Štvrtkový komentár: Jozef Kováčik o adventnom čakaní aj adventnom zhone

V dnešnom pravidelnom štvrtkovom komentári sa jeho autor hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik zamýšľa nad adventným čakaním na bratislavských vianočných trhoch aj v dedinách na východnom Slovensku, v bulvárnych médiách aj domácnostiach, ktoré chcú dať priestor zamysleniu, zhodnoteniu, precíteniu chvíle.

Rok 2006 nám opäť po niekoľkých rokoch prináša najkratší advent. Obdobie radostného očakávania má teda iba tri týždne, nakoľko 4. adventná nedeľa je 24. decembra. Zmätení boli aj novinári. Už pred Sviatkom Krista Kráľa mi začali volať, prečo sa advent začína až tak neskoro. Veď vianočné trhy sa predsa už začali...
Je zaujímavé, že najplnší kalendár máme obyčajne práve v decembri. Ako by sme chceli na poslednú chvíľu všetko stihnúť. Advent potrebujeme. Tak veľmi. Ak nechceme prežiť sviatky Vianoc ako ostatné dni, je potrebné vedieť, aký majú pre nás význam.
Svetlo prišlo z Východu. Aj ja som sa v polovici novembra vybral na Východ. Slovenský. Prešiel som 8 dekánátov, stretol som sa s takmer 2 stovkami kňazov. Hovoril som im o médiách, o práci hovorcu, o vzťahu cirkvi a zvlášť kňazov k svetu masmédií. Kňazi sa o tieto témy zaujímali. Uvedomujú si, že boj o verejnú mienku je dnes vedený hlavne prostredníctvom masmédií. Pre mňa boli tieto stretnutia veľmi obohacujúce. Od ukrajinských hraníc až po hranice Spiša som spoznal veľa nových ľudí. Zažil som pulzujúci život vo farnostiach, ktorý potvrdzuje teóriu, že ak by sme zhromaždili všetky nedeľné farské oznamy, dostali by sme také množstvo aktivít, ktoré nikto iný v takejto miere v našom štáte nerobí. A to nielen tam, kde to vidí najviac voličov, vo veľkomestách, ale aj v tej najnenápadnejšej dedinke Slovenska.
Určite tak rýchlo nezabudnem na hlasy malých miništrantov z Kračúnoviec, ktorí okrem nevídanej disciplíny pri svätej omši spievali piesne s ostatnými v kostole, akoby to bola tá najbežnejšia vec. Stretol som veľa ľudí, navštívil som rodiny, ktoré mi poodhalili oponu svojich domácností. Počúval som na každej rekolekcii prednášku o vzťahu medzi farárom a kaplánom, no až v mnohých farnostiach som videl, že to nemusí byť iba teória, ale naozaj krásny budujúci vzťah. Rád som si zaspomínal na svoje krátke kaplánske pôsobenie v Stupave... O tom všetkom som premýšľal, keď som sa vracal v aute do Bratislavy. Pomohla k tomu aj nádherná scenéria zasnežených končiarov Tatier. Takéto chvíle potrebujeme. Zamyslieť sa, zhodnotiť, vidieť dôsledky. Precítiť chvíľu. Taký malý Advent.
Na spiatočnej ceste som sa zastavil na cirkevnom gymnáziu v Nitre. Pozvali ma študenti, ktorí organizujú pravidelné stretnutia obohatené prednáškami. Bol deň pred štátnym sviatkom a tak som čakal hŕstku študentov. Prekvapila ma plná telocvičňa. 300 študentov z celého Slovenska. Hovoril som s nimi o reklame, jej vplyve a vzťahu Katolíckej cirkvi k tejto oblasti komunikácie. Bol to dialóg. Mal som pred sebou dospievajúcich mladých ľudí. So záujmom o život. Povzbudilo ma to. Napriek tomu, že chvíle voľna v škole mohli využiť úplne inak, konzumne, oni prišli do Nitry a vložili kúsok seba, aby vytvorili niečo, čo si môžu spoločne odniesť.
Koniec mesiaca bol v znamení návštevy Benedikta XVI. v Turecku. Niekoľko dní pred návštevou médiá vybičovali verejnú mienku s očakávaním zrážok medzi kresťanstvom a svetom moslimov. Dokonca sme si o poslednej demonštrácii v Istanbule z obrazovky komerčnej televízie, ktorá si svoju spravodajskú reláciu reklamuje ako objektívnu, dozvedeli, že sa na nej zúčastnilo pol milióna ľudí. Neprekážalo im ani to, že oficiálny odhad tureckej vlády a ostatných médií bol 15 až 20 tisíc... Nuž, profesionalita a objektívnosť.
V deň príletu Benedikta XVI. bublina spľasla. Turecké noviny vítali pápeža palcovými titulkami, politici si uvedomili, že na pozitívnom prijatí môže ich krajina iba získať. A- nakoľko sa nič vážne nestalo, čítaj objektívom bulvárnych médií- na pápeža nikto nespáchal atentát, jeho návšteva bola odsunutá do úzadia. Už to nikoho až tak veľmi nezaujímalo. Už nebolo potrebné tlmočiť miliónom divákov, že sú tu ľudia, ktorí chcú hľadať porozumenie a náboženský dialóg.

Vrátim sa však nazad na námestie v Bratislave, kde vládne atmosféra Vianočných trhov. Námestie plné ľudí počúvajúcich pri poháriku medoviny vianočné koledy. Najdepresívnejší obraz zažívam na tomto námestí vždy ráno 25. decembra. Po skončení trhov akoby pre mnohých skončili aj Vianoce. Tohto roku mi na námestí radnice chýbalo niečo podstatné. Vždy som sa tešil, aké nové stvárnenie betlehema na nádvorí objavím. Tento rok sa niekoľkoročná tradícia prerušila. Nepoznám dôvody, neposudzujem. Je mi to ľúto. Na nádvorí medzi stánkami ľudového umenia niečo podstatné chýba. Prajem vám, aby tohtoročný advent bol pre každého z nás možnosťou, aby v deň Vianoc v nás nič podstatné nechýbalo.

Jozef Kováčik, hovorca KBS