Týždeň so Svätý Otcom

Vatikán (16. februára, RV) - V nedeľu, 11. februára 2007, v deň, keď Cirkev slávila liturgickú spomienku Panny Márie Lurdskej, v Soule sa slávil 15. svetový deň chorých. Pri tejto príležitosti Svätý Otec napísal posolstvo, v ktorom sa ku chorým prihovoril týmito slovami: „Keď je človek chorý, nevyhnutne to so sebou prináša okamih krízy spojený s vážnym zamyslením sa nad vlastnou situáciou. Pokrok v medicínskych vedách nám často ponúka prostriedky potrebné na to, aby sa jeho stav, aspoň pokiaľ ide o fyzickú stránku, dal zvládnuť. No ľudský život má svoje vnútorné limity a skôr či neskôr skončí smrťou. To je skúsenosť, ku ktorej je povolaná každá ľudská bytosť a na ktorú musí byť pripravená. Napriek pokroku vo vede nie je možné nájsť liek na každú chorobu, a preto sa v nemocniciach, hospicoch i príbytkoch celého sveta stretávame s utrpením mnohých našich nevyliečiteľne chorých bratov a sestier, ktorí sú často v terminálnom štádiu svojej choroby. Navyše mnoho miliónov ľudí vo svete žije stále v nezdravých podmienkach, pričom nemajú prístup k veľmi potrebným zdravotníckym zdrojom – často tým najzákladnejším – v dôsledku čoho sa veľmi zvýšil počet tých, ktorí sú považovaní za nevyliečiteľne chorých.”

Svätý Otec vo svojom posolstve ďalej poukázal na poslanie Cirkvi pomôcť tým, ktorí sa nachádzajú v terminálnom štádiu svojej choroby, keď povedal: “Cirkev chce tým, ktorí sú nevyliečiteľne chorí alebo sa nachádzajú v terminálnom štádiu svojej choroby pomôcť, a to nabádaním k spravodlivej sociálnej politike, ktorá môže prispieť k odstráneniu príčin mnohých chorôb, ako aj naliehavým dožadovaním sa lepšej starostlivosti o umierajúcich a o tých, pre ktorých je medicínska pomoc nedostupná. Treba podporovať politiku schopnú vytvárať predpoklady na to, aby ľudia mohli znášať nevyliečiteľné choroby a čeliť smrti v dôstojných podmienkach. V tejto súvislosti je nutné ešte raz zdôrazniť potrebu vytvorenia viacerých centier paliatívnej starostlivosti, ktoré ponúkajú chorým celkovú starostlivosť, poskytujúc im ľudskú pomoc i duchovné sprevádzanie, ktoré potrebujú. To je právo prináležiace každej ľudskej bytosti, ktoré sa všetci musíme snažiť hájiť.”

V pondelok sa Svätý Otec stretol s účastníkmi Medzinárodného kongresu o prirodzenom práve a morálke, ktorý poriadala Pápežská Lateránska univerzita. „Ak nie je rešpektované prirodzené právo, potom sa život, rodina a spoločnosť stávajú obeťami etického relativizmu,“ uviedol Benedikt XVI. a pripomenul že práve v rešpektovaní prirodzeného práva pramení úcta ku každému ľudskému životu, k pravde a slobode, k spravodlivosť a solidarite. Vo svojom prejave Benedikt XVI. ďalej poukázal na rozpory súčasnosti, spôsobené technologickým pokrokom, keď povedal: „Vidíme všetky veľké výhody tohto pokroku, ale stále viac vnímame aj hrozbu ničenia darov prírody. (…) A je tu aj ďalšie, menej viditeľné nebezpečenstvo, avšak takisto veľmi závažné – metóda, ktorá nám umožňuje spoznať racionálne štruktúry vecí, nás často robí neschopnými vidieť zdroj tejto racionality – tvorivý Rozum.“ V tejto súvislosti je podľa Benedikta XVI. prirodzené právo „jedinou silnou baštou“ proti rozmarom mocných alebo klamstvu tých, ktorí sa snažia manipulovať verejnú mienku.

V utorok Svätá Stolica zverejnila posolstvo pre tohtoročné pôstne obdobie s názvom: „Uvidia, koho prebodli” (Jn 19,37). Benedikt XVI. v ňom vyzval veriacich k tomu, aby sa učili zotrvať s Máriou a milovaným učeníkom Jánom v blízkosti ukrižovaného Ježiša, keď povedal: „S vrúcnejšou účasťou upriamme náš pohľad v období pokánia a modlitby na Krista, ktorý nám, zomierajúc na Kalvárii, v plnosti odhalil Božiu lásku.“

Svätý Otec upriamil ďalej svoju pozornosť na dve základné formy lásky – agape a eros. „Termín agape označuje darujúcu lásku, ktorá má na zreteli iba dobro iných. Slovo eros, na druhej strane, predstavuje lásku toho, kto túži po tom, čo mu chýba a prahne po spojení s milovaným.“ Podľa Benedikta XVI. sa Božia láska voči človeku napĺňa oboma spôsobmi: „Kríž je neprekonateľným prejavom Božej lásky, lásky, v ktorej eros a agape nie sú protikladmi, ale navzájom sa rozjasňujú. Na Kríži je sám Boh, ktorý prosí o lásku Svojho stvorenia - je smädný po láske každého z nás.“ Na záver posolstva Svätý Otec vyzýva všetkých veriacich, aby pôst prežívali ako „eucharistický“ čas, v ktorom sa, prijímajúc Ježišovu lásku, „učíme šíriť ju okolo seba každým slovom a každým skutkom.“ Aby bolo toto obdobie pre každého kresťana obnovenou skúsenosťou Božej lásky, ktorú nám dal v Kristovi. „Lásky, ktorú máme oplácať tým, že ju budeme dávať ďalej svojim blížnym, zvlášť tým, ktorí najviac trpia a sú v núdzi.“

„Ženské postavy, ktoré zohrali vzácnu úlohu pri šírení evanjeliovej zvesti“ – týmito slovami označil pápež Benedikt XVI. zameranie svojej stredajšej katechézy, ktorú predniesol pri včerajšej generálnej audiencii v Aule Pavla VI. vo Vatikáne, keď povedal: „V prvom rade sa myšlienky prirodzene upriamujú na Pannu Máriu, ktorá svojou vierou a svojím materstvom spolupracovala jedinečným spôsobom na našej spáse. Natoľko, že ju Alžbeta mohla nazvať „požehnaná medzi ženami“ a dodať „blahoslavená, ktorá uverila“. Mária nasledovala syna až ku Krížu, kde od neho dostala materinské poslanie pre všetkých Jeho učeníkov každej doby, ktorí boli zastúpení v Jánovi.“
Benedikt XVI. okrem Panny Márie poukázal aj na zásluhy ďalších žien, ktoré sa objavili v Ježišovej blízkosti počas jeho pozemského putovania – Márie Magdalény, Jany, Zuzany a mnohých ďalších. Podľa jeho slov nebyť prínosu týchto žien, dejiny kresťanstva by sa uberali odlišným smerom. „Cirkev ďakuje za všetky prejavy ženského "génia" – dodal Benedikt XVI. na záver svojej katechézy - v priebehu dejín vo všetkých krajinách a uprostred všetkých národov, ďakuje za všetky charizmy, ktoré Duch Svätý udeľuje ženám v histórii Božieho ľudu, za všetky víťazstvá, za ktoré vďačí ich viere, nádeji a láske: ďakuje za všetky plody ženskej svätosti“ (č. 31). Ako vidieť, chvála sa týka žien v priebehu histórie Cirkvi a je vyjadrená v mene celého cirkevného spoločenstva. Aj my sa pripájame k tomuto oceneniu, ďakujúc Pánovi, pretože on vedie svoju Cirkev, pokolenie za pokolením, použijúc nerozlíšene mužov i ženy, ktorí vedia zúrodniť svoju vieru a svoj krst pre dobro celého tela Cirkvi a na večnú slávu Božiu.“ – ls -