Cirkev a svet: Sociálna otázka v Latinskej Amerike

V rámci posledných príprav na V. generálnu konferenciu biskupov z Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorá sa uskutoční v máji za účasti Svätého Otca v Brazílii, hovorili biskupi z tejto oblasti o sociálnej otázke. Pozvali si k tomu špičkových svetových ekonómov zvučných mien. „Základom úspechu a správneho aplikovania evanjelia je do hĺbky poznať spoločenskú, ekonomickú, kultúrnu a politickú situáciu ľudí putujúcich po tejto zemi,“ povedal pre Rádio Vatikán kardinál Oscar Rodriguez, arcibiskup honduraskej Tegucigalpy. Spolu s ním a s ďalšími účastníkmi ekonomického stretnutia, ktoré sa konalo 2. – 3. marca vo Vatikáne, sa na pohľad Cirkvi na sociálnu otázku pozrieme dnes bližšie.
 
„Myslím si, že výzvou pre súčasnosť je uznať spojenie medzi etikou a ekonomikou. Ak chceme byť v tom na generálnej konferencii v Aparecide úspešní a ak chceme nájsť praktickejšie riešenia, musíme diskutovať.“

Toľko slová biskupa zo San Marcosu Alvara Rmamazziniho Imeriho, predsedu Konferencie biskupov Guatemaly. Dôležitosť stretnutia s ekonómami potvrdili aj ostatní biskupi. Kardinál Jaime Ortega, arcibiskup kubánskej Havany, sformuloval dva hlavné dôvody:

na prvom mieste stojí potreba počúvať expertov, ktorí majú nielen hlboké teoretické poznatky, ale aj širokú skúsenosť v oblasti ekonomických problémov;
a po druhé je to príležitosť konfrontovať veľké otázky globalizovanej ekonomiky s dôležitými etickými potrebami dneška, s potrebami, ktoré nemožno prehliadať, ak sa má ekonomika vložiť do skutočnej služby človeku.

Medzi významných hostí stretnutia patril prezident Medziamerickej rozvojovej banky Enrique Iglesias, ktorý nám povedal: „Poznať názory odborníkov na jednotlivé témy bolo jedným z hlavných cieľov kongresu. Snažili sme sa hľadať odpovede na otázky súvisiace s veľkou chudobou v krajine.“

Biskupi a ekonómovia postavili pred seba ako tému stretnutia Globalizáciu, prekonávanie chudoby a nespravodlivosti. Rozvojový proces stavali do svetla ústredného postavenia človeka ako osoby. Biskupi podčiarkli, že Cirkev kladie dôraz na ekonomiku a na to, aby sa neoddeľovala od etiky. Potvrdili, že na ich májovej generálnej konferencii bude mať latinskoamerická socio-ekonomická problematika významné miesto.

Osobitne chcú v rámci tejto témy zdôrazniť chudobu a nespravodlivosť – ako hlavné znaky súčasnej situácie v oblasti. „Zaznamenávame značné ekonomické oživenie, a preto je potrebné zabezpečiť, aby sa spoločné dobrá rozdeľovali podľa kritérií spravodlivosti. V minulosti – ale aj dnes – mala totiž zahanbujúca neprávosť v rozdeľovaní zdrojov a ekonomických prostriedkov významný podiel na vzniku latinskoamerickej chudoby,“ konštatoval kardinál Rodriguez.

Za rozmáhanie sa novej chudoby a sociálneho vylúčenia celých obyvateľských vrstiev môže podľa latinskoamerických biskupov aj globalizácia.
 
„Vidíme, že globalizačný proces v Latinskej Amerike má predovšetkým negatívne dôsledky, pozitívnych je málo: procesy schudobnievania obrovských populácií sa zosilňujú.“

Ako ďalej povedal guatemalský biskup Ramazzini, pri pohľade na skutočný život v dedinách a v niektorých oblastiach nemožno nekonštatovať, že to, čo by malo byť pozitívnym prínosom globalizácie, sa stáva výhodou iba pre určité uzavreté skupiny, ktoré sa obohacujú.
 
„Preto bolo jedným zo záverov, ku ktorým sme dospeli na tomto stretnutí, potvrdenie prehlbovania priepasti medzi bohatými a chudobnými. Preto sa musíme usilovať zmeniť tieto negatívne dôsledky, pričom dôležitá otázka znie: Kto je zodpovedný za globalizačný proces? Napokon môžeme odpovedať takto: Tí, ktorí sa najviac obohacujú.“

Fenomén globalizácie v Latinskej Amerike robí teda podľa biskupa Ramazziniho chudobných ešte chudobnejšími. Aj takú podobu majú súčasné úvahy o svetovej ekonomike. Spolu so siedmimi latinskoamerickými biskupmi sa na tejto reflexii podieľalo šesť prestížnych ekonómov, medzi ktorými verejnosť zaujalo najmä meno bývalého šéfa Medzinárodného menového fondu Michela Camdessusa alebo už spomínaného prezidenta Medziamerickej rozvojovej banky Enriqua Iglesiasa. Okrem nich prijali pozvanie do Vatikánu Klaus Toepfer, Ernst von Weizsaecker, Martin Khor a Fernando Coloma. Za prevahou nemeckých mien stojí aj sponzor – nemecká nadácia Misereor.

Zúčastnení biskupi reprezentovali jednotlivé zainteresované štáty: okrem dvoch už citovaných kardinálov z Hondurasu a Kuby boli prítomní zástupcovia Mexika, Bolívie, Guatemaly, Venezuely, Argentíny a Čile. Situácia v ich krajinách nie je jednoduchá. Hlavný problém označil sanmarcoský biskup Ramazzini bez váhania:
 
„Nedostatok úcty voči ľudskému životu.“
Ďalšie potom vymenoval v rýchlom slede:

 
„Potom nám robí starosti násilie, ktoré je aj dôsledkom chudoby; ďalej štiepenie rodín – aj preto, lebo práca neraz núti rodičov ostávať celý deň mimo domu. Veľmi nás však znepokojuje aj dezilúzia väčšiny mladých, ktorí nevidia pred sebou lepšiu budúcnosť. Ďalším problémom je emigrácia, ktorá sa zosilňuje najmä smerom do Spojených štátov. Veľké starosti nám robí aj obchod s narkotikami a nesúlad medzi vierou a praktickým životom mnohých kresťanov, ktorý vyplýva z určitej neschopnosti cítiť sa skutočnými učeníkmi Krista a naplno prežívať svoj krst. Napokon je pre nás problémom agresívny prozelytizmus fundamentalistických nekatolíckych siekt, ktorých ponuka šťastnejšieho života v mnohých prípadoch nemá nič so skutočným evanjeliom Ježiša Krista.“

V obkľúčení týmito pálčivými sociálnymi problémami si biskupi Latinskej Ameriky a Karibiku pripomenuli slová Jána Pavla II. – že „cestou Cirkvi je človek“. Zopakoval im ich aj súčasný pápež Benedikt XVI., keď všetkých pastierov Cirkvi v tejto časti sveta vyzval prinášať Kristovu pravdu do hĺbky srdca i mysle každého muža a ženy, odrážajúc sa práve od reality, ktorú každý z nich prežíva.

Kardinál Rodriguez načrtol na tomto podklade tri hlavné pastoračné potreby: „Prvá zo všetkých je rodina, zvlášť v čase, keď bojujeme so šírením polygamie. Druhou dôležitou prioritou je logicky výchova k viere, čiže katechéza, pretože nie vždy sa tejto oblasti prikladá potrebný dôraz. Poslednou, treťou prioritou je väčšia citlivosť voči povolaniam a starostlivosť o ne. Máme takmer 200 seminaristov v dvoch najväčších seminároch. Je to pre nás znak nádeje a veľké povzbudenie. Tieto povolania nám dodávajú entuziazmus, v duchu ktorého bude prebiehať aj V. generálna konferencia, aby sme všetci boli motivovaní stať sa učeníkmi a tak aj misionármi.“

 
Ako konštatovali latinskoamerickí biskupi, byť Ježišovými učeníkmi a misionármi, ktorí ohlasujú pravý Život darovaný od neho, znamená žiť so svojím ľudom a prežívať jeho radosti a nádeje. Pozývame vás preto, drahí poslucháči, do modlitby za všetkých duchovných pastierov našej Cirkvi – aby sa im darilo napĺňať toto poslanie. -te-