Príhovor kard. Jozefa Tomka: Na cestu

S veľkou ochotou som prijal pozvanie prihovoriť sa slovenským poslucháčom raz za mesiac. Dlho som rozmýšľal a radil sa, čo by bolo vhodné a dôležité vám povedať ako krátke posolstvo z Ríma. Tu v centre kresťanstva, ale aj svetového turizmu, je stále rušno. Ztade je široký rozhľad nielen na Cirkev, ale aj na celé ľudstvo. Keď ide o dôležité udalosti alebo o všeľudské problémy, naraz sa všetci zaujímajú, čo povie pápež a jeho spolupracovníci. Osoba pápeža sa už od viacerých desaťročí považuje za najvyššiu mravnú autoritu na svete. Ako včera slová Jána Pavla II. tak dnes činy a výroky Benedikta XVI. sa pozorne sledujú, zvažujú a komentujú. V tlači a v médiach vôbec sú vždy „novinkou“, ak nie senzáciou. Je tomu tak aj na Slovensku? Sme „otvorení“ alebo zatvorení na Rím i na svet? Nechávam úsudok na vás.

Každopádne dúfam, že vám poslúžim, keď vám každý mesiac priblížim niektorý prejav Svätého Otca. Uisťujem vás, že aj jeho kázne a krátke prejavy priťahujú, stačí sa pozrieť na nedeľné príhovory z okna jeho úradu k stále väčším zástupom, ktoré sa shromažďujú na námestí sv. Petra na modlitbu „Anjel Pána“. Nájdete tam vždy nejakú hlbokú myšlienku. Jeho dlhšie, vypracované reči sú studnice bohaté na myšlienky a vzácne úvahy. Prvá encyklika „Boh je láska“ sa stále viac cituje, lebo inšpiruje mnohých, aj nekresťanov. Ja by som chcel vám len priblížiť niektoré perly z tohto bohatstva viery a múdrosti, byť prostredníkom a mostom medzi Benediktom XVI. (a vôbec „Rímom“ ) a Slovenskom.

Aký smer udáva teda Benedikt XVI. Cirkvi aj svetu na začiatku roku 2007 ?

Už v spomínanej prvej encyklike kresťanský Boh, ktorý je živá Láska, je hlavný cieľ každého človeka aj základná cesta Cirkvi. Neide tu však iba o učený výklad teológa, lebo druhá časť tohto dokumentu ukazuje, ako má Cirkev a všetci kresťania prejavovať lásku k Bohu konkrétnou láskou k človekovi. Benedikt XVI. svojím spôsobom vyznačuje kresťanom aj celému ľudstvu smer, cieľ i cestu, po ktorej majú kráčať: je to Boh a človek, Boh-Láska a človek-ľudská osoba so svojou vrodenou hodnosťou. Aj pre terajšieho pápeža ostáva platnou cesta, ktorú pre Cirkev vyjadril jeho veľký predchodca Ján Pavol II., tak isto už v prvej programovej encyklike „Vykupiteľ človeka“. On tiež poukazuje zdanlivo na dva ciele: na Vykupiteľa a na človeka, pričom však ide len o jednu jedinú cestu. V tom zmysle mohol napísať: „Ježiš Kristus je hlavnou cestou Cirkvi, našou cestou k Otcovi“ a o niekoľko statí ďalej tvrdiť, že konkrétny človek, taký aký je s dobrými i menej dobrými vlastnosťami, je základnou cestou Cirkvi.

Benedikt XVI. mal na začiatku roku niekoľko prejavov, kde mohol ukázať cestu Cirkvi, ale aj ľudstvu. V krásnej homílii na Tri krále hovoril o „ceste“ Boha, ktorý z lásky k človekovi zostúpil z neba a stal sa dieťaťom, vstúpil do našich dejín, aby vyšiel v ústrety ľudstvu, každému človeku. Svätý Otec však ihneď položil otázku, ako sa odohráva naše putovanie, naša cesta za hviezdou, či naozaj hľadáme Boha a jeho lásku. O dva dni nato prijal početný diplomatický zbor pri Svätej Stolici, ktorý mu prišiel popriať šťastlivý Nový rok. V široko koncipovanej reči Benedikt XVI. poukázal vyslancom zo 175 krajín na svetlé i tmavé stránky medzinárodnej situácie. Ako už na Vianoce pred požehnaním „Urbi et orbi“, tak aj týmto reprezentantom z celého sveta zdôraznil, že aj dnešný post-moderný človek, ktorý dosiahol Mesiac a Mars a pláva vo virtuálnom oceáne internetu, potrebuje Spasiteľa (citujem): „V tomto svete hojnosti a bezbrehého konzumu sa ešte stále zomiera od hladu a smädu, na choroby a biedu. Ešte sú tu ľudia, ktorí sú otroci, vykorisťovaní a urážaní vo svojej dôstojnosti; sú tu obete rasovej a náboženskej nenávisti, obmedzovaní netoleranciou, diskrimináciou, politickými zásahmi a fyzickým alebo morálnym obmedzovaním slobodného vyznávania vlastnej viery“ (Prejav na Vianoce 2006). Svätý Otec výslovne rozobral najmä niektoré veľké zlá a nespravodlivosti našej doby: útoky na ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť, na rodinu založenú na manželstve muža a ženy a nie na iných falošných formách súžitia, problém vojen a obchodu zbraňami, terorizmus, korupcia, vykorisťovanie. Potom spravil dôkladný prehľad situácie v jednotlivých svetadieloch a nakoniec vyzval všetkých na spoluprácu pri výstavbe integrálneho humanizmu a spravodlivého, pokojného sveta a zakončil takto: „Áno, budúcnosť môže byť pokojná, ak budeme pracovať spolu v prospech človeka. Človek, stvorený na Boží obraz, má neporovnateľnú dôstojnosť; človek je v očiach svojho Stvoriteľa natoľko hodný lásky, že Boh neváhal dať za neho vlastného Syna“.

Cesta kresťanov a Cirkvi je teda jasná: Boh-Láska a človek, ľudská osoba s celou svojou dôstojnosťou. Je to staro-nová jediná cesta spásy aj pre dnešného človeka, pre celé ľudstvo. Cesta kresťanského humanizmu. Budúcnosť zaručuje svetu iba úcta k človeku a jeho dôstojnosti.

Kard. Jozef Tomko