Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána
Vatikán (17. decembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil
spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne, mariánsku modlitbu
Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril: „Drahí bratia a sestry, V dnešnú
tretiu adventnú nedeľu nás liturgia pozýva k radosti v duchu a to prostredníctvom
slávnostnej antifóny, ktorá pochádza z listu apoštola Pavla: „Radujte sa v Pánovi“.
„Ustavične sa radujte v Pánovi! … Pán je blízko” (por. Filip 4,4.5). Podobne aj v
prvom čítaní sme počuli pozvanie k radosti. Prorok Sofoniáš na konci VII. storočia
pred Kristom sa obracia na mesto Jeruzalem a na jeho obyvateľov so slovami: „Plesaj,
dcéra Siona, jasaj Izrael, teš a raduj sa z celého srdca, dcéra Jeruzalema! Uprostred
teba je Pán, tvoj Boh, spásonosný hrdina“ (Sof 3,14.17). Podobne aj Boh je tu predstavený
s podobnými pocitmi: „Zajasá nad tebou od radosti, obnoví svoju lásku, výskať bude
od plesania“ (Sof 3,17). Tento prísľub sa naplno uskutočňuje v tajomstve Vianoc,
ktoré budeme o týždeň sláviť a ktoré nás pozývajú k obnove nášho života a dejín
práve „dnes“.
Radosť, ktorú liturgia
opäť prebúdza v srdciach kresťanov nie je rezervovaná iba im: je to prorocká správa,
ktorá je určená celému ľudstvu a osobitným spôsobom tým najchudobnejším, v tomto prípade
najchudobnejším v radosti! Myslíme na našich bratov a sestry, zvlášť na Blízkom Východe,
v niektorých oblastiach Afriky a na iných častiach sveta, kde podstupujú drámu vojny:
akú radosť môžu prežívať? Aké budú ich Vianoce? Myslíme na mnohých chorých a ľudí
osamotených, ktorí sú skúšaní nielen fyzickým ale aj duševným spôsobom, pretože nezriedka
sa cítia byť opustení: ako zdieľať radosť s nimi tak, aby sme zároveň nestratili rešpekt
pred ich utrpením? Myslíme však aj na tých, - osobitne na mladých – ktorí stratili
skutočný zmysel pre radosť a márne ju hľadajú tam, kde ju nájsť nemožno: v horúčkovitom
hľadaní seba potvrdenia a úspechu, vo falošnej zábave, v konzumizme, vo chvíľach opojenia,
v umelom raji drog a v akejkoľvek inej forme odcudzenia sa. Nemôžeme tieto dramatické
skutočnosti nevložiť do kontrastu s pozvaním dnešnej liturgie k radosti. Podobne ako
v časoch proroka Sofoniáša patrí toto Pánovo pozvanie privilegovaným spôsobom práve
tým, ktorí sa nachádzajú v skúškach, „ľuďom zranených životom a sirotám bez radosti“.
Pozvanie k radosti nie je posolstvom, ktoré by nás odcudzilo sebe samým, ani nie je
sterilným utišujúcim prostriedkom, ale naopak, je to proroctvo spásy, je to výzva
k záchrane, ktorá začína vnútornou obnovou. Kvôli
premene sveta Boh si vybral pokorné dievča z galilejského mestečka, Máriu z Nazareta,
a obrátil sa na ňu s týmto pozdravom: „Raduj sa, plná milosti, Pán je s tebou“. V týchto
slovách spočíva tajomstvo opravdivých Vianoc. Boh ho opakuje Cirkvi a každému z nás:
Radujte sa, Pán je blízko! S Máriinou pomocou ponúknime seba samých s pokorou a odvahou,
aby svet mohol prijať Krista, ktorý je prameňom opravdivej radosti.“