Posolstvo Benedikta XVI. k 93. svetovému dňu migrantov a utečencov: Migrujúca rodina
Drahí bratia a sestry!
Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov,
by som vás chcel s pohľadom upretým na nazaretskú Svätú rodinu, ktorá je vzorom pre
všetky rodiny, pozvať na zamyslenie nad životnou situáciou migrujúcej rodiny. Evanjelista
Matúš rozpráva o tom, ako bol – zanedlho po Ježišovom narodení – Jozef prinútený v
noci odísť do Egypta a vziať so sebou dieťa i jeho matku, aby ušiel pred Herodesovým
prenasledovaním (porov. Mt 2, 13 – 15). Keď môj ctený predchodca, Boží služobník pápež
Pius XII., komentoval r. 1952 túto evanjeliovú stať, napísal: „Nazaretská rodina v
exile, Ježiš, Mária a Jozef, utečenci hľadajúci azyl v Egypte, aby unikli hnevu krutého
kráľa, sú vzorom, príkladom a povzbudením pre všetkých emigrantov a pútnikov každého
veku a z každej krajiny, pre všetkých utečencov v každej situácii, ktorých prenasledovanie
a núdza donútili opustiť domovinu, milovaných príbuzných, susedov, drahých priateľov
a odísť do cudzej krajiny“ (Exsul familia, AAS 44, 1952, 649). V dráme Nazaretskej
rodiny prinútenej ujsť do Egypta spoznávame trpkú životnú situáciu všetkých migrantov,
najmä utečencov, vyhnancov, evakuované osoby, azylantov a prenasledovaných. Vidíme
v nej ťažkosti každej migrujúcej rodiny – nepohodlie, príkoria, núdzu a krehkosť miliónov
a miliónov migrantov, utečencov a azylantov. Nazaretská rodina odzrkadľuje verný Boží
obraz, ktorý je zachovaný v srdci každej ľudskej rodiny, i keď je následkom emigrácie
znetvorený a oslabený.
Téma nastávajúceho Svetového dňa migrantov a utečencov
– Migrujúca rodina – nadväzuje na témy z rokov 1980, 1986 a 1993 a chce znovu zdôrazniť
úsilie Cirkvi, zamerané nielen v prospech jednotlivého migranta, ale aj celej jeho
rodiny, ktorá je miestom a zdrojom kultúry života a dôležitým činiteľom integrácie
hodnôt. Je veľa ťažkostí, s ktorými sa migrujúca rodina stretáva. Vzdialenosť medzi
jej členmi a nedostatok vzájomných kontaktov často spôsobujú narušenie pôvodných zväzkov.
Nadväzujú sa nové vzťahy a rodia sa nové sympatie; človek, vystavený ťažkej skúške
vzdialenosti a osamelosti, zabúda na minulosť i na svoje povinnosti. Ak sa pre imigrantskú
rodinu nezaistí reálna možnosť integrácie a spoluúčasti, len ťažko si možno predstaviť
jej harmonický rozvoj. Medzinárodná konvencia na ochranu práv všetkých migrujúcich
pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, platná od 1. júla 2003, má za cieľ chrániť
migrujúcich pracovníkov a pracovníčky i členov ich rodín. Znamená to, že aj so zreteľom
na emigráciu sa uznáva hodnota rodiny, ktorá je v súčasnosti štrukturálnym javom našej
spoločnosti. Cirkev povzbudzuje k ratifikácii medzinárodných právnych nástrojov zameraných
na ochranu práv migrantov a utečencov, ako aj ich rodín, pričom im v rôznych inštitúciách
a asociáciách ponúka právnu pomoc, ktorá je čoraz potrebnejšia. Na tento účel boli
pre migrantov zriadené centrá, kde sú vypočutí a prijatí, a tiež úrady slúžiace jednotlivcom
i rodinám. Zrodili sa aj ďalšie iniciatívy, zodpovedajúce vzrastajúcim potrebám v
tejto oblasti.
Veľa sa tiež robí pre integráciu rodín imigrantov, hoci
ešte stále zostáva mnoho, čo treba urobiť. Existujú skutočné ťažkosti súvisiace s
niektorými obrannými mechanizmami prvej generácie migrantov, ktoré predstavujú riziko,
že budú prekážkou v procese dozrievania mladých ľudí druhej generácie. Preto je potrebné
pripraviť legislatívne, právne a sociálne opatrenia na uľahčenie tejto integrácie.
V poslednej dobe vzrástol počet žien, ktoré hľadajúc lepšie životné podmienky, opúšťajú
svoju rodnú krajinu s vidinou sľubných profesionálnych vyhliadok. Nemálo z nich sa
však nakoniec stane obeťami obchodu s ľuďmi a prostitúcie. Veľmi cennú sprostredkovateľskú
službu – nadobúdajúcu čoraz väčšiu vážnosť – môžu poskytnúť pri opätovnom spájaní
rodín sociálne asistentky, najmä rehoľníčky.
Pokiaľ ide o integráciu imigrantských
rodín, cítim povinnosť upozorniť na rodiny utečencov, ktorých situácia sa javí – aj
vzhľadom na opätovné zlúčenie rodín – horšia ako v minulosti. V táboroch, ktoré sú
pre nich určené, sa k logistickým a osobným problémom spojeným s traumou a emocionálnym
stresom v dôsledku prežitých tragických skúseností, niekedy na dôvažok pridružuje
nebezpečenstvo, že sa ženy a deti stanú obeťami sexuálneho zneužívania, fungujúceho
ako mechanizmus na prežitie. V týchto prípadoch je potrebná bedlivá pastoračná prítomnosť,
ktorá okrem pomoci schopnej tíšiť bolesť zranení srdca ponúka aj podporu kresťanského
spoločenstva, umožňujúcu znovu nastoliť kultúru úcty a odhaliť pravú hodnotu lásky.
Je potrebné povzbudiť toho, kto je vnútorne zlomený, aby znovu nadobudol sebadôveru.
Okrem toho sa treba usilovať o to, aby boli garantované práva a dôstojnosť rodín,
a aby sa im zabezpečilo bývanie zodpovedajúce ich potrebám. Od utečencov sa požaduje,
aby pestovali otvorený a pozitívny postoj voči prijímajúcej spoločnosti a aby sa aktívne
stavali k návrhom na ich spolupodieľanie sa na budovaní integrovanej spoločnosti,
ktorá bude pre všetkých „spoločným domom”.
Jedna kategória migrantov si
však zaslúži našu osobitnú pozornosť: sú to študenti z cudzích krajín, nachádzajúci
sa ďaleko od domova, bez dostatočných jazykových znalostí, niekedy bez priateľov a
často len s nepostačujúcim štipendiom. Ich situácia je ešte vážnejšia, pokiaľ žijú
v manželstve. Cirkev sa prostredníctvom svojich inštitúcií usiluje zmierniť nedostatok
rodinných príjmov týchto mladých študentov a pomáha im integrovať sa v hostiteľských
mestách tým, že im sprostredkuje kontakty s rodinami, ochotnými prijať ich a uľahčiť
im vzájomné poznávanie. Ako som mal možnosť spomenúť pri inej príležitosti, pomoc
zahraničným študentom je „dôležitou súčasťou pastoračnej činnosti. Vskutku, mladí
ľudia, opúšťajúci vlasť kvôli štúdiu, idú v ústrety mnohým problémom a predovšetkým
im hrozí kríza identity“ (L’Osservatore Romano, 15. decembra 2005).
Drahí bratia
a sestry, nech sa Svetový deň migrantov a utečencov stane vhodnou príležitosťou na
to, aby sa cirkevné spoločenstvá a verejná mienka stali citlivejšími na potreby i
problémy, ale aj na pozitívne možnosti rodín migrantov. Zvlášť sa v myšlienkach obraciam
na tých, ktorí sa angažujú v tejto širokej oblasti súvisiacej s migráciou, ako aj
na tých, ktorí v pastorácii venujú svoje sily službe migrantom. Nech ich slová apoštola
Pavla – „caritas Christi urget nos“ (2 Kor 5, 14) – vedú k tomu, aby sa prednostne
venovali tým bratom a sestrám, ktorí najviac trpia núdzou. S týmto želaním vyprosujem
pre každého Božiu pomoc a na všetkých s láskou zvolávam osobitné Božie požehnanie.