Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (2. marca, RV) - Keďže pápež Benedikt XVI. si tento týždeň spolu so svojimi spolupracovníkmi Rímskej kúrie, koná duchovné cvičenia, jeho posolstvo tvoria len dva príhovory. V tom prvom, uplynulú sobotu, sa prihovoril k viac ako 350-tim účastníkom medzinárodného kongresu o kresťanskom svedomí v podpore práva na život. Svätý Otec vo svojom prejave zdôraznil, aké je dôležité, aby kresťania neboli ľahostajní voči ochrane života. Poukázal na to, že v rozvojových krajinách silnejú tlaky, podporujúce legalizáciu potratov, vyspelé krajiny hazardujú v oblasti biotechnologického výskumu a novou otázkou, ktorú treba riešiť, sú pokusy o uzákonenie eutanázie. „Kvôli tomu je ešte viac potrebné apelovať na svedomie, - zdôrazňuje Svätý Otec - zvlášť na svedomie kresťanské. „Svedomie,“ ako hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi, „ je úsudok rozumu, ktorým človek poznáva morálnu akosť konkrétneho činu, ktorý hodlá vykonať, či práve koná, alebo už vykonal. Človek je povinný vo všetkom, čo hovorí a robí, verne sa pridŕžať toho, o čom vie, že je spravodlivé a správne. Z tejto definície vyplýva morálne svedomie, ktoré - aby správne viedlo ľudské konanie - musí spočívať na pevnom základe pravdy, musí byť otvorené pre spoznanie skutočnej hodnoty činov a rebríčka hodnôt, aby dokázalo odlíšiť dobré od zlého.“
 
V nedeľu sa pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána sústredil na tohtoročné pôstne posolstvo, inšpirované veršom z Evanjelia podľa Jána „Uvidia, koho prebodli" (Jn, 19,37), keď povedal: „Vstupujeme do veľkopôstneho obdobia so „zrakom“ upretým na Ježišov bok. V encyklike Deus Caritas Est som chcel zdôrazniť, že iba ak uprieme svoj zrak na za nás ukrižovaného Ježiša, môžeme spoznať a kontemplovať túto základnú pravdu: „Boh je láska“. Vďaka tomuto pohľadu kresťan nachádza cestu svojho života a milovania. Ak kontemplujeme očami viery Ukrižovaného, môžeme do hĺbky pochopiť, čo je hriech, aké tragické sú jeho dôsledky a zároveň aká nesmierne veľká je moc Pánovho odpustenia a milosrdenstva. Počas týchto dní Veľkého pôstu neoddeľme svoje srdce od tohto tajomstva hlbokej ľudskosti a veľkej duchovnosti. Keď sa pozeráme na Krista, môžeme zároveň pocítiť, že On sa pozerá na nás. Ten, ktorého sme my sami prebodli svojimi vinami, neprestáva zaplavovať svet nevyčerpateľným prúdom milosrdnej lásky. Kiežby ľudstvo pochopilo, že iba z tohto prameňa možno načerpať duchovnú energiu, ktorá je nevyhnutná k budovaniu pokoja a  šťastia, ktoré každá ľudská bytosť neprestajne hľadá.“- ls -