Cirkev a svet: Katolícka cirkev v Číne

Čína má komunistickú vládu od roku 1949. V súvislosti s jej fungovaním sa do dejín neslávne zapísala najmä tzv. “kultúrna revolúcia”, ktorá trvala od roku 1967 do roku 1977. Za jej začiatok sa považuje obežník zo 16. mája 1966. Ústredný výbor čínskej komunistickej strany v ňom schválil základný koncept novej politickej línie. “Zničíme všetky staré idey, starú kultúru, staré zvyky vykorisťovateľských tried a zmeníme všetko, čo nezodpovedá socialistickej ekonomickej základni. Zrazíme reakčné buržoázne autority, zrazíme všetkých netvorov a démonov!” – vyhlásil oficiálne ciele vtedajší čínsky minister obrany Lin Piao.
Výsledkom toho, čo nasledovalo, boli státisíce, podľa niektorých zdrojov až milióny obetí. Červené gardy zatvárali školy, ničili múzeá, knižnice a ďalšie kultúrne a historické pamiatky, pálili knihy. Spustošené boli najstaršie chrámy, ktoré predtým štát chránil ako pamätníky minulosti a toto konanie, trvajúce 10 rokov – až do smrti Mao Ce-Tunga, negatívne poznamenalo aj pôsobenie kresťanských misionárov v najľudnatejšej krajine sveta. Ich prenasledovanie v rôznych podobách pretrváva až do dnešných dní a o tom budeme hovoriť v nasledujúcich minútach v rubrike Cirkev a svet.
V súčasnosti v Číne žije asi 12 miliónov katolíkov. Dá sa povedať, že v tejto súvislosti tu fungujú dve paralelné štruktúry Cirkvi. Bližšie nám ich predstaví čínsky páter Joseph Shin zo Spoločnosti Ježišovej. Jedna z nich sa rozvinula okolo zhruba 40-tich biskupov, ktorí boli vysvätení bez informovania vlády a ktorých konsekrácia nebola vládou schválená. Podmienky ich pôsobenia sú v rôznych častiach Číny odlišné. Ale vo všeobecnosti majú svojich kňazov, seminaristov a rehoľníkov. Na ich pastoračné služby sa spolieha veľké množstvo čínskych katolíkov. Druhá štruktúra Cirkvi je podporovaná vládou. Biskupi v rámci tejto štruktúry boli vysvätení nelegálne, bez súhlasu Svätej stolice, napriek tomu väčšina z nich sa s Vatikánom uzmierila. Takisto majú svojich kňazov, seminaristov a rehoľníkov a nasleduje ich dosť veľký počet čínskych katolíkov. Toto je štruktúra, nazývaná “Cirkev, podporovaná vládou.”
Podľa slov pátra Shina by však bolo príliš zjednodušené a mätúce tvrdiť, že podzemná Cirkev je tá, ktorá je verná Svätému Otcovi a že Cirkev, podporovaná vládou, je verná iba vláde: "Pravda je, že tzv. “vládna Cirkev” s nelegálne vysvätenými biskupmi potrebuje prejsť konverziou a dospieť k zmiereniu s univerzálnou Cirkvou. Na druhej strane podľa čínskych zákonov všetky verejné náboženské funkcie musia byť vykonávané klérom, ktorý má na tento účel udelené špeciálne povolenie vlády. V súlade s tým podzemná Cirkev, aj keď je v dokonalej jednote so Svätou Stolicou, nezapadá do mozaiky, vytvorenej čínskou vládou.” V súvislosti s pôsobením Katolíckej cirkvi v Číne sa často skloňuje slovné spojenie “Vlastenecká asociácia”, alebo “Vlastenecké združenie”, ktoré vzniklo v roku 1957. Účel jeho fungovania nám objasní páter Shin: “Keď bolo založené, vláda mu uložila úlohu zbaviť Cirkev v Číne všetkých zahraničných misionárov a zahraničných vplyvov. Toto jej poslanie bolo splnené už dávno, takže Vlastenecké združenie dlho nemalo v tejto súvislosti adekvátne využitie. Avšak v poslednom období znovu získalo dôležitosť – a to z dvoch dôvodov. Po prvé: odvtedy, ako sa Čína otvorila okolitému svetu, mnohí misionári sa začali vracať na svoje niekdajšie pôsobiská v krajine. Vláda sa bojí ich vplyvu na Cirkev a potrebuje Vlastenecké združenie, aby ho obmedzila. Po druhé: mnohí biskupi z Cirkvi, podporovanej vládou, sa zmierili so Svätou Stolicou. Vláda nemá právo im to zakázať, takže sa obrátila na Vlastenecké združenie, aby obmedzila ich moc a autoritu v Cirkvi.” Podľa zdrojov, publikovaných agentúrou Asia News, bolo v uplynulých rokoch zatknutých, držaných v izolácii alebo zmiznutých najmenej 17 biskupov podzemnej Cirkvi a 20 kňazov. Zatiaľ posledné zatknutie sa odohralo 27. decembra v najkatolíckejšej čínskej provincii Hebej. Aj kvôli neustálym hrozbám tohto druhu a neľahkému životu katolíkov v krajine je prekvapujúce, že cirkevná komunita stále rastie a rozvíja sa. Každoročne je v Číne okolo 150 000 nových pokrstených, z ktorých je väčšina dospelých ľudí. Páter Shin v tejto súvislosti hovorí o nádejách: “Všetko čo viem je to, že chcú, aby Svätá Stolica mala dobrý vzťah s čínskou vládou, pretože to by veriacim uľahčilo život. Žijú svoju vieru v nepohodlných podmienkach, takže dobré vzťahy by boli pozitívnou vecou. Dúfajú v ne a pokiaľ ide o môj pohľad do budúcnosti, je v tejto súvislosti veľmi pozitívny. V prvom rade vnímam to, že Cirkev v Číne v rámci možností prosperuje. Nezvyšuje sa iba počet veriacich, ale aj kvalita mladých kňazov. Nemajú veľmi dobrú formáciu, ale ich kvality sú nepopierateľné. Ich povolanie vychádza z ťažkej situácie. Vstupujú do seminára nie kvôli tomu, aby mali lepší život, ale v podstate horší. Musia mať teda skutočnú vnútornú motiváciu. Z tohto hľadiska som pozitívne naladený a platí to aj pokiaľ ide o ďalší vývoj vzťahov medzi čínskou vládou a Vatikánom. Myslím, že je to otázka času. Príde to – skôr alebo neskôr.” Koncom januára sa situácii Cirkvi v Číne venovala dvojdňová konferencia vo Vatikáne. Okrem problému nelegálnych biskupských vysviacok, ktoré Svätej stolici robia veľké starosti, sa hovorilo aj o ďalších krokoch zo jej strany. Pápež Benedikt XVI. oznámil svoj úmysel napísať čínskym veriacim list, v ktorom by dal jasné stanoviská k problémom Katolíckej cirkvi v krajine a poskytol by tak tamojším veriacim oporu v ich viere. Emeritný biskup Kaohsiungu v Taiwane Paul Shan vyzdvihol otvorenú atmosféru, ktorá na stretnutí panovala a zdôraznil, že “pápežov list bude veľmi dôležitý” a “bude sa zaoberať najvypuklejšími bodmi situácie v Číne.” Čínski katolíci sú teda plní očakávaní a my sa s myšlienkou solidárnosti voči nim z dnešného vysielania lúčime. -dj-