Slovo pre chorých: Buď vôľa Tvoja...

Brat, sestra, opäť ťa vítam na vlnách rozhlasu. Dnes chcem spolu s tebou uvažovať na tému ako poznať a plniť Božiu vôľu... Takmer denne odriekaš dôverne známu modlitbu : Otče náš, v ktorej vždy zaznie aj to veľmi dobre známe: „Buď vôľa Tvoja...“ Hneď v úvode je na mieste otázka: Si skutočne ochotný a schopný vo svojom živote prijať a plniť vôľu Pána? Myslím, že toto je jedna z otázok, ktorá vo vnútri každého, (nie je rozhodujúce, či je ten, kto nad touto otázkou uvažuje relatívne zdravý, alebo znáša nejakú formu utrpenia), vyvolá vnútorný zápas. Nie je na škodu, ak sa v tvojom duchovnom živote objaví istá forma zápasu, lebo práve vnútorný zápas ťa núti uvažovať, prehodnocovať, meniť seba.

Buď vôľa Tvoja... Ak sa radíš do kategórie tých ľudí, ktorí na svojich pleciach znášajú bremeno utrpenia a bolesti, potom vieš veľmi dobre, že to nie je také jednoduché v úplnej dôvere vysloviť toto odporúčanie. Bolesť a utrpenie sú skutočnosti, ktoré znamenajú pre teba a tvoj život isté obmedzenia. Ak je niekto chorý, často sa stáva, že ho choroba prerastie. Pri znášaní utrpenia a bolesti sa veľmi často stretneš s tým, že niečo bude pre teba nepríjemné, ťažké, takmer nezvládnuteľné. Povedať Bohu v modlitbe a nie iba v nej – Buď vôľa Tvoja, to znamená bezhranične mu dôverovať. Počul si veľmi dobre, v prípade plnenia vôle Pána do hry vstupuje bezhraničná dôvera. Chtiac-nechtiac musíš pripustiť, že práve dôvera ti pri prežívaní bolesti veľmi chýba. Snáď ak ide o tvoje vlastné utrpenie a bolesť, na ktorú si už zvyknutý to nie je až také zložité. Náročnejšie je to v okamihu, ak ide o bolesť niekoho, kto v tvojom živote zohráva veľmi dôležitú úlohu.

V takej chvíli nastúpi spomínaný zápas. Máš v zálohe množstvo otázok, ktorými chceš akoby „zasypať“ najvyššie Dobro. Každá z otázok môže v krátkom okamihu nadobudnúť povahu výčitky, ktorú chceš adresovať Bohu, v ktorého réžii je každý ľudský život. Ten môj, tvoj. Jednoducho život každého človeka, ktorý má tú milosť prežívať svoj život v spoločenstve s inými ľuďmi. Plniť Božiu vôľu znamená aj ponoriť svoj život do Krista, ktorý je stále živým prameňom milosrdenstva. Tento sa nechce tisnúť do tvojho života, chce ním nenápadne tiecť. Tak, aby si ho cítil kolovať v žilách. V životných zápasoch, ktoré prežívaš v súvislosti s hľadaním a plnením Božej vôle, potrebuješ skutočne veľa síl a odvahy. Ľudský život je plný paradoxov a pre teba možno nepochopiteľných okamihov, ktoré je potrebné zvládnuť. Čo je však veľmi dôležité, to je fakt, že bolo prejavom Božej vôle, aby si tu žil. Na svojej životnej púti budeš teda tým, kto neustále hľadá a nachádza. To hľadanie a nachádzanie možno celkom pokojne pripísať aj Božej vôli. Tá sa neprejaví iba vo chvíľach radosti a šťastia, ktoré sú pre teba iste vzácnejšie a príjemnejšie ako samotná bolesť a smútok. Prejav Božej vôle sa môže odraziť aj v tých menej príjemných okamihoch, akými sú utrpenie, strach, či samota... Každá chvíľa tá radostná i poznačená bolesťou vlastne v sebe skrýva dynamiku života, ku ktorému si povolaný... Preto ti želám, aby si za žiadnych okolností nestrácal chuť v istom zmysle porovnávať svoj život so životom Krista. Ak sa postavíš pred zrkadlo svojej duše pravdivo, potom veľmi rýchlo pri takomto porovnávaní zistíš, že to, čo prežívame my ľudia so zranenou ľudskou prirodzenosťou, je iba nepatrné zrnko toho, čo musel prežiť a vytrpieť Kristus, aby splnil vôľu Otca a zachránil padnuté ľudstvo. Nezabúdaj, že ak Boh žiada od Teba, aby si plnil Jeho vôľu, sleduje tým výlučne tvoje dobro. Keďže sám Boh je najvyššie Dobro, ani od zraniteľnej ľudskej bytosti nemôže chcieť nič iné iba dobro. Možno aj ty sám vnímaš svoje utrpenie a bolesť ako ťarchu. Chceš túto ťarchu čo najskôr zhodiť zo svojich pliec, aby viac nepríjemne neomínala. Ale zhodiť zo svojich ramien bremeno kríža, v istom zmysle môže znamenať aj fakt, že odmietaš jeden z prejavov Božej vôle.

Aj keď je to náročné, usiluj sa pochopiť skutočnosť, že Boh ti v kríži ponúka seba. Niesť na pleciach Krista, to predsa nemusí byť zlé. On slovami evanjelia hovorí: Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké... Brat, sestra, Boh ťa povolal k životu. Veľmi túžil, aby si tu bol. Ak ťa pozýva spolupracovať spolu s ním už tým, že budeš hľadať Jeho vôľu vo svojom zložitom položení, ver, táto pozvánka nie je iba takou obyčajnou pozvánkou. Je pozvánkou do spoločenstva s ním vo Večnosti. Netuším, či sa ti podarilo pochopiť môj dnešný zámer, ale určite viem, že hľadať a nachádzať vôľu Boha vo svojom živote môže pre teba znamenať, že máš odvahu žiť zo všetkých síl... Človek a teda aj ty sám, si povolaný k životu. Nie si tu preto, aby si žil sám pre seba. Medzi stenami svojho bytu. V takejto obmedzenosti nemôžeš veľa urobiť pre seba samého a už vôbec nie pre iného človeka. Prejav Božej vôle je aj to, že vykročíš k iným ľuďom. Totiž len v spoločenstve s inými sa stávame ozajstnými ľuďmi. Božia vôľa sa môže naplniť vo vzťahu, ktorý oslobodzuje, mení pretvára. Je nemožné povedať: Chcem plniť Tvoju vôľu a zostať kdesi v obmedzenom priestore svojej izby, či bytu. Hľadať a plniť Božiu vôľu, to v sebe ukrýva istú dynamiku vzťahov. Boh –človek, človek - človek. Aj keď niekedy máme snahu diktovať Pánu Bohu, čo by mohol pre nás urobiť, nebojme sa podriadiť Jeho vôli, ktorá sleduje dobro každého z nás. Môj Pane, z Tvojej vôle som bola stvorená... Ty si chcel, aby som tu žila a vytvorila zo svojho života perlu hodnú večnosti. Odpusť, že to veľmi dobre známe, buď vôľa Tvoja vyslovím často bez toho, aby som skutočne dôverovala Tvojej Všemohúcnosti... Toto je vlastne presadzovanie vlastnej vôle, ktorá je nedokonalá. Pane, vďaka za ľudí, cez ktorých mi dávaš spoznať zámer s mojim životom. Daj, nech mám vždy dosť síl plniť jedine Tvoju vôľu.

Ivana Mochorovská