Benedikt XVI. v Katedrále Ducha Svätého v Istanbule: Kristus je prameňom živej vody
a darom, ktorý obnovuje život
Turecko (1. decembra, RV) - Prvý decembrový deň je posledným dňom apoštolskej
cesty pápeža Benedikta XVI. do Turecka. Začal sa o 9:00 miestneho času slávením svätej
omše v Katedrále Ducha Svätého v Istanbule. Svätého Otca privítal nadšený potlesk
veriacich, medzi ktorými boli aj ekumenický patriarcha Bartolomej I. a arménsky apoštolský
patriarcha Mesrob II. Počas liturgie si Petrov nástupca a patriarcha vymenili bozk
pokoja. Na Slávnostnej svätej omši nechýbali ani členovia Konferencie katolíckych
biskupov Turecka a celú udalosť sprevádzala veľmi srdečná atmosféra.
Svätý
Otec vo svojej homílii vyjadril radosť nad tým, že sa pri tejto príležitosti mohol
stretnúť s katolíckou komunitou Istanbulu a pozdravil ich slovami z listu apoštola
Pavla Galaťanom: “Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša
Krista!” (Gal 1,3). Poďakoval sa občianskym autoritám za vľúdne prijatie
a za to, že mu umožnili navštíviť Turecko. “V tejto katedrále Ducha Svätého
by som chcel poďakovať Bohu za celé jeho dielo v ľudských dejinách a vyprosovať každému
dary Ducha svätosti. Ako nám svätý Pavol pripomenul, Duch je neustálym zdrojom
našej viery a jednoty. Zobúdza v nás pravdivé poznanie Ježiša a vkladá nám na pery
slová viery, ktoré nám umožňujú spoznať Pána. Ježiš povedal Petrovi po jeho vyznaní
viery v Cézarei Filipovej: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to
nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach” (Mt 16,17). Sme vskutku
požehnaní, keď Duch Svätý otvára naše vnútro radosti viery a umožňuje nám vstúpiť
do veľkej rodiny kresťanov, svojej Cirkvi.”
Svätý
Otec zdôraznil, že napriek pestrosti a rôznorodosti darov, poslaní a diel je Cirkev
jedno, pretože všetkých spája a inšpiruje jeden Boh. “Žiť podľa Ducha Svätého
neznamená žiť pre seba, ale nechať sa viesť Ježišom Kristom, aby sme sa ako on stali
služobníkmi jeho bratov a sestier. Z toho vyplýva veľmi konkrétne poučenie pre nás
biskupov, povolaných Pánom: aby sme viedli jeho ľudí tak, že sa staneme
služobníkmi ako on. Platí to aj pre všetkých Pánových pomocníkov a pre všetkých veriacich:
keď sme prijali sviatosť krstu, všetci sme boli ponorení do Pánovej smrti a zmŕtvychvstania,
“napili sme sa z jedného Ducha” a Kristov život sa stal naším, aby sme
mohli žiť ako on, aby sme milovali svojich bratov a sestry, ako nás on miloval (por.
Jn 13,34).” Benedikt XVI. si v homílii spomenul aj na svojho predchodcu
– Božieho sluhu Jána Pavla II. a na to, ako v tej istej katedrále pred 26 rokmi vyjadril
nádej, že príchod nového milénia “pozdvihne Cirkev, ktorá opäť našla svoju
plnú jednotu, aby uprostred napätí tohto sveta lepšie svedčila o nadprirodzenej Božej
láske, zjavenej v jeho synovi Ježišovi Kristovi.” “Táto nádej zatiaľ nebola
naplnená, ale pápež stale túži po tom, aby sa tak stalo. A to nás – ako Kristových
učeníkov, kráčajúcich s našimi pochybnosťami a hranicami po ceste k
jednote – núti ustavične konať “pre dobro všetkých”, dávajúc ekumenizmus na prvé miesto
našich cirkevných záujmov. Aby sme v našich cirkvách a komunitách nepristupovali
k rozhodnutiam, ktoré mu môžu protirečiť alebo ublížiť. Takto budeme pravdivo
žiť z Ježišovho Ducha, v službe všeobecnému dobru.” Benedikt XVI.
označil Krista za prameň nového života, daného nám Otcom v Duchu Svätom. “Vo svete,
kde sú ľudia takí neochotní deliť sa o bohatstvo zeme a kde je veľký nedostatok vody,
takej potrebnej pre život, Cirkev zisťuje, že vlastní ešte väčší poklad.Ako
Kristovmu telu jej bola daná úloha ohlasovať evanjelium až do skončenia sveta (por.
Mt 28,19), odovzdávajúc mužom a ženám našich čias dobrú zvesť, ktorá nielen rozjasňuje
ich životy, ale ich prevracia až po hranicu víťazstva nad smrťou. Táto
dobrá zvesť nie je iba slovo, ale osoba, sám Kristus, ktorý vstal a žije! Milosťou
sviatostí sa voda, vytekajúca z jeho boku na kríži, stala prekypujúcim
prameňom, “riekami živej vody”, záplavou, ktorú nikto nemôže zastaviť, darom, ktorý
obnovuje život.” Úlohou Cirkvi podľa Svätého Otca nie je mať moc
alebo získavať bohatstvo, jej poslaním je ponúkať Krista. Vyjadril, že jediným prianím
Cirkvi je žiť v slobode, aby mohla odhaľovať Toho, ktorého nemôže skrývať, Ježiša
Krista, ktorý nás miloval až po skonanie na kríži a ktorý nám dal svojho Ducha – živé
sprítomnenie Boha medzi nami a v našom vnútri. Svoju homíliu Benedikt XVI. ukončil
výzvou, aby všetci veriaci žili v harmónii, v súlade s Pánovými slovami: “Podľa
toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať”
(Jn 13, 35).