Vatikán
(2. marca, RV) - Keďže pápež Benedikt XVI. si tento týždeň spolu so svojimi spolupracovníkmi
Rímskej kúrie, koná duchovné cvičenia, jeho posolstvo tvoria len dva príhovory. V tom
prvom, uplynulú sobotu, sa prihovoril k viac ako 350-tim účastníkom medzinárodného
kongresu o kresťanskom svedomí v podpore práva na život. Svätý Otec vo svojom prejave
zdôraznil, aké je dôležité, aby kresťania neboli ľahostajní voči ochrane života. Poukázal
na to, že v rozvojových krajinách silnejú tlaky, podporujúce legalizáciu potratov, vyspelé
krajiny hazardujú v oblasti biotechnologického výskumu a novou otázkou, ktorú treba
riešiť, sú pokusy o uzákonenie eutanázie. „Kvôli tomu je ešte viac potrebné apelovať
na svedomie, - zdôrazňuje Svätý Otec - zvlášť na svedomie kresťanské. „Svedomie,“
ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi, „ je úsudok rozumu, ktorým človek poznáva
morálnu akosť konkrétneho činu, ktorý hodlá vykonať, či práve koná, alebo už vykonal.
Človek je povinný vo všetkom, čo hovorí a robí, verne sa pridŕžať toho, o čom vie,
že je spravodlivé a správne. Z tejto definície vyplýva morálne svedomie, ktoré - aby
správne viedlo ľudské konanie - musí spočívať na pevnom základe pravdy, musí byť otvorené
pre spoznanie skutočnej hodnoty činov a rebríčka hodnôt, aby dokázalo odlíšiť dobré
od zlého.“ V nedeľu sa pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore
pred modlitbou Anjel Pána sústredil na tohtoročné pôstne posolstvo, inšpirované veršom
z Evanjelia podľa Jána „Uvidia, koho prebodli" (Jn, 19,37), keď povedal: „Vstupujeme
do veľkopôstneho obdobia so „zrakom“ upretým na Ježišov bok. V encyklike Deus Caritas
Est som chcel zdôrazniť, že iba ak uprieme svoj zrak na za nás ukrižovaného Ježiša,
môžeme spoznať a kontemplovať túto základnú pravdu: „Boh je láska“. Vďaka tomuto
pohľadukresťan nachádza cestu svojho života a milovania. Ak
kontemplujeme očami viery Ukrižovaného, môžeme do hĺbky pochopiť, čo je hriech, aké
tragické sú jeho dôsledky a zároveň aká nesmierne veľká je moc Pánovho odpustenia
a milosrdenstva. Počas týchto dní Veľkého pôstu neoddeľme svoje srdce od tohto tajomstva
hlbokej ľudskosti a veľkej duchovnosti. Keď sa pozeráme na Krista, môžeme zároveň
pocítiť, že On sa pozerá na nás. Ten, ktorého sme my sami prebodli svojimi vinami,
neprestáva zaplavovať svet nevyčerpateľným prúdom milosrdnej lásky. Kiežby ľudstvo
pochopilo, že iba z tohto prameňa možno načerpať duchovnú energiu, ktorá je nevyhnutná
k budovaniu pokoja a šťastia, ktoré každá ľudská bytosť neprestajne hľadá.“-
ls -