Slovo pre chorých: Blahoslavení trpiaci...

Drahý brat, sestra, opäť sa stretáme na vlnách rozhlasu. Tieto okamihy je možné vnímať ako požehnanie Pána. Tvoríme spoločenstvo tých, ktorí na svojich pleciach znášajú bremeno utrpenia a bolesti. Dnešná nedeľa je naplnená zvláštnou atmosférou aj preto, že tento deň je nie len dňom Pána, ale je aj „Svetovým dňom chorých a trpiacich.“ Svätý otec v blahej pamäti Ján Pavol II. osobitným spôsobom pamätal na chorých a veľmi citlivo si uvedomoval ich prínos a požehnanie pre svet. Môj dnešný príhovor bude preto venovaný hodnote ľudskej dôstojnosti, s osobitným zameraním na dôstojnosť trpiaceho človeka. Verím, že sa mi podarí slovom dosiahnuť, že budeš povzbudený vo svojom prežívaní utrpenia a nadobudneš odvahu a silu prijať seba samého presne takého, aký naozaj si.
Bolesť, utrpenie a choroba sú súčasťou života práve tak ako zdravie, hojnosť psychických a fyzických síl, či šťastie a láska. Sám Boh sa vo svojej veľkej láske rozhodol, že ťa povolá k životu. Ak je to tak, že na svojich pleciach znášaš bremeno bolesti, ver, že túto bolesť môžeš vnímať ako dar. Najvyšší Boh je Ten, ktorý obdarúva. Ty patríš do kategórie prijímateľa daru. V prvom okamihu pri stretnutí s bolesťou sa ti môže zdať, že to nezvládneš, že je to na teba akosi priveľa. V konečnom dôsledku je potrebné pripustiť fakt, že prijať do svojho života utrpenie a bolesť nie je jednoduché. Ak si však uvedomíš, že Boh skutočne túžil po tom, aby si tu bol a prežíval svoj život v dôstojnosti vzácnej bytosti, potom to snáď pre teba nebude také zložité. Napriek všetkému pokús sa svoj stav, v ktorom sa práve nachádzaš vnímať ako misiu, ktorú ti Pán zveril. Ak uvažujem o misii, tá sa automaticky spája so zodpovednosťou za seba i za ľudí v tvojom okolí.
Ak Boh obdarúva človeka milosťou znášania kríža v tých najrôznejších podobách, to neznamená, že by ťa chcel potrestať, alebo nejakým spôsobom ponížiť. Spomínanou milosťou utrpenia, ktorou ťa Boh navštevuje, akoby ukazoval na teba: „Hľa, toto je môj milovaný syn, moja milovaná dcéra...“ Z uvedeného teda vyplýva dôležité poznanie, ktoré môže byť v istom zmysle akoby hnacím motorom pre tvoj život. Si milovaný a máš dôležité poslanie, ktoré máš svojím bytím naplniť. Nik z nás sa na tomto svete neocitne iba tak náhodou. Každý človek je v Božom pláne spásy a jeho život má význam.
Brat, sestra, možno ti je niekedy ľúto, že vo svojom živote musíš znášať určité obmedzenia. Snáď pri náročnej a nepríjemnej diagnóze len s námahou prijmeš pomoc zo strany iných ľudí. V takom prípade si musíš uvedomiť, že každé utrpenie a bolesť nás učí pokore. Ani relatívne zdravý človek sa nezaobíde bez pomoci iných ľudí. Boli by sme na omyle, keby sme si mysleli, že každý okamih života, každú situáciu zvládneme bez pomoci iného človeka. Verím, že dobre poznáš zastavenia krížovej cesty. Potom vieš aj to, že Kristus aj keď je Bohom prijíma na tejto ceste pomoc Šimona z Cyrény. Nestavia sa k tejto pomoci odmietavo, aby dal týmto svojim postojom príklad aj nám. Pokora vedie k službe a služba prežiarená zmyslom pre obetu a láskou, môže viesť k vnútornému naplneniu a šťastiu toho, kto ti službu preukazuje. Preto možno celkom pokojne povedať, že bolesť a utrpenie je školou nie iba pre teba, ale aj pre toho, kto je v tvojej blízkosti a túži ti preukázať službu lásky. Ak toto pochopíš, potom je každá tvoja beznádej, do ktorej občas upadáš zbytočná.
Z uvedeného je z uvedeného je preto zrejmé, že nie si zbytočný a ani na príťaž niekomu inému. Príťažou sa môžeš stať pre svoje okolie práve vtedy ak dovolíš smútku, aby ťa prerástol a stal sa hosťom tvojej duše. Smútok ti môže uškodiť aj keď je v niektorých okamihoch života celkom prirodzený. Ak ti Boh daroval osobnú účasť na Jeho kríži, urobil to preto, aby ťa urobil šťastným, lebo nakoniec každý dar prináša radosť a šťastie. Aj tebe sú adresované slová Písma: „Blahoslavení trpiaci, lebo oni budú potešení...“ Nech ťa teda teší prítomnosť iného človeka v tvojej blízkosti, v blízkosti tvojej bolesti. Ak niekto k tebe prichádza, nie je to iba preto, aby ti poslúžil a dotkol sa tak tvojej bolesti, ale je to aj preto, aby si aj ty človeka v tvojej blízkosti dokázal povzbudiť a dodať mu odvahu do náročných dní, ktoré má ešte pred sebou. Nerodíme sa do tohto sveta preto, aby sme prežívali svoj život v samote a opustenosti. Sme tu na tomto svete preto, aby sme prežívali svoj život v spoločenstve rodiny, komunity, či priateľov. Preto ti želám, aby ťa utrpenie, ktoré statočne znášaš na svojich pleciach nezotročovalo, ale viedlo ku skutočnej slobode, ktorá je v zložitých a niekedy neznesiteľných situáciách veľmi podstatná. K prežívaniu utrpenia vo vnútornej slobode je nutné dozrieť. Toto dozrievanie je možné za predpokladu, že budeš budovať celkom osobný vzťah s darcom všetkých darov, s Bohom. Od neho môžeš potom vykročiť k ostatným ľuďom, ktorí potrebujú tvoje osobné svedectvo života. Máš misiu, si teda poslaný. Zostaň verný svojmu poslaniu. Vernosť tejto misii ešte umocňuje tvoju dôstojnosť.
Môj Bože, darca všetkých darov. Som neobyčajným zázrakom, ktorý si stvoril z lásky a pre lásku. Ďakujem Ti za ten najcennejší dar, dar života, ktorý si mi zveril. V tomto živote mám účasť na utrpení, ktoré si pre vykúpenie človeka musel znášať aj Ty. Vlastne, Ty si nemusel... Ty si trpel z lásky k človeku. Motívom pre Tvoje konanie bola čnosť lásky. Čo pohýna ku skutkom mňa samú, je to láska, alebo túžba byť obdivovaná... Ty vravíš: „Blahoslavení trpiaci, lebo oni budú potešení... Ďakujem Ti za ľudí, ktorí sú v mojej blízkosti, aby sa dotkli mojej bolesti. Pane, nech moje dotyky slovom, skutkom, či myšlienkou nezraňujú, ale skôr nech potešujú moje okolie. Viem, že bez Tvojej pomoci a Tvojich milostí nemôžem urobiť vôbec nič. Buď so mnou Pane, lebo s Tebou sa moja dôstojnosť umocňuje.

Ivana Mochorovská