Gréckokatolíkom: Veľký pôst

Dnešnou veľkopôstnou večierňou sme v našej cirkvi začali Svätú štyridsiatnicu – Veľký pôst, 40 dní pôstu. Prečo nám Cirkev vlastne ponúka tento čas? Svätá štyridsiatnica je cestou k Pasche, k slávnemu Vzkrieseniu nášho Pána, ktorý je pre kresťanov najväčším sviatkom. Bez neho by kresťanstvo nemalo žiadny zmysel. Apoštol Pavol v prvom liste Korinťanom (1Kor 15,14) hovorí: Ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.

Tento čas je pre nás príležitosťou k obráteniu, k obnoveniu nášho zmýšľania a konania. Nikto ho nemôže urobiť sám, ale iba s Bohom. Pôst nám pomáha odhaliť krásu našej viery, ktorá sa zjavuje prostredníctvom liturgických textov. Tam uvidíme, ako pôst začína vyhnaním Adama a Evy z raja a končí ich opätovným návratom do neho, kam ich Vzkriesený Pán privádza z okov predpeklia.

Na večierni v pondelok Syropôstneho týždňa spievame: Ponáhľajme sa očistiť od špiny našich prehrešení pôstom, milosrdenstvom a dobrotou voči chudobným, aby sme takto mohli vstúpiť do svadobnej komnaty ženícha Krista, ktorý nám ponúka veľké milosrdenstvo. Počas svätej štyridstiatnice prežívame všetky dôležité body našej spásy od vtelenia Božieho Slova až po jeho smrť na kríži.

V gréckokatolíckej cirkvi je na zajtra, na pondelok predpísaný prísny pôst, to znamená najesť sa len raz do dňa dosýta s vylúčením mäsitých a mliečnych jedál. Rovnaký predpis platí aj pre Veľký piatok vo Veľkom týždni. Samozrejme že aj tu platia výnimky pre deti, starých a chorých. V stredy a piatky v našej cirkvi počas celého Veľkého pôstu platí pre veriacich pravidlo zdržiavania sa mäsitých jedál.

Bolo by naozaj mylné domnievať sa, že cieľom tohto času je obmedziť sa len v jedle a v pití alkoholu, či v hlučných zábavách. Žiaľ, mnohí z nás si takto vysvetľujú význam a cieľ pôstu. Pôst a zdržanlivosť je len vonkajší prostriedok, nie je cieľom a má nám pomôcť pri odstraňovaní našich nezriadených vášni, ktoré sú v nás. Bez osobnej či spoločnej modlitby a bez úprimnej snahy zmeniť svoje správanie k svojej manželke, k manželovi, či k svojim nadriadeným v práci, by pôst nemal veľký význam. Cirkev nám ponúka v tomto smere viaceré možnosti k spoločnej liturgickej modlitbe.

Hneď v prvom týždni svätej štyridsiatnice od pondelka do štvrtku, by sa mal po častiach spievať Veľký kánon svätého Andreja Krétskeho, rovnako ako aj v stredu večer celý po štvrtej pôstnej nedeli. Táto starobylá modlitba zo 7. storočia netratila nič na svojej aktuálnosti ani dnes, po cirkevnoslovansky ju možno nájsť v zborníku Chvalite Hospoda na strane 121 alebo po slovensky v bielych brožúrkach Moja modlitba na strane 59.

Je to duchovný príbeh o svete, ktorý je aj mojím osobným príbehom v básnickej podobe. Je to kajúci nárek odkrývajúci predo mnou ohavnosť a hĺbku hriechu. Svätý Andrej s jedinečným umením pretkáva veľké biblické témy ako Adam a Eva, raj, pád prvých rodičov, Noe a potopa, Dávid, zasľúbená zem a nakoniec Ježiš Kristus a Cirkev s témou vyznania hriechu a  pokánia. Udalosti dejín spásy sú tu ukázané ako udalosti môjho života. Božie konanie v minulosti je zamerané na mňa a na moju spásu. Tragédia hriechu a zrady je mojou osobnou tragédiou. Cieľom tejto modlitby je práve to, aby bol predo mnou odhalený hriech a aby ma priviedol k pokániu. Hriech sa neodhaľuje definíciami a jeho zoznamom, ale hlbokou meditáciou nad veľkým biblickým príbehom, ktorý je príbehom hriechu, pokánia a odpustenia. Kánon nás učí odpúšťať a aby aj nám bolo odpustené Bohom a bratmi.

Aby bol Veľký kánon správne vypočutý, predpokladá pochopiteľne poznanie Biblie a našu vôľu zamyslieť sa nad tým, čo nám chce povedať. Obdobie Veľkého pôstu je aj obdobím, kedy častejšie máme vziať do ruky Sväté písmo a čítať ho spolu s deťmi nahlas. Počas Veľkého pôstu sa na bohoslužbách čítajú kniha Genezis, kniha proroka Izaiáša a kniha Prísloví.

Ďalšou veľkopôstnou modlitbou je modlitba svätého Efréma Sýrskeho s veľkými poklonami, ktorou sa zakončujú veľkopôstne bohoslužby. Je síce svojim rozsahom krátka, ale zatína do živého. Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen.

Za pôstne dni považujeme všetky dni okrem soboty a nedele. V tieto pôstne dni s výnimkou sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke by sa nemala sláviť Božská liturgia, ale veľkopôstne večierne a utierne. Božská liturgia je oslavou Kristovho Vzkriesenia a vďakyvzdávaním Bohu. Oslava nijako nejde spolu s duchom pokánia, pôstu a skrúšenosti. Táto liturgická výnimka však neznamená, žeby sa v tomto čase nemala Eucharistia prijímať, práve naopak.

Z tohto dôvodu, nám Cirkev ponúka bohoslužbu na to určenú, a tou je Liturgia vopred posvätených darov, ktorá sa slúži večer v stredy a piatky svätej Štyridsiatnice a v pondelok, utorok a v stredu vo Veľkom týždni. Eucharistia nie je na nej premenená, ale na Božskej liturgii v predchádzajúce dni a je uložená na prestole. Táto bohoslužba sa skladá z veľkopôstnej večierne a z časti riadnej Božskej liturgie od modlitby Otčenáša s podávaním eucharistie. Prijímanie Eucharistie počas pôstu nás posilňuje v boji proti našim slabostiam a nedostatkom. Pomalé nádherné kajúce melódie spevov Liturgie vopredposvätených darov nám pomáhajú vniknúť do atmosféry pokánia a veľkého božieho milosrdenstva voči nám.

Ani v pôste sa nezabúda na Presvätú Bohorodičku, preto v piatom týždni pôstu máme Akatistovú sobotu, kedy na utierni spievame celý Akatist, nádherný hymnus na jej oslavu s nespočetným opakovaným Raduj sa Panenska nevesta.

Celé zhrnutie významu Svätej štyridsiatnice vo východnej kresťanskej tradícii môžeme na záver vyjadriť slovami z homílie svätého Anastáza Sinaitu zo  6. storočia, ktorý hovorí: „Často počujem ľudí hovoriť, ako sa možno spasiť. Postiť sa mi nedarí, robiť nočne bdenia neviem, k panenstvu sa neuberám, utiahnuť sa do samoty nie som schopný. Ako sa môžem spasiť? Ako? Ja ti to poviem. Odpusť a bude ti odpustené, prepáč a prepáči sa aj tebe. Hľa jediná rýchla cesta, ktorá vedie k spáse. Teraz ti ukážem druhú cestu, akú? Nesúďte, hovorí Písmo a nebudete súdení, hľa ďalšia cesta bez pôstov, bez bdení, bez námahy, nesúď teda svojho brata.“

V úvode sme povedali, že Veľký pôst je cestou k Pasche. Preto povzbudzujem nás všetkých, aby sme sa nebáli vykročiť na túto cestu za Kristom, ktorý nám svojou smrťou na kríži a svojim zmŕtvychvstaním daroval večný život.

P. Milan Lach SJ