Listáreň Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu

Milí poslucháči a priaznivci Vatikánskeho rozhlasu!

Ďakujeme vám za všetky listy a pozdravy z posledného mesiaca a dnes, na prvú decembrovú nedeľu, ktorá je zároveň Prvou adventnou nedeľou, vás opäť pozdravujeme v našej pravidelnej listárňovej rubrike. S radosťou sme tento mesiac zbierali nové prihlášky do Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu, ktorá sa rozrastá, čím sa rozširuje spoločenstvo priateľov, ktorí sa síce navzájom nepoznajú, ale spoločne sa modlia a povzbudzujú aj pomocou nášho vysielania v láske k nebeskému Ženíchovi aj k jeho neveste, o ktorej sme v týchto predadventných dňoch počúvali v čítaniach zo Zjavenia sv. apoštola Jána. A tiež v láske k viditeľnej hlave našej Cirkvi, Svätému Otcovi.
 
„Rádio Vatikán počúvali ešte mamka, naozaj úprimne, najmä keď sa ozval Svätý Otec,“ napísala nám pani Alžbeta Kollárová z Krompách. „Už je to najmenej 50 rokov, čo počúvam vysielania Rádia Vatikán,“ znie jej pekné vyznanie. Vo svojom liste osobitne ocenila správy z Vatikánu i všetko duchovné povzbudenie, lebo do kostola už pre chorú nohu nemôže. „Iba keby bol bližšie, J,“ konštatuje pani Kollárová s humorom.

Sme radi, že keď sa už nezdvihne a nepriblíži k jej príbytku na Ulici SNP kostol, nájdu sa aspoň obetaví kňazi, ktorým ďakuje za každodenné prinášanie svätého prijímania. A že aj my v spolupráci s Rádiom Lumen môžeme prichádzať aspoň na rozhlasových vlnách a potešiť aspoň slovom. Ďakujeme pani Kollárovej za modlitby k Duchu Svätému, u ktorého nám vyprosuje milosť, ako píše: „aby ste nám vždy niečo povzbudivé povedali“.

Pekný pozdrav so želaním pokoj a dobra sme dostali aj z Častej od niekdajšej pracovníčky v knižnici pani... a od sestričky Veroniky. Obe nám ďakujú za vysielanie a my ďakujeme im za to, že si na nás spomenuli aj listom.
 
Na dlhoročný kontakt s vysielaním Vatikánskeho rozhlasu si pri príležitosti 75. výročia jeho založenia zaspomínala v obsažnom liste pani Mária Chlebovcová zo Šuňavy. „Verte mi, že za tie roky som aj duchovne zbohatla,“ znejú jej úprimné slová, ktoré sú pre každého redaktora tou najkrajšou odmenou.

Pani Chlebovcová sa priznala, že má presne o jeden rok viac ako Vatikánsky rozhlas a v spomienkach zašla až do roku 1949: „Keď som sa vydala, u nás ešte nebola elektrina. A tak ma môj nebohý svokor zavolali do susednej dediny Štrba, tam už bol prúd a mali sme tam rodinu. Tam som po prvýkrát počula Vaše vysielanie. Tak veľmi som túžila, aby aj u nás zaviedli prúd. Stalo sa tak roku 1955. Po ničom som tak netúžila ako po rádioprijímači. Lenže sme začali stavať dom a peňazí nebolo. No tak za 3-4 roky sme si ho kúpili. To bol náš prvý elektrický spotrebič.“

Potom pani Mária pomáhala nastavovať rádioprijímače ďalším ľuďom v dedine – a keď aj tak vatikánske vysielanie nemohli chytiť, prichádzali počúvať k nej. Svoj apoštolát mohla vykonávať aj vďaka úlohe doručovateľky: „Začala som pracovať ako doručovateľka v Šuňave. Keďže som chodila do práce ráno na ôsmu hodinu, vždy som si vypočula svätú omšu o pol ôsmej. Do práce som tak zakaždým išla s Božím požehnaním. Tú službu som vykonávala 27 rokov. Bola som denne v kontakte s ľuďmi. A aj touto cestou som pomáhala, apoštolovala a zvestovala, čo je nové.“

Práve takýchto apoštolov potrebuje každé dedinské, mestské, farské spoločenstvo. Ďakujeme pani Márii zo Šuňavy za obetavé šírenie toho, čo sama počula alebo videla, aj za prihlášky svojich príbuzných a susedov do Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu. S radosťou ich všetkých vítame medzi našimi členmi. A tešíme sa, že im môžeme sprostredkúvať informácie aj povzbudenia. Ako píše pani Mária: „Nedá sa ani opísať, koľko dobrodení som obsiahla pomocou iných, ktorých som poznala iba podľa hlasu. Rozmýšľam, ako nám Vatikánsky rozhlas aj knihy, ktoré sme dostávali z Ríma, kedysi pomáhali udržať si vieru v Boha...“

S osobitnou vďakou si pani Chlebovcová spomína na dôstojného pátra Stanislava Polčina. „V auguste som si pripomenula 30. výročie ich smrti,“ píše s úctou. Ďakujeme jej aj všetkým ostatným poslucháčom za pevné duchovné spojenie so slovenskou redakcou Vatikánskeho rozhlasu a cez ňu s Cirkvou tu vo Vatikáne aj všade vo svete.
 
Práve v takomto spojení môžeme vytvárať spoločenstvo, do ktorého každý prispeje svojou troškou. Sme radi, že my môžeme doň vkladať každodenné čerstvé informácie. Zároveň môže každý z nás prispieť do spoločnej noše vzájomného dávania a prijímania modlitbou – napríklad krátkou, strelnou pri pozdrave Laudetur Jesus Christus na záver nášho vysielania.

Ten sa už blíži, a tak nám ostáva už len milá povinnosť vybrať aj dnes z vašich listov adresáta peknej knižnej zásielky pani Márii Chlebovcovej do Šuňavy. Nech vám knižka prinesie radosť! Tešíme sa na ďalšie stretnutie so všetkými priateľmi vatikánskeho vysielania opäť o mesiac pri ďalšom pokračovaní rubriky Listáreň Slovenskej rodiny Vatikánskeho rozhlasu.
 
Všetkým členom Slovenskej rodiny, ako aj jej priaznivcom a prípadným budúcim členom želáme v mene tvorivého tímu slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu požehnaný čas adventného čakania! My budeme počas neho očakávať aj vaše listy, na ktoré sa už teraz tešíme!

- te -