom Sobrino preberá mylný teologický koncept homo assumptus, podľa ktorého Syn berie na seba podobu Ježiša. Kongregácia preto jasne pripomína, že Syn je Ježiš a Ježiš je Syn; že Ježiš z Nazareta je skutočný Boh a skutočný človek.

Otec Sobrino odvodil zo svojej chybnej kristologickej vízie tri hlavné omyly: týkajú sa vzťahu medzi Ježišom a Božím kráľovstvom, Ježišovho vedomia o vlastnom božstve a spásnej hodnoty jeho smrti. Oddeľuje Ježiša a Božie kráľovstvo a puto medzi nimi zbavuje jeho osobitosti. Kongregácia reaguje poznámkou, že v istom zmysle sa Božie kráľovstvo stotožňuje s Ježišom: je v ňom prítomné a napĺňa sa v ňom. V reakcii na druhý omyl pátra Sobrina, ktorý tvrdí, že Ježiš z Nazareta je „veriaci ako každý z nás“, kongregácia pripomína špecifický synovský vzťah Ježiša so svojím Otcom a zdôrazňuje, že Ježiš mal od prvého momentu svojej existencie priamu a bezprostrednú predstavu o Otcovi. Tretí omyl pátra Sobrina o tom, že Ježišova smrť mala iba príkladnú hodnotu, kongregácia vyvracia potvrdením, že vďaka Ježišovmu pravému božstvu to bola spásna smrť.

V súvislosti so správou Kongregácie pre náuku viery vydal vyhlásenie aj hovorca Svätej stolice a generálny riaditeľ nášho rádia páter Federico Lombardi. Vysvetľuje v ňom Ježišovu sprostredkovateľskú úlohu na obraze mosta a na margo konceptu „Cirkvi chudobných“ poznamenáva:
 
„Kto sa pri prežívaní svojej viery zúčastňuje na dramatických skúsenostiach ľudstva, prirodzene si vybuduje hlboký duchovný súlad s Kristovou ľudskosťou, a ak je teológom, dospeje k prehĺbeniu ‚kristológie zdola‛, ktorá hlboko zakladá ten pilier mostu, ktorý stojí na strane ľudskosti. A práve toto je prípad pátra Sobrina, v línii charakteristickej pre latinskoamerickú teológiu, takú pozornú voči ľudskému a duchovnému oslobodzovaniu národov na kontinente. Nezabúdajme, že páter Sobrino bol členom Stredoamerickej univerzity v San Salvadore, ktorej šesť členov bolo barbarsky zavraždených roku 1989 práve pre solidaritu so salvádorský ľudom. Zdôrazňovanie solidarity medzi Kristom a človekom však nemôže viesť až k zahmlievaniu alebo podceňovaniu jednoty medzi Kristom a Bohom. Pretože ak Kristus nie je súčasne človekom aj Bohom, mostu chýba druhý pilier a naša komunikácia s Bohom je vážne spochybnená. Toto je problém, na ktorý sa vzťahuje správa Kongregácie pre náuku viery.“ -te-








All the contents on this site are copyrighted ©.