2006-12-08 12:13:44

Týždeň so Svätým Otcom


RealAudioMP3 Vatikán (8. decembra, RV) - Medzi najdôležitejšie posolstvá pápeža Benedikta XVI. počas uplynulého týždňa zaiste patrilo zhodnotenie apoštolskej cesty do Turecka, ktoré Svätý Otec urobil na stredajšej generálnej audiencii. Stretnutia, ktoré počas nej absolvoval, rozdelil do troch sústredných kruhov, keď povedal: “V najvnútornejšom kruhu Petrov nástupca utvrdzuje vo viere katolíkov. V tom strednom sa stretáva s ďalšími kresťanmi a vo vonkajšom sa obracia k nekresťanom a k celému ľudstvu.” Potom Svätý Otec zhodnotil svoju návštevu v Turecku v chronologickom poradí jednotlivých dní, keď povedal: „Prvý deň mojej návštevy v Turecku sa vyvíjal v prostredí tohto tretieho kruhu – najväčšieho. Stretol som sa s premiérom, prezidentom republiky, predsedom Úradu pre náboženské záležitosti, ku ktorému som sa ako k prvému obrátil so svojím príhovorom. Vzdal som úctu “otcovi vlasti” Mustafovi Kemalovi Atatürkovi v jeho Mauzóleu, potom som mal možnosť prehovoriť k diplomatom na apoštolskej nunciatúre v Ankare. Táto intenzívna séria stretnutí tvorila dôležitú časť mojej návštevy.

Svätý Otec označil za mimoriadne kľúčové dodržiavanie slobody vierovyznania v krajine, ktorá je charakteristická prevahou moslimského obyvateľstva – tak, ako to je v prípade Turecka. Svoju návštevu Benedikt XVI. charakterizoval ako vhodnú príležitosť dať najavo úctu voči moslimom a islamskej kultúre a zdôraznil, aké je dôležité, aby sa kresťania a moslimovia spoločne usilovali o rozvoj človeka, života, pokoja a spravodlivosti.
 
Druhý deň svojej apoštolskej cesty do Turecka zaviedol stopy Benedikta XVI. do Efezu. Sám Svätý Otec ho charakterizoval ako vstúpenie do toho najvnútornejšieho “kruhu”, charakterizovaného stretnutím s katolíckou komunitou. Navštívil tu svätyňu, nazývanú “Dom Panny Márie” a svoje dojmy zhodnotil týmito slovami: „Archeologické výskumy ukázali, že táto lokalita je už od nepamäti miestom mariánskeho kultu, drahé aj moslimom, ktorí si tam prichádzajú uctiť tú, ktorú volajú “Meryem Ana”, Matka Mária. V protiľahlej záhrade svätyne som celebroval svätú omšu pre skupinu veriacich, ktorí prišli z blízkeho mesta Izmir a z ďalších častí Turecka a zahraničia. V “Dome Panny Márie” sme sa naozaj cítili “doma” a v tomto ovzduší pokoja sme sa modlili za mier vo Svätej zemi a na celom svete.

 
Svätý Otec sa dotkol aj ďalšieho z kruhov, do ktorých rozdelil svoju apoštolskú cestu do Turecka. Týkal sa ekumenických vzťahov medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou, čo zdôraznil slovami: „V šľapajách Pavla VI., ktorý sa stretol s patriarchom Atenagorom a Jána Pavla II., ktorého prijal nástupca Atenagora Dimitrios I., som obnovil s Jeho Svätosťou Bartolomejom I. toto gesto veľkej symbolickej hodnoty, aby sme potvrdili vzájomnú snahu pokračovať na ceste smerom k obnoveniu plnej jednoty medzi katolíkmi a pravoslávnymi kresťanmi. Na potvrdenie tohto rozhodnutia som podpísal spolu s ekumenickým patriarchom Spoločné vyhlásenie, ktoré predstavuje ďalší krok na tejto ceste. “

 
V závere stredajšieho audienčného príhovoru Benedikt XVI. spomenul posledný deň svojej návštevy v Turecku a svätú omšu, ktorú slávil v katedrále Ducha Svätého v Istanbule, keď povedal: “Zúčastnili sa na nej aj ekumenický patriarcha, arménsky patriarcha, sýrsky ortodoxný patriarcha a predstavitelia protestantskej cirkvi. Všetci kresťania boli zjednotení v modlitbe, napriek rozdielnosti tradície, rítov a jazykov. Povzbudení Kristovým slovom, ktorým veriacim prisľúbil “prúdy živej vody” (Jn 7,38) a obrazom mnohých údov zjednotených v jednom tele (por. 1 Kor 12,12-13), sme zažili skúsenosť obnovených Turíc.”
 Ďalším významným posolstvom Svätého Otca za uplynulý týždeň sú slová, ktoré vyslovil vo svojom príhovore pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána, v ktorom sa zamyslel nad obdobím adventu, ktorý prežívame v týchto dňoch, keď povedal: „Počas Adventu nám liturgia často pripomína a ubezpečuje nás, aj napriek nášmu prirodzenému sklonu k nedôvere, že Boh „príde“: príde a zostane s nami v každej našej situácii. Príde a bude prebývať medzi nami, bude žiť s nami a v nás. Príde, aby vyplnil vzdialenosti, ktoré nás rozdeľujú... Príde nás zmieriť so sebou samým a medzi nami navzájom. Príde do našich ľudských dejín a zaklope na dvere každého muža a každej ženy dobrej vôle, aby tak obdaril všetkých jednotlivcov, rodiny a národy darom bratstva, svornosti a pokoja. Preto je Advent jedinečným časom nádeje, v ktorom sú veriaci v Krista pozvaní zotrvávať v očakávajúcom a činorodom bdení, ktoré je živené modlitbou a aktívnym úsilím, prameniacim v láske. Kiežby prichádzajúce Kristovo narodenie naplnilo srdcia všetkých kresťanov radosťou a pokojom!“

 A nakoniec k tretiemu významnému posolstvu Svätého Otca v tomto týždni patria slová pred modlitbou Anjel Pána, ktoré vyslovil dnes, na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, keď povedal: „Mária sa nielenže nedopustila žiadneho hriechu, ale bola uchránená dokonca aj od dedičného hriechu ľudského rodu. Dôvodom je poslanie, ktoré jej určil Boh: byť Matkou spasiteľa. Toto všetko je obsiahnuté v pravde viery “nepoškvrneného počatia”. Biblický základ tejto dogmy nachádzame v slovách, ktorými anjel oslovil dievčatko z Nazareta: „Zdravas', milosti plná, Pán s tebou" (Lk 1,28). “Milostiplná” – v gréckom origináli “kecharitoméne” – je najkrajším menom Márie. Menom, ktoré jej dal sám Boh, aby tak vyjadril, že je odjakživa a navždy milovaná, vyvolená, vybraná, aby prijala najdrahší dar, Ježiša, “vtelenú Božiu lásku” (Enc. Deus caritas est, 12).
 
Môžeme sa pýtať: prečo si Boh spomedzi všetkých žien vybral práve Máriu z Nazareta. Odpoveď sa skrýva v mystériu Božej vôle. Je tu však jeden dôvod, ktorý nám ponúka evanjelium: jej pokora. Dobre to zdôraznil Dante Alighieri v poslednom speve Raja: “Panenská Matka, dcéra tvojho Syna, pokorná a najvyššia zo stvorení, konečný cieľ večného zámeru” (Par. XXXIII, 1-3). Tá istá Panna v “Magnifikate”, svojom chválospeve hovorí toto: “Velebí moja duša Pána… lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice” (Lk 1.46.48). Áno, Boh je priťahovaný Máriinou pokorou, ktorá našla milosť v jeho očiach (por Lk 1,30). Stala sa tak Matkou Boha, obrazom a vzorom Cirkvi, vyvolenou spomedzi ľudí, aby dostala požehnanie Pána a aby ho šírila po celej ľudskej rodine. Toto “požehnanie” nepredstavuje nikto iný ako Ježiš Kristus. On je prameňom milosti, ktorým bola naplnená Mária od prvej chvíle svojej existencie. Prijala s vierou Ježiša a s láskou ho darovala svetu. Toto je aj naše povolanie a naše poslanie, povolanie a poslanie Cirkvi: prijať Krista do nášho života a darovať ho svetu, “aby sa skrze neho svet spasil” (Jn 3,17).
 
V závere príhovoru Svätý Otec označil dnešný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie za maják v období adventu, ktorý “svieti putujúcemu ľudu Božiemu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy, pokým nepríde deň Pánov” (Lumen gentium,68).
- ls -








All the contents on this site are copyrighted ©.