Stretnutie Benedikta XVI. s predstaviteľmi diplomatického zboru v Turecku

Turecko (28. novembra, RV) - V podvečer prvého dňa apoštolskej cesty do Turecka sa Benedikt XVI. spolu so svojím sprievodom presunul na apoštolskú nunciatúru Ankary, kde ho privítal apoštolský nuncius Mons. Antonio Lucibello a približne 90-členná delegácia predstaviteľov diplomatického zboru. Svätý Otec pri tejto príležitosti predniesol príhovor, v ktorom ocenil prácu diplomatov a označil ich za propagátorov porozumenia, medzinárodnej bezpečnosti a mieru medzi národmi. Benedikt XVI. pripomenul slovami z dokumentu II. Vatikánskeho koncilu Gaudium et Spes, že slovo pokoj neznamená iba bezvojnový stav: „Neobmedzuje sa len na ustálenie rovnováhy medzi protivnými silami... ale je ovocím poriadku, ktorý sám božský Zakladateľ vštepil do ľudskej spoločnosti a ktorý majú uskutočňovať ľudia, čo žíznia po stále dokonalejšej spravodlivosti (Gaudium et Spes, 78). Uvedomili sme si, že skutočný mier potrebuje spravodlivosť, aby boli napravené ekonomické nerovnováhy a politické nepokoje, ktoré podporujú rast napätia a ohrozujú každú spoločnosť. Súčasný vývoj, pokiaľ ide o terorizmus a určité regionálne konflikty, poukázal na potrebu rešpektovať rozhodnutia medzinárodných inštitúcií a podporovať ich.“

Podľa Svätého Otca by táto podpora mala spočívať v poskytovaní účinných prostriedkov na prevenciu konfliktov a udržiavanie neutrálnych zón medzi bojujúcimi stranami prostredníctvom prítomnosti mierových síl. Zároveň však Benedikt XVI. poznamenal, že všetko toto nestačí, ak chýba autentický dialóg v podobe plodného rozhovoru medzi stranami, ktorých sa to týka. Rozhovoru s cieľom nájsť prijateľné a trvalé politické rozhodnutia, rešpektujúce jednotlivca aj národ. „Zvlášť myslím na rušivý konflikt na Blízkom východe, ktorý nevykazuje žiadne znaky zmenšovania a je veľkou záťažou pre celý medzinárodný život. Myslím na riziko množiacich sa periférnych konfliktov a šíriacich sa teroristických aktivít. Oceňujem úsilie početných krajín, medzi nimi aj Turecka, ktoré sa zapájajú do budovania mieru v Libanone. Vo vašej prítomnosti, vyslanci, ešte raz apelujem na ostražitosť medzinárodného spoločenstva, aby sa nevzdalo zodpovednosti, ale aby vynaložilo úsilie na podporu dialógu medzi všetkými zúčastnenými stranami. Iba ten môže zabezpečiť rešpekt a zároveň chrániť legitímne záujmy bez utiekania sa k násiliu.“

Benedikt XVI. v príhovore k predstaviteľom diplomatických zborov prirovnal Turecko k mostu, ktorý spája východ so západom, Áziu s Európou a nazval krajinu polmesiaca križovatkou kultúr a náboženstiev. Uviedol, že napriek značnej prevahe moslimského obyvateľstva v krajine turecká Ústava priznáva každému občanovi právo na slobodu vierovyznania a slobodu svedomia. „Občianske autority každej demokratickej krajiny sú povinné zabezpečiť účinnú slobodu všetkým veriacim a dovoliť im slobodne organizovať život svojich náboženských komunít. Prirodzene dúfam, že veriaci, patriaci do ktorejkoľvek náboženskej komunity, budú mať aj naďalej úžitok z týchto práv, nakoľko som si istý, že náboženská sloboda je základným vyjadrením ľudskej slobody a že aktívna prítomnosť náboženstiev v spoločnosti je zdrojom pokroku a obohatenia pre všetkých. Toto samozrejme predpokladá, že náboženstvá sa nesnažia priamo zúčastňovať na politickej moci, keďže k tomu nie sú povolané a že absolútne odmietnu podporovať násilie ako legitímny prejav vierovyznania.“

Svätý Otec v tejto súvislosti ocenil prácu katolíckej komunity v Turecku, ktorá je síce malá počtom, ale veľmi zodpovedne prispieva k rozvoju krajiny. Predovšetkým vzdelávaním mládeže a vytváraním pokoja a harmónie medzi obyvateľmi. Podľa Benedikta XVI. je nevyhnutný autentický dialóg medzi náboženstvami a kultúrami. „Tento dialóg musí umožniť odlišným náboženstvám navzájom sa spoznávať a rešpektovať, aby prispeli k naplneniu najušľachtilejších túžob človeka, ktoré spočívajú v hľadaní Boha a šťastia. Pokiaľ ide o mňa a moju návštevu v Turecku, chcel by som vyjadriť svoju veľkú úctu voči moslimom a povzbudiť ich, aby spoločne a vo vzájomnom rešpekte pracovali na povznesení dôstojnosti každej ľudskej bytosti a na  raste spoločnosti, kde osobná sloboda a starostlivosť o druhých zabezpečia pokoj a mier pre všetkých. Týmto spôsobom náboženstvá dokážu zohrať svoju úlohu pri hľadaní odpovedí na množstvo výziev, ktorým v súčasnosti čelí naša spoločnosť.“
 
Pápež zdôraznil, že Cirkev má duchovné poslanie a nemá v úmysle priamo vstupovať do politického alebo ekonomického života. Avšak na základe svojho poslania a dlhodobej skúsenosti, vyplývajúcej z dejín spoločnosti a kultúr chce vyjadriť svoj názor na medzinárodnej pôde s cieľom, aby bola vždy rešpektovaná základná hodnota človeka. „Nepochybujem, dámy a páni, že vo vašom diplomatickom poslaní vám záleží na zosúladení jednotlivých záujmov vašej krajiny s potrebou udržania dobrých vzťahov s ostatnými krajinami a takto môžete do značnej miery prispieť k službe všetkým.“ Na záver príhovoru Benedikt XVI. vyjadril nádej na posilnenie spolupráce medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou, aj s ohľadom na jeho plánované stretnutie s patriarchom Bartolomejom I., ktoré sa uskutoční zajtra.

-dj,lr-