Cirkev a svet: Pápežova reč k diplomatom stavia do stredu človeka

„Na začiatku roka sme pozvaní obrátiť pozornosť na medzinárodnú situáciu a sústrediť sa na výzvy, ktorým máme čeliť spoločne.“ S týmito slovami sa obrátil pápež Benedikt XVI. na diplomatov celého sveta akreditovaných pri Svätej stolici. Na tradičnom stretnutí s veľvyslancami im pred týždňom predložil dôkladnú analýzu svetového diania z pohľadu Cirkvi.
 
Svätý Otec vo svojom obsiahlom rozbore najprv predstavil negatíva a pozitíva svetovej scény a potom sa venoval konkrétnym kontinentom a krajinám. Začal s empatiou otca, ktorý sa na situáciu vo svete nepozerá v prvom rade cez politické kategórie, ale cez ľudí: „Ako môžeme medzi kľúčovými otázkami nemyslieť na milióny ľudí, zvlášť ženy a deti, ktorým chýba voda, jedlo alebo príbytok?Rastúce pohoršenie hladu je neprijateľné vo svete, ktorý má k dispozícii zdroje, schopnosti a prostriedky na to, aby tieto negatívne javy ukončili.“

Za hlavné negatíva na svetovej scéne Benedikt XVI. označil pokračujúcu krízu v odzbrojovaní, terorizmus, humanitárne krízy, migráciu, ohrozovanie prirodzenej rodiny založenej na manželstve muža a ženy a rôzne formy útokov na život v mene pohodlia alebo vedeckého pokroku.

Medzi pozitívnymi javmi pápež spomenul predovšetkým rastúce vedomie medzinárodnej komunity o dôležitosti dialógu medzi kultúrami a náboženstvami a pozornosť voči základným ľudským právam, osobitne právu na život a právu na náboženskú slobodu.

Ako v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas konštatoval vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone, ľudské práva a náboženská sloboda patria k sebe, lebo podľa presvedčenia Cirkvi a tradície jej Magistéria je právo na náboženskú slobodu stĺpom, podopierajúcim všetky ostatné práva. „Pápež postavil doprostred ľudskú osobu,“ zdôraznil kardinál Bertone. „Apeluje na prehodnotenie ekonomických pravidiel a formovanie spravodlivých štruktúr.“

Hlavnou výzvou je pritom podľa vatikánskeho štátneho sekretára mier. „Cirkev je vo vzťahu k spoločnosti a medzinárodnej politike predovšetkým zástankyňou mieru. Mier je, ako hovorieval už pápež Ján Pavol II., jednou z ciest Cirkvi. No napriek úsiliu medzinárodných organizácií aj miestnych cirkví – najmä v Afrike –, ktoré sa v konfliktoch často stávajú sprostredkovateľkami, mier ostáva krehký a vidíme, aké ťažké je obnovovať cit pre mier, zvlášť na Strednom východe. Mier je problém, pre ktorý Cirkev neváha aktivizovať všetku svoju energiu a všetky možné spôsoby: diplomatické, kultúrne, modlitbové, duchovné, priateľské, susedské. Usiluje sa budovať vzťahy medzi skupinami, osobami, rodinami, vytvárať putá zmierenia a tak posilňovať perspektívu pravého a trvalého mieru.“

V časti venovanej analýze problémov v konkrétnych krajinách Svätý Otec spomenul na prvom mieste Afriku. „Nemôžeme zabúdať na Afriku a jej početné vojnové situácie a napätia,“ povedal. Pozornosť diplomatov zo 175 krajín, ktoré udržiavajú styky so Svätou stolicou, upriamil menovite na Darfúr, Somálsko a celý Africký roh, Ugandu, Oblasť Veľkých jazier, Pobrežie Slonoviny a Južnú Afriku. Osobitne zdôraznil škandalózne zneužívanie detských vojakov a utrpenie nevinných, ktorí musia hromadne zomierať.

V časti o americkom kontinente obrátil Benedikt XVI. svoju pozornosť v prvom rade na Brazíliu, ktorú plánuje v máji tohto roku navštíviť. Vzápätí ju rozšíril na celú Latinskú Ameriku a Karibik, pričom za uspokojivé znaky zlepšovania situácie označil rast niektorých ekonomických ukazovateľov, boj s drogovým obchodom a korupciou, zjednocovacie procesy na rozličných úrovniach, zlepšovanie prístupu ku vzdelaniu, boj s nezamestnanosťou, znižovanie nerovností v distribúcii príjmov a rozvoj demokracie. Ako však dodal: „Demokracia sa nemôže zvrátiť na diktatúru relativizmu uprednostňovaním antropologických modelov nezlučiteľných s prirodzenosťou a dôstojnosťou ľudskej osoby“. Medzi konkrétnymi problémovými americkými krajinami pápež menovite spomenul Kolumbiu a Kubu.

V ázijskom kontexte sa Benedikt XVI. na prvom mieste obrátil na ľudnatú Čínu a Indiu, potom na Vietnam, Východný Timor, Kórejský polostrov, Afganistan, Srí Lanku a napokon na Blízky východ, kam nedávno poslal svoj Vianočný list. „Rozhodol som sa vyjadriť katolíkom v tejto oblasti svoju solidaritu a duchovnú blízkosť a povzbudiť ich, aby ostali vo svojej krajine, lebo som si istý, že ich svedectvo v budúcnosti napomôže pokoj a bratstvo.“

V súvislosti s politickou situáciou Svätý Otec konštatoval, že: „... už sa viac nemožno uspokojovať s čiastočnými alebo jednostrannými riešeniami. Na to, aby sa ukončila kríza a utrpenie, ktoré spôsobuje ľuďom, je potrebný komplexný prístup.“
Ako uviedol pápež, stabilizovať treba celú oblasť, čo okrem Izraela, Palestíny a Libanonu zahŕňa aj Irán a Irak.

Záver svojho príhovoru venoval Benedikt XVI. Európe, konkrétne Bulharsku a Rumunsku, nedávno prijatým do Európskej únie, a Balkánu, kde sa blíži určenie statusu Kosova, pričom budú štátnici potrebovať „rozvážnu múdrosť, pružnosť a miernosť“.
 
Uprostred pápežovej reči k diplomatom stojí človek. Jeho práva presadzuje Katolícka cirkev pre všetkých ľudí rovnako, boj za náboženskú slobodu má teda podľa kardinála Bertoneho výrazný ekumenický, ba až medzináboženský charakter. Zvláštnu materinskú pozornosť však Svätá stolica venuje, prirodzene, miestnym katolíckym cirkvám vo svete. Ako povedal jej štátny sekretár: „Otázka vzťahu medzi čiastkovým a všeobecným je stále živá. Preto je nevyhnutné prehlbovať spoločenstvo medzi centrom – Svätou stolicou – a miestnymi cirkvami. Vo vzťahu k nim sme my v Rímskej kúrii povinní byť v službe miestnym bikupom a zároveň sa od miestnych cirkví vyžaduje, aby podporovali pápeža, zhromažďovali svoje podnety a aplikovali ich v konkrétnych situáciách.“

Kardinál Bertone v tejto súvislosti pripomenul list, ktorý napísal všetkým kontemplatívnym rádom na celom svete: „Najdôležitejšou ostáva modlitbová podpora. Sú pred nami obrovské výzvy a úlohy, ktoré presahujú inteligenciu jednej osoby; sú to úlohy zverené Božej Cirkvi na ceste...“

Benedikt XVI. počas svojho novoročného prejavu k predstaviteľom 175 krajín s diplomatickým zastúpením pri Svätej stolici vytrvalo obracal pozornosť na rešpektovanie ľudskej osoby, ktoré jediné môže zaručiť pokoj, a ten zasa jediný poskytne vhodný základ na budovanie pravého a celostného humanizmu. „Áno, budúcnosť môže byť pokojná, ak budeme pracovať spolu v prospech ľudskosti. Človek, stvorený na Boží obraz, má neporovnateľnú dôstojnosť; človek, ktorý je taký hodný lásky v očiach svojho Stvoriteľa, že Boh neváhal dať za neho vlastného Syna. To je veľké tajomstvo Vianoc, ktoré sme práve slávili.“ -te-