Vatikán
(8. decembra, RV) - Medzi najdôležitejšie posolstvá pápeža Benedikta XVI. počas uplynulého
týždňa zaiste patrilo zhodnotenie apoštolskej cesty do Turecka, ktoré Svätý Otec urobil
na stredajšej generálnej audiencii. Stretnutia, ktoré počas nej absolvoval, rozdelil
do troch sústredných kruhov, keď povedal: “V najvnútornejšom kruhu Petrov nástupca
utvrdzuje vo viere katolíkov. V tom strednom sa stretáva s ďalšími kresťanmi
a vo vonkajšom sa obracia k nekresťanom a k celému ľudstvu.” Potom Svätý Otec
zhodnotil svoju návštevu v Turecku v chronologickom poradí jednotlivých dní, keď povedal:
„Prvý deň mojej návštevy v Turecku sa vyvíjal v prostredí tohto tretieho kruhu
– najväčšieho. Stretol som sa s premiérom, prezidentom republiky, predsedom Úradu
pre náboženské záležitosti, ku ktorému som sa ako k prvému obrátil so svojím príhovorom.
Vzdal som úctu “otcovi vlasti” Mustafovi Kemalovi Atatürkovi v jeho Mauzóleu, potom
som mal možnosť prehovoriť k diplomatom na apoštolskej nunciatúre v Ankare. Táto intenzívna
séria stretnutí tvorila dôležitú časť mojej návštevy.
Svätý Otec označil
za mimoriadne kľúčové dodržiavanie slobody vierovyznania v krajine, ktorá je charakteristická
prevahou moslimského obyvateľstva – tak, ako to je v prípade Turecka. Svoju návštevu
Benedikt XVI. charakterizoval ako vhodnú príležitosť dať najavo úctu voči moslimom
a islamskej kultúre a zdôraznil, aké je dôležité, aby sa kresťania a moslimovia spoločne
usilovali o rozvoj človeka, života, pokoja a spravodlivosti. Druhý
deň svojej apoštolskej cesty do Turecka zaviedol stopy Benedikta XVI. do Efezu. Sám
Svätý Otec ho charakterizoval ako vstúpenie do toho najvnútornejšieho “kruhu”, charakterizovaného
stretnutím s katolíckou komunitou. Navštívil tu svätyňu, nazývanú “Dom Panny Márie”
a svoje dojmy zhodnotil týmito slovami: „Archeologické výskumy ukázali, že táto
lokalita je už od nepamäti miestom mariánskeho kultu, drahé aj moslimom, ktorí si
tam prichádzajú uctiť tú, ktorú volajú “Meryem Ana”, Matka Mária. V protiľahlej záhrade
svätyne som celebroval svätú omšu pre skupinu veriacich, ktorí prišli z blízkeho mesta
Izmir a z ďalších častí Turecka a zahraničia. V “Dome Panny Márie” sme sa naozaj cítili
“doma” a v tomto ovzduší pokoja sme sa modlili za mier vo Svätej zemi a na celom svete.
Svätý Otec sa dotkol aj ďalšieho z kruhov, do ktorých
rozdelil svoju apoštolskú cestu do Turecka. Týkal sa ekumenických vzťahov medzi Katolíckou
a Pravoslávnou cirkvou, čo zdôraznil slovami: „V šľapajách Pavla VI., ktorý sa
stretol s patriarchom Atenagorom a Jána Pavla II., ktorého prijal nástupca Atenagora
Dimitrios I., som obnovil s Jeho Svätosťou Bartolomejom I. toto gesto veľkej symbolickej
hodnoty, aby sme potvrdili vzájomnú snahu pokračovať na ceste smerom k obnoveniu plnej
jednoty medzi katolíkmi a pravoslávnymi kresťanmi. Na potvrdenie tohto rozhodnutia
som podpísal spolu s ekumenickým patriarchom Spoločné vyhlásenie, ktoré predstavuje
ďalší krok na tejto ceste. “
V závere stredajšieho audienčného
príhovoru Benedikt XVI. spomenul posledný deň svojej návštevy v Turecku a svätú
omšu, ktorú slávil v katedrále Ducha Svätého v Istanbule, keď povedal: “Zúčastnili
sa na nej aj ekumenický patriarcha, arménsky patriarcha, sýrsky ortodoxný patriarcha
a predstavitelia protestantskej cirkvi. Všetci kresťania boli zjednotení v modlitbe,
napriek rozdielnosti tradície, rítov a jazykov. Povzbudení Kristovým slovom, ktorým
veriacim prisľúbil “prúdy živej vody” (Jn 7,38) a obrazom mnohých údov zjednotených
v jednom tele (por. 1 Kor 12,12-13), sme zažili skúsenosť obnovených Turíc.” Ďalším
významným posolstvom Svätého Otca za uplynulý týždeň sú slová, ktoré vyslovil vo svojom
príhovore pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána, v ktorom sa zamyslel nad obdobím adventu,
ktorý prežívame v týchto dňoch, keď povedal:„Počas Adventu nám liturgia
často pripomína aubezpečuje nás, aj napriek nášmu prirodzenému
sklonu k nedôvere, že Boh „príde“: príde a zostane s nami v každej našej situácii.
Príde a bude prebývať medzi nami, bude žiť s nami a v nás. Príde, aby vyplnil vzdialenosti,
ktoré nás rozdeľujú... Príde nás zmieriť so sebou samým a medzi nami
navzájom. Príde do našich ľudských dejín a zaklope na dvere každého muža a každej
ženy dobrej vôle, aby tak obdaril všetkých jednotlivcov, rodiny a národy darom bratstva,
svornosti a pokoja. Preto je Advent jedinečným časom nádeje, v ktorom sú
veriaci v Krista pozvaní zotrvávať v očakávajúcom a činorodom bdení, ktoré je živené
modlitbou a aktívnym úsilím, prameniacim v láske. Kiežby prichádzajúce Kristovo
narodenie naplnilo srdcia všetkých kresťanov radosťou a pokojom!“
A nakoniec
k tretiemu významnému posolstvu Svätého Otca v tomto týždni patria slová pred modlitbou
Anjel Pána, ktoré vyslovil dnes, na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, keď
povedal: „Mária sa nielenže nedopustila žiadneho hriechu, ale bola uchránená dokonca
aj od dedičného hriechu ľudského rodu. Dôvodom je poslanie, ktoré jej určil Boh: byť
Matkou spasiteľa. Toto všetko je obsiahnuté v pravde viery “nepoškvrneného počatia”.
Biblický základ tejto dogmy nachádzame v slovách, ktorými anjel oslovil dievčatko
z Nazareta: „Zdravas', milosti plná, Pán s tebou" (Lk 1,28). “Milostiplná”
– v gréckom origináli “kecharitoméne” – je najkrajším menom Márie. Menom, ktoré jej
dal sám Boh, aby tak vyjadril, že je odjakživa a navždy milovaná, vyvolená, vybraná,
aby prijala najdrahší dar, Ježiša, “vtelenú Božiu lásku” (Enc. Deus caritas est, 12). Môžeme
sa pýtať: prečo si Boh spomedzi všetkých žien vybral práve Máriu z Nazareta. Odpoveď
sa skrýva v mystériu Božej vôle. Je tu však jeden dôvod, ktorý nám ponúka evanjelium:
jej pokora. Dobre to zdôraznil Dante Alighieri v poslednom speve Raja: “Panenská
Matka, dcéra tvojho Syna, pokorná a najvyššia zo stvorení, konečný cieľ večného zámeru”
(Par. XXXIII, 1-3). Tá istá Panna v “Magnifikate”, svojom chválospeve hovorí toto:
“Velebí moja duša Pána… lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice”
(Lk 1.46.48). Áno, Boh je priťahovaný Máriinou pokorou, ktorá našla milosť
v jeho očiach (por Lk 1,30). Stala sa tak Matkou Boha, obrazom a vzorom Cirkvi, vyvolenou
spomedzi ľudí, aby dostala požehnanie Pána a aby ho šírila po celej ľudskej rodine.
Toto “požehnanie” nepredstavuje nikto iný ako Ježiš Kristus. On je prameňom
milosti, ktorým bola naplnená Mária od prvej chvíle svojej existencie. Prijala
s vierou Ježiša a s láskou ho darovala svetu. Toto je aj naše povolanie a naše poslanie,
povolanie a poslanie Cirkvi: prijať Krista do nášho života a darovať ho svetu,
“aby sa skrze neho svet spasil” (Jn 3,17). V závere
príhovoru Svätý Otec označil dnešný sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie za
maják v období adventu, ktorý “svieti putujúcemu ľudu Božiemu ako znamenie bezpečnej
nádeje a útechy, pokým nepríde deň Pánov” (Lumen gentium,68). - ls -