Generálna audiencia Benedikta XVI.: "Pán je blízko: poďte, pokloňme sa"

Vatikán (20. decembra, RV) - Dnes sa pravidelná generálna audiencia Benedikta XVI. konala v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Zúčastnilo sa na nej veľké množstvo veriacich z rôznych častí sveta. Svätý Otec svoju katechézu venoval prežívaniu posledných dní adventu a blížiacemu sa sviatku Narodenia Pána.

Drahí bratia a sestry!
„Pán je blízko: poďte, pokloňme sa.“ Touto výzvou nás liturgia pozýva v posledných dňoch adventu, aby sme sa priblížili k vstupu do betlehemskej jaskyne, kde sa udiala mimoriadna udalosť, ktorá zmenila smerovanie dejín: narodenie Spasiteľa. Počas vianočnej noci sa ešte raz zastavíme pred jasľami, aby sme v rozjímaní žasli nad „slovom, ktoré sa stalo telom“. Pocity radosti a vďačnosti sa tak ako každý rok obnovujú v našom srdci, keď počúvame vianočné melódie, ktoré v mnohých jazykoch ospevujú ten istý mimoriadny zázrak. Stvoriteľ vesmíru prišiel, aby z lásky postavil svoje obydlie medzi ľuďmi. V Liste Filipanom svätý Pavol píše, že Kristus „hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom” (Flp 2,6-7). Objavil sa v ľudskej podobe, doplňuje apoštol, a ponížil sa. Počas Vianoc opätovne prežívame uskutočnenie tohto vznešeného mystéria milosti a milosrdenstva.


Pavol hovorí aj toto: „keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo“ (Gal 4,4-5). Naozaj počas mnohých storočí vyvolený ľud čakal na Mesiáša, ale predstavoval si ho ako mocného a víťazného vojvodu, ktorý mal oslobodiť svoj ľud od útlaku cudzincov. Spasiteľ sa naopak narodil v tichu a v absolútnej chudobe. Prišiel ako svetlo, ktoré osvietilo každého človeka, poznamenáva evanjelista Ján, ale „vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Apoštol však dodáva: „tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,12). Sľúbené svetlo ožiarilo srdcia tých, ktorí vytrvali v čakaní bdelí a činorodí.

Liturgia adventu povzbudzuje aj nás, aby sme boli striedmi a bdelí, aby sme sa nenechali zaťažiť hriechom a prehnanými obavami sveta. Bdejúc a modliac sa môžeme spoznať a prijať jas Narodenia Krista. Sv. Maxim z Turína v jednej zo svojich homílií píše: „Čas nás upozorňuje, že Narodenie Krista Pána je blízko. Svet so svojimi úzkosťami hovorí o blízkosti niečoho, čo ho obnoví a túži s nedočkavou netrpezlivosťou, aby jeho tma bola osvietená lúčmi najžiarivejšieho slnka... Toto očakávanie stvorenia presviedča aj nás, aby sme očakávali zrodenie Krista, nového Slnka “ (61a, 1-3). To isté stvorenie nás teda privádza k odhaleniu a spoznaniu toho, ktorý musí prísť.

Očakáva ešte ľudstvo dnešných čias Spasiteľa? Zdá sa, že mnohí pokladajú Boha za nezúčastneného na svojich záujmoch. Zdá sa, že ho nepotrebujú, žijú tak, ako by neexistoval a čo je horšie, ako by boli „prekážkou“, ktorá sa má odstrániť, aby sa mohli realizovať. Aj niektorí veriaci sa nechávajú vábiť márnivými chimérami a rozptyľovať scestnými náukami, ktoré predkladajú klamlivé skratky na dosiahnutie šťastia. Jednako aj pri svojich nezrovnalostiach, svojimi úzkostiach a svojich drámach a azda práve kvôli nim dnes ľudstvo hľadá Spasiteľa a čaká, niekedy nevedomky, na príchod Krista, jediného skutočného Vykupiteľa človeka a všetkých ľudí. Falošní proroci pokračujú v ponúkaní spásy za „nízku cenu“, ktoré končí horkým sklamaním. Úlohou nás kresťanov je šíriť prostredníctvom svedectva svojho života pravdu Vianoc, ktorú Kristus prináša každému mužovi a každej žene dobrej vôle. Ježiš, narodený v chudobe jasličiek, prichádza, aby ponúkol všetkým takú radosť a taký pokoj, ktoré dokážu naplniť očakávanie ľudskej duše.

Ale ako sa pripraviť na otvorenie srdca Pánovi, ktorý prichádza? Duchovný prístup, spočívajúci v bdelosti a modlitbe ostáva základnou charakteristikou kresťana v tomto adventnom období. Je to práve prístup, ktorý odlišuje osobnosti minulosti: Zachariáša a Alžbetu, pastierov, mudrcov, jednoduchý a pokorný ľud. Predovšetkým očakávanie Márie a Jozefa! Títo poslední, viac než ostatní, preukázali súženie a strach o dieťa, ktoré sa malo narodiť. Nie je ťažké predstaviť, ako prežívali posledné dni očakávania novonarodeného, aby ho zovreli vo svojom náručí. Ich prístup nech je aj naším, drahí bratia a sestry! Načúvame povzbudeniu už citovaného sv. Maxima, biskupa Turína: „Keď vítame Narodenie Pána, obliekame sa do čistého rúcha bez poškvrny. Hovorím o šatách pre dušu, nie pre telo. Neobliekame sa do šiat z hodvábu, ale do svätého diela! Honosné šaty môžu skryť telo, ale neokrášlia svedomie“ (ibid.).


Keď sa dieťa Ježiš medzi nami narodí, nech nás nenájde roztržitých alebo zaneprázdnených iba ozdobovaním našich domov sviecami. Prichystajme radšej svoju dušu a vo svojich rodinách obydlie hodné toho, aby sa v ňom On cítil vítaný s vierou a láskou. Panna Mária a svätý Jozef nech nám pomáhajú žiť mystérium Vianoc s obnoveným úžasom a zmiereným pokojom. S týmito pocitmi by som chcel vám všetkým, ktorí ste tu prítomní, aj vašim rodinám, vyjadriť vrúcne prianie toho najlepšieho pre sväté a šťastné Vianoce, zvlášť mysliac na tých, ktorí sú v ťažkostiach alebo trpia na tele a na duchu. Radostné Vianoce!


-dj-