Generálna audiencia Benedikta XVI.: Svätý Klement

Vatikán (7. marca, RV) - Generálna audiencia Benedikta XVI. sa dnes predpoludním konala v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Pred ňou sa Svätý Otec v Bazilike sv. Petra stretol v rámci úradnej návštevy ad limina apostolorum s predstaviteľmi Konferencie biskupov talianskeho regiónu Piemonte. V príhovore k nim poukázal na to, že v dnešnej dobe nie je ľahké šíriť evanjeliovú zvesť a povzbudil biskupov, aby podporovali vo veriacich duchovno, ktoré sa prejavuje vo všetkých podobách kresťanského života, v intímnej potrebe Boha a v znovuobjavení hodnoty modlitby. Na samotnej generálnej audiencii sa zúčastnilo asi 16 000 veriacich a pútnikov z rôznych častí sveta.

Svätý Otec sa vo svojej katechéze zameral na život a pôsobenie jedného z apoštolských otcov ranej Cirkvi – svätého Klementa, ktorý bol tretím nástupcom svätého Petra. Žil v posledných rokoch prvého storočia a stretol sa s niektorými z apoštolov. “Vážnosť a čaro tohto biskupa Ríma spočíva v tom, že mu boli pripisované rôzne písomnosti, ale istotne jeho jedinečným dielom je List Korinťanom. Eusébius z Cézarey, veľký “archivár” prvokresťanstva, ho prezentuje týmito slovami: “Klement zanechal jeden list, uznávaný ako autentický, veľkolepý a podivuhodný. Bol ním napísaný a adresovaný od Cirkvi Ríma pre Cirkev Korintu” (Hist. Eccl. 3,16) … Tomuto listu je pripisovaný takmer kánonický charakter. Na začiatku tohto textu, napísaného po grécky, sa Klement sťažuje, že “neočakávané protivenstvá, ktoré sa stávajú jedno za druhým” (1,1), mu zabránili v radikálnejšom zásahu. Tieto “protivenstvá” je možné spojiť s prenasledovaním zo strany cisára Domiciána, pretože list je datovaný do obdobia, nasledujúceho bezprostredne po smrti cisára a po skončení prenasledovania, dá sa povedať hneď po roku 96.”
 
Ako uviedol Benedikt XVI., účelom Klementovho listu bolo v pokoji zjednotiť Korinťanov, obnoviť ich vieru a upevniť tradíciu, ktorú krátko predtým prijala od apoštolov. Môžeme povedať, že tento list predstavuje prvé uplatnenie rímskeho primátu po smrti sv. Petra. Klementov list sa zaoberá témami, ktoré boli veľmi milé a blízke apoštolovi Pavlovi, ktorý sám Korinťanom napísal dva rozsiahle listy, ako napríklad teologickou dialektikou, ktorá je dodnes aktuálna, medzi indikatívom spásy a imperatívom morálne správneho konania. Predovšetkým –ako uvádza Benedikt XVI. - je tu však radostná správa o milosti, ktorá prináša spásu. “Pán nás predchádza, dáva nám odpustenie, dáva nám svoju lásku, milosť byť kresťanmi, jeho bratmi a sestrami. Je to správa, ktorá napĺňa náš život láskou a poskytuje istotu nášmu konaniu: Pán k nám vždy prichádza so svojou láskavosťou a Pánova láskavosť je vždy väčšia, než všetky naše hriechy.”

 
Klement v liste Korinťanom vyzýva veriacich k pokore a bratskej láske, dvom cnostiam, ktoré sú základom existencie v Cirkvi: “Sme svätý ľud”, povzbudzuje, “konajme teda všetko, čo svätosť vyžaduje” (30,1). Biskup Ríma zvlášť pripomína, že Pán “ustanovil, kde a kým má byť vykonávaná bohoslužba, aby všetko, vykonané sväto a s jeho odobrením, bolo prijaté jeho vôľou… Najvyššiemu veľkňazovi prislúchajú jemu vlastné liturgické funkcie, kňazom bolo určené ich miesto, levitom zas ich služby. Laici sú viazaní príkazmi pre laikov” (40, 1-5 – všimnite si, že tu, v tomto liste z konca I. storočia, je prvýkrát v kresťanskej literatúre použitý grécky termín “láikos”, čo znamená “člen laosu”, čiže “Božieho ľudu”). Týmto spôsobom, odvolávajúc sa na liturgiu starého Izraela, Klement ukazuje predstavu ideálnej Cirkvi. Ona je zhromaždená “jediným duchom milosti, vyliatej na nás”, ktorý oživuje rôzne údy Kristovho tela, v ktorom všetci, zjednotení bez akéhokoľvek rozdelenia, sme “údmi pre seba navzájom” (46, 6-7).”

 
Ako Svätý Otec tlmočil Klementove slová, odlišnosť medzi “laikom” a “duchovenstvom” neznamená protiklad, ale organické spojenie rôznych častí v mystériu jedného Tela. “Cirkev naozaj nie je miestom zmätku a anarchie, kde si človek môže robiť v každej chvíli, čo sa mu zachce. Každý v tomto organizme s rozčlenenou štruktúrou vykonáva službu podľa povolania, ktoré dostal… Klement jasne vyjadruje náuku apoštolského nasledovníctva. Normy, ktoré ju riadia, pochádzajú v konečnom dôsledku od samotného Boha. Otec poslal Ježiša Krista, ktorý si vybral apoštolov. Oni potom vybrali prvých vodcov komunít a ustanovili, aby po nich prišli ďalší nasledovníci.”

 
Svätý Otec poukázal na Klementovo tvrdenie, že Cirkev má sviatostnú štruktúru, nie politickú a je predovšetkým Božím darom, nie dielom človeka. Pôsobenie Boha, ktorý prichádza, aby sa s nami stretol v liturgii, predstihuje naše rozhodnutia a myšlienky. Klement chváli Boha a ďakuje mu za jeho úžasnú prozreteľnosť lásky, ktorá stvorila svet a snaží sa o jeho spásu. Zvláštnu dôležitosť v jeho liste predstavuje modlitba za vládcov. Klement ňou uznáva legitimitu politických inštitúcií v rámci poriadku, určeného Bohom a zároveň vyjadruje starosť o to, aby tieto autority boli poslušné voči Bohu a “uplatňovali moc, ktorú im dal Boh v pokoji, miernosti a s pietou” (61,2).

Generálnej audiencie sa zúčastili aj pútnici zo Slovenska. Svätý Otec im adresoval osobitný pozdrav: “Zo srdca pozdravujem pútnikov z Čadce a Gaboltova, Krušoviec a Piešťan, Krakovan a Levíc. Bratia a sestry, Pôstna doba nás pobáda, aby sme uznali v Ježišovi Kristovi našu najväčšiu nádej. Pozývam vás, aby ste boli vo svete vernými svedkami jeho Radostnej zvesti o vykúpení. Ochotne žehnám vás i vaše rodiny. Pochválený buď Ježiš Kristus!”

 
Na záver generálnej audiencie udelil Svätý Otec všetkým prítomným apoštolské požehnanie. -dj-