Príhovor Benedikta XVI. k ekumenickému patriarchovi Bartolomejovi I.
Turecko (29. novembra, RV)
“Aké je dobré a milé,
keď bratia žijú pospolu!” (Ž 133,1)
Svätosť, som veľmi vďačný za vaše
bratské osobné prijatie, podobne ako aj Svätej synode Ekumenického patriarchátu. Túto
spomienku si budem uchovávať vo svojom srdci s veľkým uznaním. Pánovi ďakujem za dar
tohto stretnutia, ktoré je charakteristické autentickou dobrou vôľou a značným cirkevným
významom.
Som veľmi rád, že môžem byť medzi vami, bratmi v Kristovi, v tejto
katedrále, pričom sa modlíme a spomíname na dôležité udalosti, ktoré podporili úsilie
o plnú jednotu medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou. Rád by som predovšetkým pripomenul
odvážne rozhodnutie vymazať z pamäti exkomunikačný akt z roku 1054. Spoločné vyhlásenie
pápeža Pavla VI. a patriarchu Atenagora, napísané v duchu znovuobjavenej lásky, bolo
slávnostne prečítané na slávnosti, ktorá sa konala paralelne v Bazilike svätého Petra
v Ríme a zároveň v tejto patriarchálnej katedrále. Dôraz, ktorý tomuto vyhláseniu
dal patriarcha, vychádzal z jánovského vyznania viery: „Ho Theós agapé estín“
(1 Jn 4,9), Deus caritas est! V dokonalom súzvuku, pápež Pavol VI. pre začiatok
svojho listu zvolil pavlovské zvolanie: „Ambulate in dilectione“ (Ef, 5,2),
„Žite v láske“. V budúcnosti sa potom nové vzťahy medzi rímskou a konštantinopolskou
cirkvou rozvíjali práve na tomto základe vzájomnej lásky.
Znaky tejto lásky
sa stali evidentnými v mnohých vyhláseniach spoločne zdieľaného úsilia a v gestách
veľkého významu. Či už Pavol VI. alebo Ján Pavol II. boli v tomto chráme svätého Juraja
ako návštevníci prijatí vždy veľmi vrúcne a s rešpektom sa správali voči patriarchom
Atenagorovi I. a Demteriovi I., čo posilňovalo vzájomné pochopenie a úsilie o spoločnú
jednotu. Kiež sa ich menám vzdá česť a nech sú požehnané!
Okrem toho sa radujem
preto, že môžem byť na mieste, ktoré je tak úzko spojené s kresťanskou vierou a kde
rozkvitli mnohé cirkvi v antických časoch. Myslím na listy svätého Petra adresované
prvotným kresťanských komunitám „v Ponte, Galácii, Kappadócii, Ázii a Bitýnii“
(1 Pt 1,1) a na bohatú žatvu mučeníkov, teológov, pastierov, mníchov a svätých mužov
a žien, ktorých zrodili tieto cirkvi počas storočí.
Podobným spôsobom myslím
aj na významných svätých a pastierov, ktorí bdeli nad sídlom v Konštantinopole, ako
napríklad svätý Gregor Naziánsky a svätý Ján Chryzostom, ktorí sú uctievaní aj na
západe ako Učitelia Cirkvi. Ich pozostatky odpočívajú v Bazilike svätého Petra vo
Vatikáne a časť z nich bola darovaná Vašej svätosti zomrelým pápežom Jánom Pavlom
II. ako znak vzájomného spoločenstva, aby mohli byť uctievané v tejto katedrále. Práve
oni sú našimi významnými orodovníkmi u Pána.
V tejto časti východného sveta
sa uskutočnilo sedem ekumenických koncilov, ktorým tak Pravoslávna ako aj Katolícka
cirkev priznáva autoritu v otázkach viery a cirkevnej disciplíny. Vytvárajú tak základné
kamene a sú vodcami na našej púti k plnej jednote.
Prv než skončím, rád by
som ešte raz vyjadril svoju radosť, že môžem byť medzi vami. Kiež toto stretnutie
posilní našu vzájomnú lásku a obnoví naše spoločné úsilie, ktoré by viedlo k zmiereniu
a pokoju oboch cirkví. Pozdravujem vás v Kristovej láske. Kiež je Pán vždy s vami.