Vatikán
(28. februára, RV) - Tradíciu duchovných cvičení vo Vatikáne inicioval pápež Pius
XI. v roku 1929. Niekoľko mesiacov po svojom zvolení, 25. júla 1922, apoštolskou konštitúciou
Summorum pontificum vyhlásil svätého Ignáca z Loyoly za „patróna duchovných
cvičení“. „Duchovné cvičenia“ – napísal sv. Ignác – „sú najlepšou
vecou, na akú môžem v tomto živote myslieť a na základe skúsenosti porozumieť,
aby mohol človek aj sám osobne nájsť a mnohým iným priniesť skutočnú pomoc a úžitok.“
Počas prvých rokov pontifikátu Pia XI. sa exercície
konali často, ale nie každoročne. 20. decembra 1929, v deň jeho kňazského jubilea,
publikoval encykliku Mens nostra, ktorá sa týkala duchovných cvičení a v ktorej
okrem iných dôležitých záležitostí, týkajúcich sa tejto problematiky, informoval celý
katolícky svet o svojom rozhodnutí zaviesť tradíciu každoročných duchovných cvičení.
Pius XI. zhrnul stáročnú skúsenosť v náčrte dávania Duchovných cvičení, keď ich v encyklike
nazýva „najmúdrejšou zbierkou pravidiel, ktoré sú schopné viesť dušu
na ceste spásy a dokonalosti“. Od roku 1929, až na niekoľko prerušení, sa exercície
vo Vatikáne konali raz do roka, v prvom týždni adventu. Pápež Pavol VI. termín ich
konania presunul na prvý týždeň Pôstneho obdobia. Tento rok termín
duchovných cvičení za účasti pápeža Benedikta XVI. pripadol na týždeň od 25. februára
do 3. marca. Vedie ich emeritný arcibiskup Bologne kardinál Giacomo Biffi, ktorý už
má takúto skúsenosť z roku 1989 počas pontifikátu Jána Pavla II. Témou exercícií je
úryvok z Listu apoštola Pavla Kolosanom: „hľadajte, čo je hore, kde Kristus
sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!“ (Kol
3, 1-2). Duchovné cvičenia sa začali minulú nedeľu v podvečer v Kaplnke Redemptoris
Mater v Apoštolskom paláci slávením vešpier, meditáciou a eucharistickou adoráciou.
Ukončené budú v sobotu 3. marca ráno slávením ranných chvál a záverečným zamyslením.
S cieľom prehĺbiť históriu a dôležitosť duchovných cvičení
sa Vatikánsky rozhlas obrátil na dona Danila Zanella, viceprezidenta Talianskej
federácie pre duchovné cvičenia a riaditeľa Exercičného domu Villa Immacolata v Torreglii
v pádskej diecéze. Začali sme otázkou, do akého obdobia môžeme datovať začiatok praxe
duchovných cvičení. „Ak sa pozrieme na Kristov život, môžeme povedať,
že už On, keď odišiel na púšť, zápasil s tromi klasickými pokušeniami, ktoré
sužujú aj náš život. Ježiš sa stavia proti logike zbožňovania moci, majetku
a pôžitkov. Môžeme však povedať, že otcom duchovných cvičení je svätý
Ignác v 16. storočí, po hlbokom zážitku jeho obrátenia v Manrese.“
Keď
sa hovorí o duchovných cvičeniach, hneď sa myslí na svätého Ignáca z Loyoly. Sú
v Cirkvi aj iné tradície, ktoré sa týkajú tejto praxe? „Samozrejme, neexistuje
výlučne ignaciánska spiritualita, ktorá je taká vzácna. Máme aj spiritualitu
tereziánsku, pochádzajúcu od svätého Jána z Kríža a svätej Terézie z Avily. A taktiež
všetky ďalšie prúdy, ktoré odtiaľ pramenia a sú nimi inšpirované. Samozrejme,
poriadne očistenie a povýšenie prišlo na základe Druhého vatikánskeho
koncilu, na ktorom bolo zdôraznené, že spiritualita bez teológie je slepá, no teológia
bez spirituality je mŕtva.“
Akú dôležitosť majú duchovné cvičenia
pre život kresťana? „V tomto hluku a zmätku, ktorých sme my všetci
tak trochu obeťami, sa stávajú veľmi dôležitými
– spomeňte si, že sú tu tisícky kláštorov, pustovní a exercičných domov,
roztrúsených po celom Taliansku – zastaviť sa aspoň na okamih a opäť urovnať
svoj život, oslobodiť sa od neusporiadaných náklonností a predovšetkým zvíťaziť nad
sebou samým, tak ako nám to pripomína sv. Ignác.“
Svätý Otec
je pre nás ako prvý vzorom, keď každý rok prijíma duchovné cvičenia... „Svätý
Otec, tak ako jeho predchodcovia, nám dáva veľký príklad, spolu so svojimi
spolupracovníkmi. On, ktorý je náš pastier, napriek tomu, ako veľmi je zaneprázdnený
svojimi aktivitami po celom svete, nám dáva veľký príklad a ukazuje nám, že človek
si vždy dokáže nájsť čas na veci, ktoré miluje.“
Absolvovali
vo vašom Exercičnom dome v Torreglii duchovné cvičenia aj
nejaké významné osobnosti? „Pápež Ján XXIII., keď bol ešte benátskym
patriarchom ako Angelo Giuseppe Roncalli, ktorý nám zanechal prekrásny
príklad so svojou Sapientia Cordis, čiže príkladnou schopnosťou kontemplácie. Ja osobne
som mal šťastie vidieť pápeža Lucianiho, čiže Jána Pavla I. s jeho horalskou
chôdzou a s ružencom, v plnom zjednotení so svojím Pánom.“ A čo
tí, ktorí nemajú možnosť zúčastniť sa na týchto duchovných cvičeniach? „Povedal
by som, že by mali oceniť to,čo nám zanechal Ján Pavol II.,
keď povedal, že naše farnosti sa majú stať školou modlitby a spirituality. V pôstnom
období by nemali chýbať rôzne druhy stretnutí v našich farnostiach, rôzne spoločenstvá,
skupinky a hnutia. Aj v našich každodenných životoch si môžeme nájsť
okamihy zastavenia sa a rozjímania, napríklad večer. Napríklad my vedieme projekt
„90 minút s Bohom“, čiže zasvätíme hodinu a pol v rôznych farnostiach
alebo pastoračných zónach, aby sme pomohli osobám spojiť každodennú aktivitu s okamihmi
hlbokého večerného zamyslenia.“ –dj,ľr-