Slovo pre chorých: Byť chorý, znamená vedieť čakať

Brat, sestra, vítam ťa na vlnách rozhlasu. Opäť prežívame obdobie adventu, pre toto obdobie je charakteristické očakávanie Mesiáša, ktorý má prísť na tento svet. Aj keď ide o pripomienku udalosti, ktorá sa stala v minulosti, predsa je možné túto udalosť očakávania prežívať vždy nanovo a ešte viac, ako okamih prítomnej chvíle, ktorá nás môže posvätiť. V tomto duchu očakávania a prípravy na príchod Mesiáša bude ladený aj dnešný môj príhovor. Ak je to čo len trochu možné, je mojim úprimným želaním, aby si dokázal utíšiť svoje rozbúrené vnútro a v tejto uponáhľanej dobe nájdi v sebe silu a odvahu zastaviť sa. Myslím, že očakávanie je nutne spojené s osobným stíšením svojho vnútra a čo je podstatnejšie, stíšenie predpokladá zastavenie sa a premýšľanie o zmysle toho, čo prežívaš.

Je viac ako nutné pripustiť a uznať fakt, že v dnešných časoch, ktoré prežívaš sa skutočná podstata adventu vytráca. Do popredia a teda aj do podvedomia nás ľudí sa chtiac-nechtiac tlačia dva fenomény, ktorými sú konzumný spôsob života a biznis, teda túžba mať a nie byť. Máme ako ľudia problém zastaviť sa, pretože mnohí si myslia, že to ani nie je možné. Stres a zhon nám jednoducho sedí... Preto je na mieste otázka: „Viem vôbec očakávať? Viem myslieť? Viem čo chcem a kto vlastne som?“ Možno sa ti toto moje konštatovanie bude zdať trochu tvrdé pre uši, ale toto je realita doby. Dnešného človeka dokáže zastaviť len fakt utrpenia a bolesti. Preto nech je aj pre teba povzbudením tvoje vlastné utrpenie, ktoré prežívaš. Pretože byť chorým, veľmi často znamená vedieť čakať. Teraz tu nemám na mysli len čakanie u lekára, či čakanie na poskytnutie fyzickej pomoci zo strany iných, na ktorú si denne odkázaný. Ver, ak obstojíš v takých situáciách, pri ktorých iní strácajú trpezlivosť, lebo spomínané čakanie je pre väčšinu z nás strata času, potom s pomocou Božej milosti dokážeš aj to, aby to tvoje očakávanie Mesiáša, ktorý príde, aby vstúpil aj do tvojho života sa nestalo pasívnym, ale plodným.

Čakanie v sebe skrýva aj isté napätie. Ak to aj ty takto vnímaš, tak potom je zjavné, že pulzuje v tebe život a nie si mŕtvy. Iba napätie v tvojom vlastnom vnútri sa môže stať pre teba akoby hnacím motorom k tomu, aby si začal rozmýšľať. Celkom vážne rozmýšľať o tom, ako urobiť zo svojho života vzácnu perlu, ktorej lesk oslepí tvoje okolie. Existujú medzi nami ľudia, pre ktorých je ich vlastná bolesť a utrpenie veľkou brzdou. Sú schúlení do akéhosi klbka, ktoré možno prirovnať k obrannému systému ježka. Pretože toto klbko, do ktorého sa
títo ľudia dokážu schúliť občas aj pichne. Toto pichanie okolia je pre mnohých zraňujúce a veľmi nepríjemné. Chcem ťa preto povzbudiť k tomu, aby si sa netúžil podobať pichľavému ježkovi, ale aby si živil v sebe úprimnú túžbu myslieť na to, čo pripravíš pre Mesiáša ako prekvapenie. Fakt čakania môže byť zaujímavý pre obe stránky. Pre toho, kto čaká, teda pre teba i pre Toho, kto je očakávaný. Naša ľudská prirodzenosť je zranená, ale aj zraniteľná. Určite patríš do kategórie tých ľudí, ktorí sa musia liečiť z rôznych zranení, spôsobených nespravodlivosťou, sebectvom a možno práve tým, že niekto mal o tebe, o tvojom živote istú fixnú predstavu a zaškatuľkoval si ťa. Ty si zozbieral všetky sily a vyšiel si z radu. Je úplne samozrejmé, že si sa stal nepohodlným, alebo lepšie povedané čudákom. V takomto prípade je vhodné, aby si absolvoval terapiu Slovom, samozrejme Božím a tiež je veľmi podstatné, aby si vedel a mal trpezlivosť počúvať... V Slove a vo Sviatostiach je skutočný návod na plnohodnotný život.

Slovo a sviatosti ťa naplnia pokojom, ktorý je veľmi dôležitý pre prijatie seba. Bolesť a utrpenie veľmi často znamená určité obmedzenie, ale ak sa budeš usilovať o harmóniu vnútra, je celkom možné, že ťa samotná bolesť neprerastie, ale že ju budeš môcť prežívať v slobode Božieho dieťaťa. V tejto slobode pochopíš, že Ježiš prišiel na tento svet, aby sa mohol narodiť aj do tvojho života a denne ho požehnávať, či naplniť potrebnými milosťami, ktoré potrebuješ.

Brat, sestra, želám ti, aby toto tvoje čakanie bolo prežiarené živou vierou, ktorá nech denne žiari z tvojich skutkov. Nemusia to byť nejaké veľké skutky, o ktorých by sa mohol dozvedieť celý svet. Stačí celkom nepatrný skutok, ktorý má často väčšiu hodnotu v očiach toho, komu ho preukážeš. Na adventnom venci horí tretia svieca. Je to viac ako plamienok jednej sviece, ktorou sme toto obdobie začínali. Kiež by sa aj tebe podarilo byť v tomto období svetlom pre ľudí v tvojom okolí. Vôbec nie je rozhodujúce, či disponuješ telesným zdravím, alebo znášaš na svojich pleciach bremeno choroby a bolesti. Za každých okolností môžeš svedectvom osobného života povzbudiť iných k radostnému prežívaniu tohto obdobia. Každé liturgické obdobie má svoje osobité čaro a atmosféru. To isté platí aj o období adventu, len je potrebné si dať tú námahu a objavovať výnimočnosť tejto atmosféry. Stíšenie a samota sú pre mnohých možno veľmi ťažké, ale sú veľmi potrebné k tomu, aby sme spoznávali samých seba.

Želám ti, aby si nesplynul s duchom doby, ktorá je síce obrovským lákadlom, ale toto lákadlo bude pre teba iba chvíľkovým uspokojením, ktoré sa veľmi rýchlo vytratí. Radšej sprístupni svoje srdce Mesiášovi, ktorý čaká a klope, lebo sa chce usídliť v tvojom srdci. Maj dostatok síl k tomu, aby si v týchto dňoch vyhádzal zo svojho srdca všetko to, čo bráni tomu, aby doň Ježiš vstúpil a konal v tvojom živote veľké veci. Očakávaný Ježišu, chválim ťa za dar choroby a utrpenia, ktoré mi bráni v tom, aby som splynula s duchom dnešnej doby. Moja bolesť ma snáď učí tomu, aby som bola schopná čakať na Tvoj príchod a aby som sa nebála zápasiť s utrpením, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Nie, nechcem byť len pasívnym čakateľom na veľké veci, ktoré vykonáš v mojom živote. Otváram ti svoje srdce, lebo otvorenosť je zábranou k tomu, aby som bola pichľavým klbkom pre svoje okolie. Ďakujem za tých, ktorí ma sýtia Slovom a sviatosťami. Nie, netúžim ostať na povrchu, ale prijímam pozvanie načrieť na hĺbinu. Možno to bude bolieť, ale práve v bolesti je život.