Očami viery, vedy a kultúry: Kardinál Tomko vydal knihu So srdcom na Slovensku

„Je dobré, keď má národ otcov, ktorí sú mu prirodzenou autoritou, inšpiráciou i oporou. To platí rovnako aj v rodine, v obci, v Cirkvi. Takým duchovným otcom pre Slovensko je Jozef kardinál Tomko.“ Takto uviedol novú knihu jedného z duchovných otcov našej krajiny na jej prezentácii presne pred desiatimi dňami v Bratislave slovenský komisár Európskej únie Ján Figeľ. 160-stranovú knižku z dielne vydavateľstiev Lúč a Spolok sv. Vojtecha nazval „zbierkou posolstiev“. Ako konštatoval, „tu nestačí hovoriť o knihe, tu ide o názory a presvedčenie významného človeka a dejateľa“.
 
Štyri tematické okruhy

 
Pod modrou obálkou s tatranskými štítmi a červeným nápisom So srdcom na Slovensku sa skrýva 12 prejavov a článkov kardinála Tomka s datovaním od roku 1980 do roku 2006. Ku každému autor pripísal vlastný rámcujúci úvod. State nezoradil chronologicky, ale sleduje nimi ideovú líniu, postupne sa formujúcu počas jeho – od novembra 1989 už pomerne častých – návratov na rodné Slovensko.

Ján Figeľ sa priznal, že úlohu „vystihnúť uvažovanie a dimenzie takej osobnosti, akou je autor,“ sprevádzala bázeň i radosť zároveň. „Vždy mi veľmi dobre padne, keď sa stretneme napríklad v Ríme a ako Zemplínčania dakus pohutorime, co tam nove doma, u kraju, a porozprávame sa aj o trendoch a vývoji v Európe a vo svete. Ono to spolu súvisí,“ povedal slovenský eurokomisár. Na priblíženie obsahu knihy môžeme použiť jeho schému, rozdeľujúcu kardinálove posolstvá do štyroch okruhov:

Prvým je cyrilo-metodské dedičstvo a korene našej kultúry:
„Slovensko potrebuje číriť vedomie a prehlbovať poznanie o tom, čo pre národ, jeho dejiny a identitu znamenala inkulturácia evanjelia. Tradícia sa nezameriava na uchovávanie popola, ale hlavne na prenášanie ohňa.“
 
Druhým okruhom je viera a rozum:
„Keďže pravda víťazí a oslobodzuje každého, jej neprijímanie či relativizácia je odmietaním skutočnej slobody poznať pravdu a rozlíšiť dobro od zla. A pravda viery a pravda vedy si nikdy nemôžu protirečiť, ako racionalistov i fidelistov opravuje už Galileo Galilei.“

 
Tretí okruh možno pomenovať ako Cirkev a štát, kresťan a politika:
„Tomkove myšlienky sú paralelou k odkazu Roberta Schumana – Otca Európy –, ktorý tvrdí, že za svoju existenciu vďačí demokracia kresťanstvu. Demokracia sama osebe nie je zárukou dobra a spravodlivosti. Štát sa potrebuje oprieť o etiku a o zodpovedné postoje. Inak sa oslabí, ba rozloží.“

 
Štvrtý okruh tvoria základné hodnoty:
„Mravná obroda, o ktorej sa tak živo komunikovalo po páde totalitného systému, akoby ustúpila do úzadia mnohým, hlučnejším témam. Akoby bol pre ňu priestor len sporadicky, pri sviatočných príležitostiach, pri vzácnych návštevách. A predsa, ona je skutočným základom pre lepší život jednotlivcov i spoločenstva.“
 
Kde sa tieto štyri okruhy spájajú, čo konkrétne chce kardinál svojou starostlivosťou o spoločné dobro spoločnosti na Slovensku dosiahnuť? Kde je konkrétny pevný záchytný bod? Odpovedá sám autor: „Obnovou srdca a novým jednoduchým skromným, statočným spôsobom života sa začína obroda celej spoločnosti.“
 
Úryvok

 
Jozef Tomko: Homília na sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla 2006 v Nitre:
„Čo je podstatným obsahom cyrilo-metodského duchovného dedičstva? Aký testament nám zanechali naši dvaja apoštoli? Je to predovšetkým dar kresťanskej viery. (...) Viera dáva zmysel životu, lebo nám dáva odpoveď na najzákladnejšie otázky bytia: Odkiaľ som? Kam idem? Načo žijem? Iba viera nám dodáva posilňujúcu istotu, že pochádzame z lásky jedného Otca a že žijeme večne (znie to priam neuveriteľne) a pre večnosť. (...) Taká istota je potrebná jednotlivcom, rodinám i národu, najmä keď sa treba vyrovnať s nešťastím a utrpením a keď naň doliehajú vonkajšie i vnútorné útoky. (...)
Sv. Cyril preložil štyri evanjeliá do staroslovienčiny. Začal prekladom Evanjelia podľa Jána, ktoré sa začína slávnostným vyznaním viery v božstvo Ježiša Krista – Božie Slovo: Iskoni bie Slovo a Slovo bie u Boga a Bog bie Slovo. Veru, (...) na samom začiatku nášho kultúrneho jestvovania nemáme ani rozprávanie o vlčici, ktorá nadájala Romula a Réma, kao je to u Rimanov, ani správy o ľudských obetách, ani mytologická historiky iných národov; my tu nachádzame slovo o Božom Slove! (...) Ako sa dozvedáme z historických prameňov 9. storočia, naši predkovia, podobne ako iné národy, mali tvrdé, pohanské správanie: boli ukrutní, nemilosrdní a neľudskí najmä v trestaní, vierolomní, nemravní a podobne. Viera im pomohla odkryť to, čo mali hodnotné v povahe, zošľachtiť charakter, očistiť a povzniesť kladné prvky a pridať ešte nové hodnoty.“
 
Hlavné myšlienky slovami autora

 
Tucet statí kráča k čitateľovi v zástupe, no skôr, než mu so vztýčenou hlavou odovzdajú dôležité posolstvo, sám autor pokorne uvedie svoju myšlienku niekoľkými slovami. Vyberáme:

Rok 1984, štúdia Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách vydaná v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme pri príležitosti 1 100. výročia smrti sv. Metoda:
„Dnes už ťažko nájsť túto štúdiu, ktorej obsah považujem za základný pre správne chápanie našich historických a duchovných koreňov. Pre mňa bolo historické štúdium cyrilo-metodskej tradície radostným objavom, že tu ide o naozajstné dedičstvo otcov. Keď som túto prácu písal, ešte sa mi ani nesnívalo, že sa dožijem takého zvýraznenia a začlenenia cyrilo-metodskej tradície do línie zmyslu našich dejín, akým je odvolanie sa na ňu v samej preambule Ústavy SR.“

 
21. apríl 1991, prejav v Slovenskej národnej rade:
„Zasadnutie sa konalo za dosť búrlivej politickej situácie. Môj prejav prenášala aj štátna televízia. Mal mimoriadny ohlas na celom Slovensku, viackrát ho uverejnili a dodnes ho viacerí citujú. Bezprostredne po mojej prednáške prišli sa mi poďakovať vedúci zástupcovia všetkých politických strán, vrátane Maďarov a Rómov. Považoval som to za prvú pozitívnu odpoveď na moju výzvu k jednote.“
 
12. jún 2004, diskusný príspevok v Univerzitnom pastoračnom centre v Bratislave:
„Pozvali európskeho komisára Jána Figeľa a mňa. Naše dva doplňujúce sa pohľady na súčasného človeka priviedli poslucháčov k hlbšiemu zamysleniu nad dnešným stavom človeka v zmesi filozofických a politických prúdov. Denná, ba aj kultúrna tlač ukázala malý záujem o túto aktuálnu a pálčivú problematiku, kým veľa ľudí hľadalo naše príspevky na internete.“
 
20. september 2005, príhovor poslancom Národnej rady SR pri príležitosti Celoslovenského eucharistického kongresu, kde kardinál Tomko zastupoval pápeža Benedikta XVI. ako je legát:
„Predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský veľmi múdro zariadil, aby sa na mojom poďakovaní mohli dobrovoľne zúčastniť aj členovia Národnej rady, lebo viacerí ma už predtým žiadali, aby som znovu prišiel. Slovenská spoločnosť je ešte stále nielen pod vplyvom bývalého režimu, ktorý prinajmenej odsúval náboženstvo do úplného súkromia, ale aj pod tlakom dnešných nových prúdov, tkoré takisto vylučujú každý náboženský vplyv z verejného života.“
 
22. november 2001, prejav pri udelení čestného doktorátu Trnavskej univerzity dvom slovenským žijúcim kardinálom J. Ch. Korcovi a J. Tomkovi:
„Bez toho, aby sme sa dopredu nejako dohovorili, obidva naše príhovory sa obsahovo dopĺňali a aj pri všetkej krátkosti vzbudili veľkú pozornosť. Kardinál Korec sa venoval skôr duchovnej a mravnej kríze slovenského spoločenstva, kým ja som zhustil a doplnil svoje predošlé štúdie o kríze západnej civilizácie. Odniesol som si poznatok, že slovenskí inteligenti si oceňujú rozšírenie a zarámovanie problematiky do európskych svetových horizontov.“

 
Rok 1980, tristostranový komentár ku koncilovej konštitúcii Radosť a nádej s názvom Kresťan a svet.
„Ani som si nemyslel, že sa kapitola o živote politického spoločenstva stane takou aktuálnou. Slovensku veľmi poškodilo obdobie totality, keď krajina bola odrezaná od západnej kultúry a najmä od kresťanského myslenia. Cirkev otvorila okná smerom na svet, na človeka a na jeho ľudské problémy, na jeho radosti a nádeje, žalosti a úzkosti, ako ich zvýraznila v jednom z najdôležitejších koncilových dokumentov.“
 
Vďaka za otcov...

 
Ján Figeľ si na prezentácii knihy kardinála Tomka So srdcom na Slovensku spomenul na svojho nebohého otca Štefana:
„Bol rovesníkom Jozefa Tomka, na Luciu, 13. decembra by mal 82 rokov. Keď stretnem Jozefa Tomka, akoby som stretol otca. Vždy sa mi ten obraz vyjaví. U otcov obvykle hľadáme múdrosť, lásku i pomoc. Život a osobnosť kardinála Tomka tieto synovské očakávania napĺňa. Vďaka, otec Jozef, za svetlo poznania, za inšpiráciu a povzbudenie na ceste! Vďaka Bohu za dobrých otcov!“

 
-te-