Listáreň Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu

Milí poslucháči, zvlášť členovia Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu a jej priaznivci!

S radosťou vás opäť vítame pri našej mesačnej listárňovej rubrike, v ktorej načrieme do toho, čo ste nám v uplynulých týždňoch napísali. Sme radi, že znova môžeme dať na vlnách slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu slovo priamo vám, našim poslucháčom, a aj týmto spôsobom upevniť naše spoločenstvo. Ďakujeme vám za priazeň, ktorú prostredníctvom nášho vysielania preukazujete Cirkvi a jej pápežovi – aj tým, že sa počúvajúc našu zvučku pomodlíte Zdravas alebo inú krátku modlitbu.
 
Členovia Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu dostávajú každý týždeň zhrňujúci newsletter s myšlienkami Svätého Otca z posledných dní a s aktuálnymi informáciami. V poslednom som na záver s humorom nadhodil provokačnú otázku, či naše riadky vôbec niekto číta. Odpovede nás uistili, že áno, až do poslednej bodky.
„Nedá mi nereagovať na poslednú vetu. Áno, čítam aj riadky pripojené za textom,“ napísala nám poslucháčka Zdenka Lakotová z Bratislavy. „Som veľmi vďačná za týždenné príhovory a informácie. Aj dnes som si na papierik vypísala jednu vetu Svätého Otca, ktorá sa mi najhlbšie vryla do srdca a ktorú som si vybrala ako akési motto tohtoročných Vianoc. Veľmi mi vyhovuje, že týždenné príhovory dostávam e-mailom. Viem, že ich nájdem aj na internete, ale na ten si musím nájsť čas a chuť a e-mail ma predsa len „vyruší“. Modlím sa za celú rodinu Vatikánskeho rozhlasu, najmä po skončení rozhlasového vysielania.“

 
Pani Zdenka nás zároveň požiadala, aby sme na svojej internetovej stránke zverejnili fotografie jednotlivých pracovníkov našej redakcie. V spolupráci s technikmi Vatikánskeho rozhlasu sa o to pousilujeme čo najskôr a veríme, že onedlho si budete môcť k našim hlasom priradiť aj tváre. Pozývame vás preto na návštevu internetovej stránky slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu s adresou: www.radiovaticana.org. Nájdete na nej aj aktuálne spravodajstvo z každého dňa, zvukové súbory s našimi programami a mnoho iného.
 
„Ešte aj v električke povedali: Sestrička, počuli ste?“ tak sa s úsmevom priznala sestra Justína z geriatrického oddelenia košickej nemocnice, ktorej list sme čítali v jednej z predchádzajúcich listární. Tešíme sa, že naše nedeľné vysielanie má takú odozvu! „I ten váš kresťanský pozdrav, že ho tak držíte a je akousi značkou Rodiny Vatikánskeho rozhlasu, ma vždy poteší,“ napísala sestra Justína. „Spomínam si ešte na otca Polčína, ktorý ten pozdrav tak pekne vyslovoval, že bolo pôžitkom ho počuť, a to v celom vesmíre, však?“

 
Tentoraz nám sestra Justína napísala aj trochu viac o Geriatrii sv. Lukáša: „Je nás tu 13 sestier, z toho tri dôchodkyne. Máme tu starých a umierajúcich pacientov a snažíme sa im ponúknuť aj duševnú pomoc. Sprostredkovať sviatosti chorých. Sú veľké nedostatky v náboženských vedomostiach a tiež veľká ľahostajnosť. Z dedín je to lepšie, ale všetci sme veľmi odkázaní na Božie milosrdenstvo. Sú to iste následky komunizmu, ale naučili sme sa prešmyknúť. Niekedy mám dojem, že tá skaza ide svetom ako cunami, čo berie všetko so sebou. A tak si spytujem svedomie, kde je chyba... Chvála Bohu za Lumen i za Vatikánsky rozhlas – len aby ho počúvali. Modlíme sa za obrodu viery u nás i vo svete!“

Za pozdrav ďakujeme aj pani Gabriele Vargovej z Bratislavy, ktorá nám poslala na karte idylku slovenskej dediny. Sme radi, že sa naše vysielanie podľa jej pozorovania stále zlepšuje. Osobitne vyzdvihla komentáre pátra Jozefa Kováčika a príhovory k chorým. „Mám slzy v očiach, keď počujem Svätého Otca Benedikta XVI. hovoriť po slovensky... Bohu vďaka za dar z nebies!“ napísala nám pani Vargová.

Veľmi osobne a citlivo sa nám prihovorila vo svojom obsiahlom liste pani Irena Monišová zo Bzovíka, ktorá sa priznala, že náboženské vysielanie jej pomáha dosahovať pokoj a riešiť osobné ťažkosti. „Cítim voľačo v sebe, neviem to pomenovať, alebo sa bojím... Cítim, že som doma ublížila. Keď sa modlím, nemusím brať lieky. Najlepší liek je dobré slovo, úsmev, láska. Modlitba ma upokojuje. Viem, že prekonám strach.“

 
Zo srdca pani Irenke želáme, aby naďalej čerpala silu z tohto prameňa a verne znášala svoje ťažkosti. Veríme, že aj v spoločenstve priateľov Vatikánskeho rozhlasu si navzájom pomáhame príhovorom a posilňujeme sa ako v rodine. Práve tému rodiny zdôraznil vo svojom liste aj pán Vladimír Milko z Pezinka. Použil pojem „rodinné misie“. „Áno, misie dnes v dobe zdivočelých médií. Je to ako rosa v púšti,“ napísal nám poslucháč z Pezinka. Zaspomínal si pri tejto príležitosti aj na svoje prvé kontakty s naším vysielaním:
„Prvé vysielanie Vatikánskeho rozhlasu som počul na Vianoce roku 1948. Odvtedy trpím závislosťou na tomto vysielaní. Tomu vďačím, že som sa zapojil do duchovných aktivít, ako sú moje návštevy pútnických miest: San Giovanni Rotondo, Assisi a Rím v rokoch 1967 a 1996. Organizoval som púť kresťanských seniorov do Levoče, Starých Hôr, Šaštína, Velehradu a Hostýna. To boli príležitosti, kde som mohol informovať ľudí o vysielaní Rádia Vatikán. Zvyšok svojich síl chcem využiť na pomoc Slovenskej rodine Vatikánskeho rozhlasu. Srdečne Vás pozdravujem a vyprosujem Božie požehnanie na všetky Vaše podujatia!“
 
Ďakujeme pánovi Milkovi za apoštolát na mediálnom poli a radi mu posielame vyžiadané letáky s prihláškami do Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu. Ochotne ich zašleme aj každému ďalšiemu záujemcovi o šírenie myšlienky takéhoto osobnejšieho zjednotenia sa so Svätým Otcom a s Cirkvou. Tešíme sa na vaše ohlasy na slovenské vysielanie Vatikánskeho rozhlasu, ktorý je „hlasom Svätého Otca“. Píšte na adresu Radio Vaticana, Programma Slovacco, Piazza Pia 3, 00120 Citta del Vaticano alebo e-mailom na adresu [e-mail]. Všetky kontakty nájdete aj na našej webovej stránke www.radiovaticana.org.

Teraz nám ostáva už len príjemná úloha znova spomedzi vás vyžrebovať pisateľa, ktorému na Slovensko pošleme peknú knihu. Tentoraz ním bude.... pán Milko z Pezinka. Blahoželáme! A tešíme sa na ďalšie stretnutie o mesiac pri pokračovaní Listárne Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu. -te-