Týždeň so Svätým Otcom

V uplynulom týždni sa udiali viaceré situácie, v ktorých Svätý Otec zdôraznil úlohu, vznešenosť a dôležitosť lásky, manželstva a rodiny. Prvou z nich bol jeho príhovor pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána. Zmienil sa v ňom o Dni za život, ktorý pravidelne organizuje Konferencia biskupov Talianska. Tento rok si vybrala tému: „S túžbou a láskou za život“. Svätý Otec vyzval všetkých veriacich, aby svedčili o svojom úsilí za „podporu života od počatia až po jeho prirodzené zavŕšenie.“ Obrátil sa, rovnako ako jeho predchodcovia, na všetkých mužov a ženy dobrej vôle a povzbudil ich k prejaveniu otvorenosti pre veľký a tajomný dar života. „Život, ktorý je božím dielom, nemôže byť odopretý nikomu, ani tomu najmenšiemu a bezbrannému práve počatému plodu, a to ani vtedy, keď javí známky vážneho postihnutia.“ Upozornil na to, aké ľahké je upadnúť do klamného úsudku, pokiaľ ide o eutanáziu, ktorú jej podporovatelia maskujú závojom ľudského súcitu a snažia sa o jej uzákonenie.

V rímskej diecéze sa minulú nedeľu začal „Týždeň za život a za rodinu“. Aj toto bola téma, ktorej sa pápež Benedikt XVI. dotkol vo svojom príhovore pred modlitbou Anjel Pána. Podľa neho „je to dôležitá príležitosť k modlitbe a k úvahe o rodine, ktorá je „kolískou“ života a každého povolania. Dobre vieme, že rodina založená na manželstve vytvára prirodzené prostredie pre prijatie a výchovu detí, a teda k zabezpečeniu budúcnosti celého ľudstva.“ Svätý Otec však zároveň upozornil na to, že táto posvätná inštitúcia je v súčasnosti „poznačená hlbokou krízou a musí čeliť mnohorakým výzvam. Je preto potrebné brániť ju, pomáhať jej, chrániť a ceniť si ju vo svojej neopakovateľnej jedinečnosti.“

V stredu počas generálnej audiencie v Aule Pavla VI. sa pápež Benedikt XVI. zameral na život manželského páru Priscilly, známej aj pod menom Priska a Akvilu. Obaja boli hebrejského pôvodu a patrili k početnému zástupcu spolupracovníkov apoštola Pavla. Svätý Otec podčiarkol, že najdôležitejšou úlohou, ktorú tento pár napĺňal v prostredí prvotnej Cirkvi, bolo: „...že vo svojom dome prijímali skupinu miestnych kresťanov, ktorí sa zhromažďovali, aby počúvali božie slovo a slávili Eucharistiu. V dome Akvilu a Priscilly sa teda zhromažďovala Cirkev, Kristovo zhromaždenie, ktoré tu slávilo sväté mystériá. A tak môžeme v podstate sledovať zrod niečoho takého, ako je Cirkev v domoch veriacich.” Svätý Otec v katechéze pripomenul, že až do konca 3. storočia kresťania nemali vlastné miesta pre bohoslužby. K tomuto účelu najskôr slúžili židovské synagógy, a až po rozchode so židovstvom, keď Cirkev pohanov bola prinútená nájsť svoju vlastnú identitu, sa kresťania začali stávať Cirkvou a domy, v ktorých sa stretávali, sa tak stávali “chrámami”. Svätý Otec pripomenul, že „vďaka viere a apoštolskému úsiliu veriacich laikov, rodín, manželov, ako boli Priscilla a Akvila, kresťanstvo zasiahlo aj našu generáciu. Mohlo sa rozrastať nielen vďaka apoštolom, ktorí ho ohlasovali. Aby sa zakorenilo na zemi medzi ľuďmi, aby sa živo rozvíjalo, bola nevyhnutná snaha týchto rodín, týchto manželov, tejto kresťanskej komunity, veriacich laikov, ktorí ponúkli “živnú pôdu” pre rast viery. Vždy a len takto rastie Cirkev. Obzvlášť títo manželia nám ukazujú, ako veľmi je dôležitá aktivita kresťanských manželstiev.“

Otázkou, či „Je možné milovať?“, začal Svätý Otec Benedikt XVI. tohtoročné posolstvo k Svetovému dňu mladých. Za tému dňa, ktorý sa bude sláviť na celom svete na Kvetnú nedeľu, 1. apríla, vybral vetu z Evanjelia sv. Jána: „Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.“ V texte, ktorý Vatikán oficiálne zverejnil tento týždeň, Benedikt XVI. píše: „Každá osoba prejavuje túžbu milovať a byť milovaná!... Cieľom tohto môjho posolstva je oživiť v každom z vás, ktorí ste budúcnosťou a nádejou ľudstva, dôveru v pravú, vernú a pevnú lásku; lásku, ktorá vytvára pokoj a radosť; lásku, ktorá spája ľudí a dáva im pocítiť slobodu vo vzájomnej úcte.“ Podľa Svätého Otca majú mladí príležitosť prejavovať túto lásku v troch hlavných oblastiach svojho každodenného života: v Cirkvi ako svojej duchovnej rodine; v príprave na svoje budúce povolanie, pričom nádherne rozoberá osobitne snúbeneckú lásku a krásu obsiahnutú v námahe, cez ktorú sa ľudia učia láske vo dvojici; a napokon v rozličných medziľudských vzťahoch. Na záver pápež povzbudzuje mladých, aby sa „odvážili milovať“, a vedie ich k „tajomstvu lásky“, ktoré môžu spoznávať v modlitbe a v Eucharistii. –ľr-