Komentár Antona Ziolkovského: Svetová cirkev

Vážení poslucháči! Keď sa pred časom kreovala európska ústava, predstavitelia viacerých štátov žiadali vložiť do preambuly zmienku o kresťanstve. Ak hovoríme o kultúrnych, náboženských a mravných koreňoch Európy, nemôžeme vynechať naše náboženstvo, ktoré veľkou mierou prispelo k jej rozkvetu. Debatu o preambule nakoniec zástancovia odvolávania sa na kresťanské korene prehrali. Aj táto udalosť zapadá do mozaiky pozície kresťanstva na starom kontinente. Ešte zvykneme hovoriť o kresťanskej Európe. Nepriaznivý demografický vývoj a príliv cudzincov znásobuje obavy, že o pár desaťročí už ňou nebude.

Keď sa niekedy hovorilo o kresťanstve, všetci mali na mysli predovšetkým Európu a Severnú Ameriku. Starý kontinent bol tradičnou základňou, z ktorej vychádzali noví misionári do celého sveta. Ešte na Prvom Vatikánskom koncile v druhej polovici 19. storočia nikto nepochyboval o sile európskych katolíkov. Druhý vatikánsky koncil priniesol väčšiu internacionalizáciu. Hoci Európa, čo sa týka počtu biskupov i kardinálov, stále hrala prvé husle, nebolo možné prehliadnuť prítomnosť episkopátu z Tretieho sveta: najmä z Latinskej Ameriky, ale aj z Afriky či Ázie. Známy nemecký teológ Karl Rahner hovorí v tejto súvislosti o troch teologických etapách kresťanstva. Najskôr sa kresťanstvo šírilo uprostred židovstva. V druhej etape Kristovi učeníci prenikli medzi pohanov na území Rímskej ríše a neskôr do celej Európy. Začiatok realizácie tretej etapy patrí prvým misionárom, ktorí odchádzali do Latinskej Ameriky, Ázie, Afriky, či Austrálie, aby šírili evanjelium a kresťanskú kultúru. Treťou etapou je podľa Rahnera prechod z európskej na svetovú cirkev.

Kresťanstvo vždy patrilo všetkým ľuďom. Boží Syn prišiel na svet, aby ľudstvo vykúpil z hriechu. V tomto zmysle bolo kresťanstvo svetovým náboženstvom už od počiatku. Za posledných šesťdesiat rokov sa veľmi rozšírilo v Afrike a pomaly rastie aj na ázijskom kontinente. Vidíme to aj v Ríme. Väčšina študentov na pápežských univerzitách už nepochádza z tradičných európskych krajín, ale z Latinskej Ameriky. Prichádzajú aj študenti z Afriky a v poslednom čase pribúdajú z Ázie, najmä z Južnej Kórey. Čerstvým príkladom zobúdzania Katolíckej cirkvi na ázijskom kontinentne je Vietnam. Tento bývalý sovietsky satelit čaká, podľa všetkého, silný hospodársky rozvoj. Pri moci síce zostávajú komunisti, podobne ako v Číne, ale postupne dochádza k uvoľňovaniu náboženskej slobody. Konštatovali to francúzski biskupi, ktorí ešte koncom novembra minulého roka uskutočnili desaťdňovú návštevu Vietnamu. Miestna cirkev rozvíja čulý náboženský život. Dokazuje to aj nezvyčajný nárast duchovných povolaní. Centrálny seminár v hlavnom meste Hanoji už nestačí. Dobré vzťahy medzi štátom a Katolíckou cirkvou prispeli k súhlasu vlády so stavbou nového a väčšieho seminára, ktorý bude stáť najmä vďaka podpore francúzskych katolíkov. Pred pár dňami sa vo Vatikáne uskutočnilo historické stretnutie vietnamského premiéra s pápežom. Svätá Stolica ho v komuniké označila za dôležitý krok na ceste k normalizácii vzťahov.

Ázia je neraz považovaná za najväčšiu misionársku výzvu pre Katolícku cirkev v treťom tisícročí. Zdá sa, že Svätý otec, Benedikt XVI. upriamuje svoju pozornosť čoraz viac na najľudnatejšiu krajinu sveta. Niektorí analytici si myslia, že ide o jeho kľúčové poslanie. Vzájomné vzťahy medzi Svätou Stolicou a Čínou ochladli v polovici minulého storočia. Príčinou bol rozdielny pohľad na otázku Taiwanu a dosadzovanie biskupov štátom bez súhlasu pápeža. Tak sa v Číne vytvorila tzv. Vlastenecká cirkev, kde stále patrí nemálo katolíkov. Mnohí ju považujú za najväčšiu prekážku v zlepšovaní vzťahov s Vatikánom. V posledných týždňoch sa veci pohli dopredu. Z iniciatívy pápeža sa v apoštolskom paláci uskutočnilo stretnutie o Číne za účasti biskupov z Hongkongu, Taiwanu a Macaa. V záverečnom vyhlásení sa konštatuje, že Vatikán chce dospieť k normalizácii vzťahov, aby Cirkev mohla v pokojnej a plodnej atmosfére prispievať k blahu čínskeho národa a sveta. Hlavným ovocím stretnutia je deklarovaný úmysel Svätého Otca napísať čínskym katolíkom list, ktorý by ich povzbudil k prežívaniu viery v neľahkých podmienkach prenasledovania a bol by zároveň poďakovaním za vernosť pápežovi. Katolícka cirkev v Číne rastie. Pred príchodom Mao-ce Tunga tu žili asi tri milióny veriacich, dnes ich je viac ako dvanásť. Podľa prameňov ázijskej katolíckej agentúry v posledných rokoch každoročne pokrstia asi stopäťdesiattisíc ľudí, najmä dospelých.

Vážení poslucháči! V minulých storočiach šírili evanjelium vo svete európski misionári. Pole evanjelizácie zostáva stále otvorené a široké. Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Čulý náboženský život vo všetkých častiach sveta potvrdzuje príťažlivosť Ježišovho posolstva pre ľudí každej doby. Svedectvo prežívanej viery v Ázii môže byť pre nás, Európanov, veľkým povzbudením. Je potešením vedieť, že patríme Kristovi, ktorý má po celom svete vo svojej cirkvi učeníkov.

Anton Ziolkovský