Sv. František porušil pôst z citlivosti voči bratovi

Vatikán (28. februára, RV) – Pôstny čas je aj časom duchovných cvičení – tento týždeň si ich robí Svätý Otec a pod vedením rozličných kazateľov sledujúcich rôzne tradície sa ponúkajú všetkým veriacim. Na to, ako sa prežívajú duchovné cvičenia vo Veľkom pôste vo františkánskej tradícii, sme sa spýtali kapucínskeho pátra Gianluigiho Pasqualeho, dekana teologického inštitútu Laurentianum v Benátkach.

„Sv. František dal metóde duchovných cvičení typicky františkánsky charakter každodennej modlitby srdca a pustovníckej kontemplácie ukrižovaného Krista – či už na drevenom kríži, alebo v chudobných.“
 
Nachádza sa vo Františkovom živote osobitná príhoda spojená s duchovnými cvičeniami?
 
„Najznámejšia je tá o strapci hrozna odtrhnutom počas noci v kláštornej vinici. Hovorí sa, že pri jedných duchovných cvičeniach vo Veľkom pôste bol istý brat na smrť hladný, a tak sa v noci odobral do kláštornej vinice, aby tam v skrytosti zjedol strapec hrozna, čím porušil pôst. Sv. Fratišek si to všimol a s veľkou citlivosťou sa k nemu pridal a spolu jedli hrozno, aby sa brat necítil sám, čím vykonal skutočný čin spoločenstva v milosrdenstve.“

 
Čo by ste poradili človeku, ktorý sa chce zúčastniť na duchovných cvičeniach?
 
„Predovšetkým odporúčam vykonať si duchovné cvičenia aspoň jeden týždeň v roku. Čiže prerušiť akýkoľvek kontakt s komunikačnými prostriedkami a uprednostniť výhradne spojenie so stvorenstvom, s prírodou a najmä s tichom.“
 
V súčasnej spoločnosti sa všetci náhlime a tak riskujeme banalizáciu najdôležitejších vecí: ako sa zastaviť počas dňa v uvažovaní a rozjímaní, aby sme sa vyhli nebezpečenstvu odcudzenia?
 
„To je jednoduché: veľmi striedmo používať telefóny a elektronickú poštu; aspoň päť minút venovať modlitbe k Bohu hneď po zobudení a pred zaspatím; ceniť si čas strávený zdanlivo neužitočne v rozhovoroch s priateľmi, v ktorých očiach sa ligoce svetlo Kristových priateľov.“ -te-