Benedikt XVI. v Efeze: Mária je Matkou Cirkvi a Matkou jednoty

Turecko (29. novembra, RV) – “Drahí bratia a sestry, na tejto ceste som chcel vyjadriť lásku a duchovnú blízkosť – moju osobnú aj všeobecnej Cirkvi – kresťanskej komunite tu v Turecku, malej menšine, ktorá denne čelí mnohým ťažkostiam a výzvam,” povedal dnes Svätý Otec na svätej omši v tureckom Efeze. Vo svätyni na mieste, kde podľa tradície žila Panna Mária, znova vyjadril lásku a úctu celému tureckému národu, osobitne sa však obrátil “malé Kristovo stádo, ktoré žije v jeho strede”. Pripomenul, že práve v tejto “požehnanej krajine” zažila raná Cirkev rozkvet, a preto do Turecka dodnes putujú mnohí kresťania. Pápež pri svätej omši zároveň myslel na talianskeho kňaza dona Andreu Santora, zabitého v tureckom Trabzone vo februári. V duchu Máriinho Magnifikatu povzbudil veriacich radostne spievať, aj keď sú “skúšaní ťažkosťami a nebezpečenstvami”.

Vo svojej homílii predstavil Svätý Otec Pannu Máriu ako Matku Cirkvi a Matku jednoty. “Hoci je pravda, ako povedal sv. Anzelm, že od chvíle svojho fiat nosila Mária nás všetkých v lone, materské povolanie a poslanie Panny voči tým, ktorí veria v Krista, sa skutočne začalo uskutočňovať, až keď jej Ježiš povedal: Žena, hľa, tvoj syn! (Jn 19, 26)... Keď zomierajúci Ježiš pozeral z kríža na svoju matku a milovaného učeníka po jej boku, spoznal prvé polody rodiny, ktorú prišiel založiť na svet, počiatky Cirkvi a nového ľudstva. Preto nazval Máriu ženou a nie matkou, ako ju označil, keď ju zveril svojmu učeníkovi: ‚Hľa, tvoja matka!‛ (Jn 19, 27). Boží Syn tak naplnil svoje poslanie: narodený z Panny, aby prijal naše ľudské podmienky vo všetkom okrem hriechu, zanechal pri odchode k Otcovi na svete sviatosť jednoty ľudského rodu (porov. Lumen Gentium, 1): rodinu, ‚ktorej jednota je odvodená od jednoty Otca, Syna a Svätého Ducha‛ (sv. Cyprián, De Orat. Dom., 23: PL 4, 536), v ktorej srdci je toto nové puto medzi Matkou a učeníkom. Máriino božské a cirkevné materstvo sú tak neoddeliteľné spojené.”

 
V úvahe o jednote sa Benedikt XVI. odvolal na List sv. apoštola Pavla Efezanom, teda cirkevnému spoločenstvu v meste, ktoré dnes navštívil. Z Pavlovho listu si pápež vybral motto svojej apoštolskej cesty: On, Kristus, je náš pokoj (Ef 2, 14). Ako zdôraznil, “Ježiš Kristus nám nielen priniesol pokoj, ale on sám je naším pokojom”. Dokazuje to tajomstvo kríža: “keď Ježiš vylial svoju krv a obetoval svoje telo, v sebe samom zabil nepriateľstvo a vytvoril v sebe z tých dvoch jedného nového človeka” (Ef 2, 14-16). Mesiášsky mier sa tak uskutočnil úplne nečakaným spôsobom, v osobe samotného Krista a v jeho spásnom tajomstve. To všetko vysvetľuje sv. Pavol v Liste Efezanom, ktorým želá “milosť a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista” (Ef 1, 2). “Milosť je silou, ktorá mení človeka a svet, pokoj je zrelé ovocie tejto zmeny. Kristus je milosť, Kristus je pokoj. Pavol vie, že bol poslaný, aby hlásal tajomstvo, Boží plán, ktorý sa až v plnosti časov uskutočnil a zjavil v Kristovi: konkrétne, že ‚pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi skrze evajelium‛ (Ef 3, 6). Toto tajomstvo sa počas dejín spásy naplnilo v Cirkvi, v novom ľude, v ktorom sa teraz, keď bol zbúraný starý oddeľujúci múr, stretli a zjednotili Židia aj pohania. Tak ako sám Kristus, ani Cirkev nie je iba nástrojom jednoty, ale aj jej účinným znakom. A Panna Mária, Matka Krista aj Cirkvi, je Matkou tohto tajomstva jednoty, ktoré Kristus a Cirkev neoddeliteľne naznačujú a budujú vo svete naprieč dejinami.”

 
Vzťah medzi Židmi a pohanmi v tajomstve večnej spásy Benedikt XVI. rozšíril na vzťah medzi národmi a civilizáciami sveta. “Kristus prišiel zvestovať pokoj (Ef 2, 17) nielen mezdi Židmi a Nežidmi, ale medzi všetkými národmi, lebo všetky pochádzajú od toho istého Boha, Stvoriteľa a Pána vesmíru,” povedal Svätý Otec a vyzval veriacich, aby pri tejto príležitosti osobitne prosili Boha o pokoj “v krajine nazývanej svätou a považovanej za takú kresťanmi, židmi aj moslimami... Pokoj pre celé ľudstvo! Nech sa čoskoro naplní Izaiášovo proroctvo: ‚Z mečov si ukujú radlá, zo svojich kopií viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju‛ (Iz 2, 4). My všetci potrebujeme tento všeobecný mier; a Cirkev je povolaná byť nielen prorockým zvestovateľom, ale ešte viac znakom a nástrojom tohto mieru.”

 
Svätý Otec zakončil svoju reč povzbudením, aby kresťania v Turecku dôverovali Kristovi, ktorý je naším pokojom. “Mária nás učí, že Kristus je zdrojom našej radosti a našou najistejšou oporou, a opakuje nám jeho slová: ‚Nebojte sa‛ (Mk 6, 50), ‚Ja som s vami‛ (Mt 28, 20),” povedal Benedikt XVI. vo svätyni, do ktorej sa prichádzajú modliť aj moslimskí pútnici, lebo aj oni si uctievajú Najsvätejšiu Máriu. Ako pripomenul Benedikt XVI., práve v Efeze, na všeobecnom koncile roku 431, bolo slávnostne prijaté a vyhlásené tajomstvo Máriinho božského materstva. Neskôr na toto miesto prišli ako pútnici pápeži Pavol VI. aj Ján Pavol II. a tiež Ján XXIII. ešte prv, než sa stal pápežom, keď v Turecku zastával úrad apoštolského delegáta. Ako pripomenul Benedikt XVI., Turci dodnes na Angela Roncalliho spomínajú s veľkou úctou a láskou. Opätovne preto citoval jeho slová o láske k tureckému ľudu, ktoré spomenul už včera na stretnutí s predsedom Úradu pre náboženské záležitosti, a na záver homílie sa tureckým veriacim sám prihovoril v ich reči zvolaním: “Svätá Mária, Matka Božia, oroduj za nás!”


-te-