Cirkev a svet: Izrael trpí neschopnosťou medzinárodného spoločenstva

Izrael (27. novembra, RV) – Keď sa minulý týždeň v rámci prípravy Benedikta XVI. na cestu do Turecka zišli vo Vatikáne kardináli a patriarchovia z Ázie, aby pápežovi zostavili manuál odporúčaní vo vzťahu k islamu, agentúry si neodpustili poznámku nemenovaného zdroja, že padali aj „uštipačné slová“. Konkrétne z úst latinského patriarchu v Jeruzaleme Michaela Sabbaha. Na situáciu vo Svätej zemi, ktorá núti tých, čo sa s ňou boria denne, brániť sa aspoň skeptickou iróniou a smiechom cez slzy, sa bližšie pozrieme v nasledujúcich minútach.

Zvýšený hlas Svätej stolice

 
„S veľkou ustarostenosťou sledujem správy o zhoršujúcej sa situácii v pásme Gazy a rád by som vyjadril svoju blízkosť civilnému obyvateľstvu, ktoré trpí následkami násilných činov. Pozývam vás spojiť sa so mnou v modlitbe, aby všemohúci a milosrdný Boh osvietil autority Izraela a Palestíny, ako aj národov nesúcich osobitnú zodpovednosť v tejto oblasti.“

Slová Svätého Otca zazneli v prvú novembrovú nedeľu po modlitbe Anjel Pána so starostlivým dôrazom. Zodpovedných vyzval, aby podnikli potrebné kroky na zastavenie krviprelievania, zintenzívnenie humanitárnej pomoci a najmä okamžité, priame, vážne a konkrétne rokovania.

„Pápež robí dobre, keď pripomína všetkým zainteresovaným a vplyvným zodpovednosť a jeho posolstvo má vysoký morálny a duchovný kredit. Nie však politický,“ reagoval na slová hlavy Katolíckej cirkvi františkánsky kustód vo Svätej zemi otec Pierbattista Pizzaballa. Apel Benedikta XVI. označil za „veľmi vznešený“ a pripísal mu významný vplyv na formáciu ľudí. „Neverím však, že politický svet na Strednom východe alebo kdekoľvek mu venuje príliš veľa pozornosti. Inými slovami, nebude a ani nemal v úmysle výrazne a okamžite ovplyvňovať politické faktory. Vytrvalosť Svätej stolice v pripomínaní mieru a medzinárodnej zodpovednosti za jeho dosahovanie je však veľmi cenná a udržuje pozornosť zameranú na tento problém.“

V tých dňoch – na začiatku novembra a neskôr – zaznel zvýšený hlas Svätej stolice skutočne na celom svete. Najprv prehovoril na výnimočnom zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve stály pozorovateľ Svätej stolice arcibiskup Silvano Maria Tomasi. Následne vystúpil na mimoriadnom generálnom zhromaždení OSN v New Yorku ďalší vatikánsky stály pozorovateľ arcibiskup Celestino Migliore.

Arcibiskup Tomasi označil za nevyhnutné dva kroky: predovšetkým oba zainteresované národy musia vychádzať zo vzájomného uznania vlastnej ľudskosti a rovnosti; a potom, medzinárodné spoločenstvo musí prevziať morálnu zodpovednosť za podporovanie mentality mieru. Mons. Migliore dokonca čiastočne opustil diplomatický slovník, keď karhal neschopnosť medzinárodnej skomunity: „Každý rok odriekame na tomto zasadnutí zdanlivo nekonečný zoznam ťažkostí a odlišností, ktoré rozdeľujú Izraelčanov a Palestínčanov. No spievať litánie o príznakoch bez toho, aby sme označili príčiny, ťažko pomôže jednej alebo druhej strane,“ povedal apoštolský nuncius pred plénom OSN.

„Špirála násilia spôsobená ako vojenskými akciami, tak teroristickými útokmi“ je podľa vyslanca Svätej stolice „súčasťou oveľa väčšieho problému, ktorý sa už, ako všetci vieme, zažral v tomto regióne príliš hlboko“. Preto reči o zložitosti problému nestačia a svet je povinný riešiť „hlbokú nespravodlivosť v jadre tejto otázky“.
 
Čo s Jeruzalemom?
 
Filozof by sa spýtal, kde je jadro... Celestino Migliore označil za „kľúč k sérii vnútorných problémov Stredného východu“ izraelsko-palestínske vzťahy. Krízu by teda podľa názoru Svätej stolice, ktorý tlmočil, riešilo ustanovenie dvoch štátov, tak aby aj Izraelčania mohli bezpečne žiť vo vlastnej krajine, aj Palestínčania v bezpečnom a takom prepotrebnom vlastnom štáte.
 
O toto zdanlivo jednoduché riešenie sa na Sinajskom polostrove bojuje už aspoň od roku 1947 a spleť takmer nerozmotateľných problémov symbolicky nesie na svojom tele mesto Jeruzalem. Spojené národy ho po druhej svetovej vojne ustanovili za jediné mesto na svete s medzinárodným statusom a ako pre Vatikánsky rozhlas povedal akademický expert na otázku Jeruzalema františkánsky páter David Maria Diego, „medzinárodná komunita už dávno predtým uznala, že nielen Jeruzalem, ale celá Svätá zem ako taká je špeciálny prípad, lebo má osobitný význam nielen pre svojich obyvateľov, ale pre veľké celosvetové náboženstvá“: „Žiaľ, medzinárodný status Jeruzalema sa nikdy nezrealizoval, arabský palestínsky štát nikdy nevznikol z dôvodov príliš komplikovaných na to, aby sa dali vymenovať teraz, a Izrael nikdy nemal ústavu, od ktorej by sa dalo odraziť.“
 
Medzinárodné riešenie rozdelenia Jeruzalema nikdy nebolo docenené a akceptované. Obe národnostné skupiny jednoducho anektovali tie časti mesta, ktoré obsadili počas vojny roku 1948, neskôr roku 1967 Izrael anektoval aj niekdajšie židovské časti Jeruzalema, ako však hovorí páter Diego: „Žiadne z týchto násilných zabratí územia nemá šancu na medzinárodné právne uznanie. Izrael a Palestína nie sú oprávnené rokovať o budúcnosti Jeruzalema medzi sebou a niečo odsúhlasiť. Potrebujú na to mandát od Spojených národov.“
 
Významná úloha medzinárodného spoločenstva je teda zrejmá. Ako však so smútkom konštatoval stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN arcibiskup Migliore, toto spoločenstvo „zlyhalo“. A jeho chybu cítia miestni obyvatelia na vlastnej koži veľmi bolestne. Preto predstavitelia kresťanských cirkví v Jeruzaleme v týchto týždňoch žiadali o medzinárodnú a medzináboženskú dohodu o statuse svojho mesta. Spoločné vyhlásenie podpísali patriarchovia a ďalší zástupcovia 13 kresťanských spoločenstiev. Upozornili, že „prístup veriacich pútnikov a cirkevného personálu do Jeruzalema je čoraz ťažši“ a vyjadrili obavu z rastúcich tendencií svetských politických autorít jednostranne rozhodnúť o osude mesta. Miestna tlač hovorila dokonca o postavení múru medzi kresťanskou a moslimskou časťou. Cirkevní predtavitelia vidia dve schodné riešenia: „mesto Jeruzalem môže ostať zjednotené, ale moc nad ním v tom prípade musia rovnakým dielom vykonávať Izraelčania aj Palestínčania; alebo môže byť Jeruzalem rozdelený na dva suverénne dištrikty, ak takú túžbu prejavia tí, čo tam žijú, aby sa týmto spôsobom dosiahla pravá jednota sŕdc v dvoch častiach mesta.“

Hlavné podmienky náboženských vodcov sú dve: aby status mesta určili oba národy a všetky tri hlavné náboženstvá v meste spoločne a aby všetky posvätné miesta ostali prístupné veriacim pútnikom. To je stabilná požiadavka medzinárodnej komunity a pre Vatikánsky rozhlas ju objasnil hlavný strategický poradca medzinárodnej kresťanskej mierovej organizácie Pax Christi International otec Paul Lansoo: „Budúcnosť Jeruzalema závisí od dvojakého statusu: politického a náboženského. Na politickej úrovni sú tu prítomné dva národy, ktoré majú politické práva; na náboženskej úrovni sú tu tri náboženstvá – židovské, kresťanské a islamské –, ktoré majú náboženské práva, a obe politické entity musia zaručiť náboženské práva všetkých veriacich – domácich aj pútnikov.“
 
Ako povedal otec Lansoo, svet volá po tzv. otvorenom meste, meste zdieľanom všetkými – politicky aj nábožensky. Niektorí považujú túto métu za príliš vzdialenú a odporúčajú odsunúť otázku Jeruzalema na koniec mierových rokovaní. Páter Diego zastáva opačný názor: „Ján Pavol II. na stretnutí s prezidentom Carterom roku 1980 dôrazne navrhoval, aby sa začalo Jeruzalemom, čo zmení atmosféru celého rokovania a uľahčí pokrok aj v ostatných oblastiach. To je aj moja vlastná mienka. Nevidím prekážku v tom, aby sa otázka Jeruzalema vyriešila na medzinárodnej úrovni, a tak sa stiahla z rokovaní medzi Izraelom a Palestínou, ktoré by tým mohli získať pozitívny náboj a nádej.“
 
Gaza trpí

 
Tú nádej obyvatelia Svätej zeme naliehavo potrebujú. Podľa posledného prieskumu Palestínskeho centra pre verejnú mienku sa bojí o vlastnú bezpečnosť 79 percent ľudí v krajine a o prosté prežitie svojej rodiny až 81 percent. K tomu sa pridáva zhoršenie ekonomickej situácie, ktorú považuje za veľmi zlú až 78 percent obyvateľov, pričom 30 percent sa priamo obáva o svoju prácu a živobytie.

Najťažšie situácia dolieha na pásmo Gazy, ktoré je od júna, keď Izrael po vražde dvoch svojich vojakov uzavrel hraničné priechody, izolované. Ako pre Vatikánsky rozhlas povedal člen skupiny Lekári bez hraníc Giuseppe Scollo, posledné mesiace priniesli tamojším obyvateľom veľké utrpenie, o ktorom sa málo hovorí. Nezamestnanosť dosiahla podľa údajov Svetovej banky 40 percent a až 79 percent rodín žije v chudobe. Taký úpadok je v tejto časti Izraela bezprecedentný. Izraelské nálety neutíchajú a vyžadujú si aj desiatky mŕtvych a zranených denne. Podľa doktora Scolla sa situácia zhoršila na takú úroveň, akú Gaza nezažila už veľmi dlho:
„Životné podmienky sú dosť dramatické. Už niekoľko mesiacov sú problémy v utečeneckých táboroch, kde predtým bývala voda a elektrina 24 hodín denne, teraz všetko funguje slabšie. Lekári pracujú viac-menej bez platu, čiže dobrovoľnícky, a stíhajú pomáhať iba v urgentných prípadoch.“

 
„Situácia v Gaze kulminuje. Je nevyhnutné zastaviť paľbu, aby sme sa mohli postarať o ranených a dôstojne pochovať mŕtvych,“ vyhlásila Jeruzalemská charita. V písomnej výzve upozornila najmä na najviac postihnutú severnú oblasť Gazy Beit Hanoun, trpí však aj Shejayea na východe a Rafah na juhu. „Ľudia volajú o pomoc humanitárnych organizácií, všetko, čo sa pohne, sa okamžite stáva terčom. Zastavte tieto jatky!“ volajú humanitárni pracovníci.

Medzinárodná komunita odpovedá opakovanými pozvánkami k okrúhlemu stolu – naposledy pred desiatimi dňami v réžii Francúzska, Španielska a Talianska. Ako však zdôraznil zástupca Svätej stolice v OSN, také pozvania musia byť bez podmienok. Inak sa každá iniciatíva „potopí v nekonečných škriepkach, tak ako doterajšie konferencie,“ povedal pre agentúru AsiaNews mierový vyjednávač, ktorý pre svoju inštitucionálnu príslušnosť nemohol byť menovaný. Žiadať okamžité ukončenie násilností, výmenu zajatcov a vytvorenie jednotnej arabskej vlády ako podmienku rokovaní znamená podľa neho „dosiahnuť mier skôr ako o ňom rokovať“, čo je „právnický nemysel a politická hlúposť“.

Tam, kde trpia a zomierajú ľudia, si však nemožno dovoliť rozhodovať hlúpo a robiť nezmysly. Izraelčania aj Palestínčania zhodne túžia po úniku zo slepej uličky odplát po návrate k normálnosti. Ako však konštatoval františkánsky kustód vo Svätej zemi páter Pizzaballa, „súčasne sú všetci zotročení vlastnými predstavami, predsudkami, a teda snahou – povedzme to tak – chrániť svoju reputáciu.“ Teraz je teda podľa neho najnaliehavejšie, zvlášť vzhľadom na situáciu v Gaze, zastaviť špirálu násilia a potom hľadať spôsob, ako sa vrátiť k rokovaniam. Lebo, ako hovorí okrídlený výrok: Všetko možno získať mierom – všetko možno stratiť vojnou.

-te-