Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (26. januára, RV) - Myšlienkové posolstvo pápeža Benedikta XVI. za uplynulý týždeň bolo prevažne sústredené na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.

Už príhovore Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána rezonovala táto téma, keď Svätý Otec vysvetlil zrod nosnej myšlienky tohtoročného týždňa modlitieb, keď povedal: „Tohtoročný počiatočný projekt pre tento „Týždeň neskôr upravený zmiešaným medzinárodným výborom, pripravili veriaci z chudobného mestečka Umlazi v Južnej Afrike, kde aids nadobudol rozmery pandémie a kde sú ľudské nádeje veľmi mizivé. Zmŕtvychvstalý Kristus je však nádejou pre všetkých a zvlášť pre kresťanov. Dedičia rozličných rozdelení, uskutočnených v minulých epochách, chceli v týchto okolnostiach prísť s výzvou: Kristus môže všetko. On „aj hluchým dáva sluch aj nemým reč." (Mk 7, 37). On je totiž schopný vzbudiť v kresťanoch vrúcnu túžbu počúvať iného, komunikovať s iným a hovoriť spolu jazykom vzájomnej lásky.“

Benedikt XVI. veriacim pripomenul, že ekumenizmus je hlbokou dialogickou skúsenosťou vzájomného počúvania a spoznávania sa. „Je to úloha, ktorú môžu uskutočniť všetci, zvlášť pokiaľ ide o spirituálny ekumenizmus, založený na modlitbe a na nateraz možnom zdieľaní medzi kresťanmi. Prajem si, aby sa túžba po jednote, pretransformovaná do modlitby a bratskej spolupráce pri zmierňovaní utrpenia človeka, stále viac rozvíjala na úrovniach farností, cirkevných hnutí a rehoľných inštitútov“.

V stredu, svoju katechézu na generálnej audiencii venoval pápež Benedikt XVI. zhodnoteniu ekumenických krokov uplynulého roka v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov s mottom „Všetko robí dobre, aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč“. Toto obdivné zvolanie ľudu, ktorý sa stal svedkom Ježišovho zázraku, môže podľa Svätého Otca zaznievať aj dnes, keď obdivujeme „podivuhodný rozkvet úsilia o znovunastolenie jednoty kresťanov“, keď povedal: „Keď si pripomenieme púť posledných 40 rokov, s prekvapení zisťujeme, ako nás Pán prebudil z otupenej sebestačnosti a ľahostajnosti; ako nás robil čoraz schopnejšími nielen ‚počuť sa‛, ale aj ‚počúvať sa‛; ako rozväzoval náš jazyk, aby modlitba, ktorú pozdvihujeme k nemu, nadobúdala väčšiu silu a presvedčivosť pre svet. Vskutku, Pán nám udelil mnohé milosti a svetlo jeho ducha ožiarilo mnohé svedectvá. Ony dokázali, že všetko sa môže dosiahnuť modlitbou, keď dokážeme s vierou a pokorou poslúchať Boží príkaz lásky a stotožňovať sa s Kristovou túžbou po jednote všetkých svojich učeníkov.“

Starostlivosť o jednotu Cirkvi leží podľa Benedikta XVI. na pleciach laikov aj ich pastierov a ich prvou spoločnou úlohou je modlitba. Pri modlitbe si totiž kresťania lepšie uvedomujú svoje bratstvo a učia sa pozornejšie počúvať Pána, lebo iba nasledovaním jeho hlasu môžu nájsť cestu k jednote. „Ekumenizmus – ako povedal Svätý Otec, - je, prirodzene, proces pomalý, niekedy možno až odradzujúci, keď upadne do pokušenia počúvať, a nepočuť, hovoriť na pol úst namiesto odvážneho hlásania. Nie je jednoduché vzdať sa ‚pohodlnej hluchoty‛, akoby evanjelium, stále to isté, nemohlo znovu dokázať svoju schopnosť rásť ako božský kvas obrátenia a duchovnej obnovy pre každého z nás.“

Pomalá cesta ekumenizmu však podľa Benedikta XVI. vedie „napriek počiatočným ťažkostiam, ba práve cez ne, na široké priestranstvá radosti, na občerstvujúce zastávky a dovoľuje zavše nadýchnuť sa z plných pľúc čistého vzduchu plného spoločenstva“.

Potom, čo Svätý Otec zhrnul všetky dôležité podujatia v oblasti ekumenizmu za posledný rok, svoj príhovor ukončil otázkou: „Nemajú tieto gestá vysokú duchovnú hodnotu, nie sú to chvíle radosti a nádychu na tomto pomalom výstupe k jednote, o ktorom som hovoril? Tieto chvíle vrhajú svetlo na úsilie – často tiché, avšak mocné –, ktoré nás združuje pri hľadaní jednoty. Ony nás povzbudzujú podujať sa na každú námahu, aby sme na tomto pomalom, ale dôležitom výstupe pokročili. Zverujeme sa do ustavičnej ochrany Božej Matky a našich svätých orodovníkov, aby nás posilňovali a pomáhali nám nezriekať sa dobrých úmyslov, aby nás povzbudzovali zvyšovať úsilie, modliť sa a pracovať s vierou, v istote, že Duch Svätý urobí všetko ostatné. Dá nám plnú jednotu vtedy a tak, ako chce on. Posilnení touto dôverou kráčajme ďalej po ceste viery, nádeje a lásky. Pán nás vedie.- ls -