Očami viery, vedy a kultúry: Je Gibsonovo Apokalypto násilnícke?

Aj naše kiná sa už pripravujú na nový film Mela Gibsona Apokalypto. Príbeh zániku civilizácie Mayov plný krvi zarobil vo svete len do konca minulého roku 45 miliónov dolárov. Do Talianska prišiel 5. januára na vlne vášnivých polemík o násilí. Slovensko, ktoré premiéra filmu čaká 15. februára, sa tak môže na niečo podobné pripraviť vopred.
 
„Predovšetkým treba priznať, že Mel Gibson je z tých, ktorým sa hovorí mazaní, šikovní filmári,“ hovorí historik kinematografie a filmový kritik talianskeho denníka Avvenire Francesco Bolzoni. „Hneď vidieť, že Gibson má hollywoodsku školu. Podľa zvykov Hollywoodu sa teda spolieha na tzv. veľké príbehy. Tentoraz si vybral príbeh zániku civilizácie Mayov. Neponúkne nám jej svetlé stránky, ktoré tiež nepochybne mala, ale iba hrôzy.“

Francesco Bolzoni v denníku Avvenire napísal, že Gibsonovi očividne chýba zmysel pre hranice...
 
„To čo pravdepodobne chýba Gibsonovi, je disciplína. Vysoké umenie, ak chce byť skutočne vysokým umením, musí mať vždy cit pre stud, musí vedieť, kde sa zastaviť. Gibson dokáže vyrobiť nepochybne veľmi sugestívne predstavenie – s vynikajúcim výberom záberov a strihom deja –, ale v prípade hrôz niekdajšieho zániku mayskej civilizácie to, ako sa hovorí, prehnal. Apokalypto pravdepodobne nie je nepodarený, zle urobený film, je to film prehnaný.“

 
Hlavným hrdinom filmu je človek, ktorý sa usiluje zachrániť svoju rodinu...
 
„Gibson očividne má zmysel pre rodinu a hrôzy svojho príbehu vyvažuje silným dobrodružným príbehom rodiny, v ktorom sa hlavný hrdina stane zajatcom, podarí sa mu však ujsť a pomáha svojej manželke, ktorá má maličké dieťa a na svet privádza – priamo pred našimi očami – aj druhé. Zachránia sa, znova sú spolu a obnovia svoje rodinné spoločenstvo. Toto je téma, ktorú Gibson cíti veľmi silno.“

 
Na záver filmu vidieť španielske plachetnice blížiace sa k mayským pobrežiam. Aký význam chcel dať režisér tejto udalosti?
 
„Z historického pohľadu ide o svojvoľný krok, lebo príchod Španielov sa začal v 15. storočí, keď už civilizácia Mayov – nevedno, z akého dôvodu – patrila minulosti. K momentu približovania sa plachetníc by sa dalo vrátiť v súvislosti s obranou svojej krajiny. Vystihuje ju výrok: „Nie sme proti cudzincom, ktorí prinášajú civilizáciu a používajú metódy a systémy odlišné od našich, lebo sme národ jednoduchý, hoci veľmi pokojný. Sme však spätí s pralesom, ktorý je miestom, kde žili naši dedovia a budú žiť naše deti.“ Toto je význam obrany vlastnej krajiny. A toto by mohlo byť aj spojivom medzi filmom o Mayoch a niektorými strachmi rozšírenými dnes v americkom národe, ktorý sa azda cíti tak trochu obkľúčený. Je to teda aktuálna téma.“
 
„Filmy ako Apokalypto Mela Gibsona nemôžu byť určené detskému publiku.“ Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré tri dni po uvedení filmu v Taliansku vydal morálny teológ Antonio Rungi, provinciálny predstavený rehole passionistov v Neapoli. „Hovoríme NIE akémukoľvek násiliu na mladistvých,“ zdôraznil otec Rungi. Gibson si podľa neho vyberá historické fakty, aby ich použil – ako sa stalo aj v prípade zániku civilizácie Mayov – na mýtizovanie násila a zdôrazňovanie jedine tohto aspektu.

O násilí v najnovšom Gibsonovom filme sa v Taliansku rozpútala prudká diskusia po tom, čo Komisia pre dohľad nad filmami Apokalypto zaradila k tzv. „filmom pre všetkých“ – pričom v Spojených štátoch a vo viacerých európskych krajinách sa film zaradil do kategórie zakázaných do 14 rokov. Organizácie venujúce sa kontrole mediálneho pôsobenia konštatovali, že taliansky kontrolný systém je prekonaný.

„Problémom našej krajiny je, že mechanizmus cenzúry je chybný,“ povedal pre Vatikánsky rozhlas predseda inštitútu Svetlo Andrea Piersanti. „Vytvára sa tak právny paradox, keď je kontrolórom aj kontrolovaným tá istá inštitúcia. Najjednoduchším riešením by bolo, aby sa obsadenie ratingových tímov, ktoré určujú prístupnosť filmov rozličným generačným vrstvám, ponechalo asociáciám filmových producentov, ale primeranosť ich rozhodnutí by kontrolovali štátne orgány.“

Hlas odborníkov našiel odozvu a tri dni po talianskej premiére filmu príslušné orgány vyhlásili film za mládeži neprístupný do 14 rokov. Napravili tak svoje prvotné rozhodnutie, vykonané rýchlo a povrchne. Takéto podcenenie situácie by sa podľa Mariagraziu Fanchiho, docenta dejín kultúry audiovizuálnych médií na Katolíckej univerzite v Miláne, už nemalo opakovať. „Dnes je žiaduce vypracovať pevné pravidlá s ohľadom na mladistvých,“ povedal na margo svojských noriem, ktorými sa riadi Komisia pre dohľad nad filmami. Prvé rozhodnutie označil za „jasný omyl“ – ani nie tak z dôvodov ideologických a politických, ale pre „nerozvážnosť úsudku, za ktorý môže aj tzv. efekt prenosu: ak pred časom prešiel bez cenzúry Gibsonov film Umučenie Ježiša Krista, aplikoval sa taký istý prístup aj na Apokalypto.“
 
Čím vlastne Gibsonov príbeh o zániku jednej civilizácie v Južnej Amerike tak pobúril rodičovské združenia a ďalšie etické organizácie? Prečo tak bojovali proti hodnoteniu dozornej komisie, ktoré by filmu umožnilo dostať sa na televízne obrazovky už počas skorého večera? „To by bolo vynikajúce z ekonomického hľadiska, avšak zdravému a vyváženému rastu mladých generácií by to spravilo medvediu službu,“ vyhlásil predseda spoločného Združenia mediálnych asociácií Franco Mugerli. Prečo toľké obavy?

„Nechceme Gibsonov film démonizovať, ale jednoducho zatiahnuť uzdu a určiť hranice v záujme detí, ktoré sú dnes až pričasto ovplyvňované obrazmi a príbehmi o násilí, ktoré akosi veľmi jednoducho prebiehajú pred ich dôverčivými očami, vrývajú sa do ich osobností a formujú ich,“ vysvetlil pre agentúru SIR provinciálny predstavený passionistov v Neapole otec Rungi. Dnes, keď sme zaplavovaní násilím každého druhu zo všetkých strán, nepotrebujeme podľa neho ďalšie posolstvá tohto druhu – a predovšetkým ich nepotrebujú deti.

Apely morálnych teológov a cirkevných i sekulárnych etikov preto nesmerovali v prvom rade na štátne a komerčné filmové inštitúcie, ale na rodičov. Zdôrazňovali ich zodpovednosť za to, čo sa dostáva k ich deťom – dnes veľmi jednoducho nielen v kinách, ale najmä v televízii, na dévedéčkach, cez internet. Už pred oficiálnym zakázaním filmu sa vytvárali iniciatívy za to, aby ho rodičia deťom do 14 rokov sami „zneprístupnili“. Alebo aby ho pozerali s nimi a dokázali o videnom debatovať.

„Rodičia musia byť na takú úlohu pripravení,“ konštatoval otec Rungi a zdôraznil, že „nejde o cenzúru, ale o ochranu detí pred násilím pre samo násilie, a to práve v čase, keď je potrebné filmové produkty smerovať do menej dramatických, pokojnejších polôh“. Podľa Andreu Piersantiho možno dnes hovoriť o eskalácii vizuálnych obsahov násilného charakteru. Týka sa kina aj televízie, ale ide o prastarý fenomén.

„Novým je nový sociologický prístup. Novým fenoménom je opustenosť detí vo vlastných rodinách. Rodiny čoraz viac nechávajú vlastné deti osamote pred televízorom, ale aj v kinách, kde súčasná klasifikácia filmov neprikazuje – ako sa deje napríklad v Amerike –, aby deti a dospievajúcich na isté filmy sprevádzali rodičia. My rodičia zanechávame svoje deti pred obrazovkou, nepomáhame im rozlúštiť a pochopiť to, čo vidia, a tak tento fenomén rastie v takej miere, v akej ho dokážu vnímať mladiství.“

 
Ako zdôranujú kritici nového filmu Mela Gibsona Apokalypto o zániku civilizácie Mayov, ich cieľom vonkoncom nie je bezduchá cenzúra alebo strach – ale zodpovedný prístup k filmovej etike a k divákom, zvlášť tým najmenším. Odvahu zaujať k očakávanému filmovému produktu vlastný postoj želáme aj vám, milí poslucháči. A s týmto prianím sa nadnes s vami lúčime. -te-