Očami viery, vedy a kultúry: Angažovanosť Cirkvi v boji proti hladu vo svete

“V našich kresťanských rodinách sa deti vychovávajú k tomu, aby vždy poďakovali Pánovi, spolu s krátkou modlitbou a prežehnaním sa. a aby sa pomodlili pred jedlom krátku modlitbou so znakom kríža. Tento zvyk zachovávame a vždy nanovo objavujeme, pretože učí, že náš „každodenný chlieb“ nie je tu len tak, ale je darom božej prozreteľnosti. Mali by sme sa naučiť ďakovať stvoriteľovi za všetko: za vzduch a za vodu. Sú to vzácne dary, ktoré tvoria základ života na našej planéte, ako aj za potraviny, ktorými nás Pán Boh živí prostredníctvom plodnosti zeme. Ježiš učil svojich učeníkov prosiť nebeského Otca nie o „môj“, ale o „náš“ každodenný chlieb. Takto chcel, aby sa každý človek cítil spoluzodpovedný za svojich bratov, aby tak nikomu nechýbalo potrebné pre život. Plody zeme sú božím darom „pre celú ľudskú rodinu“. - Týmito slovami začal pápež Benedikt XVI. príhovor pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 12. novembra. Poukázal nimi na to, že problém hladu vo svete by sa nemal týkať iba tých, ktorí ho cítia na vlastnej koži, ale je aj záležitosťou nás ostatných. 16. októbra sme si pripomenuli v poradí už 26. Svetový deň potravy a o deň neskôr Svetový deň boja proti chudobe. Aj to je dôvodom, prečo sme sa na túto tému rozhodli bližšie pozrieť v rubrike Očami vedy, viery a kultúry.
 
Podľa štatistík Potravinovej a poľnohospodárskej organizácie - FAO, ktorá pôsobí pri OSN, trpia celkovým nedostatkom potravy ľudia v 40 krajinách sveta. Konkrétne čísla nám priblíži riaditeľ Divízie poľnohospodárskej a rozvojovej ekonomiky Prahbu Pingali. “Celkový počet podvyživených ľudí na svete je veľmi jasný – ide o 850 miliónov ľudí. Z tohto počtu 820 miliónov pochádza z rozvojových krajín. To znamená, že v priemere jeden človek zo šiestich v týchto štátoch trpí podvýživou. Veľká časť ľudí z tohto absolútneho počtu – asi 60 % - žije v Ázii. Ale pokiaľ ide o proporcionálne údaje – viac ako 33 % obyvateľov subsaharskej oblasti dnes bojuje s hladom a podvýživou, čo predstavuje jedného človeka z troch.”

V roku 1996 sa v Ríme konal Svetový potravinový samit, na ktorom si organizácia FAO a 186 štátov, podieľajúcich sa na projekte, dalo predsavzatie znížiť počet podvyživených ľudí do roku 2015 o polovicu. V súčasnosti – s odstupom desiatich rokov – hodnotí priebeh projektu. Slovo má generálny riaditeľ FAO Jacques Diouf. “S hlbokou ľútosťou oznamujem, že súčasná situácia je stále netolerovateľná a neprijateľná. Na svete je v rozvojových krajinách viac hladných ľudí, než bolo v roku 1996. Namiesto toho, aby ich počet klesal, zvyšuje sa v priemere o 4 milióny ročne. V skutočnosti, ak bude súčasný trend pokračovať, cieľ znížiť počet hladujúcich o polovicu by mohol byť naplnený až v roku 2150. Ak sa to nezmení, záväzok prijatý v Ríme v roku 1996 nebude splnený. Našťastie – ešte stále máme čas. Aby sme naplnili toto predsavzatie, je potrebné vyvinúť väčšie úsilie. Vyžaduje si to oddanosť veci rozvinutých aj rozvojových krajín, tých, ktorí dávajú, aj tých, ktorí prijímajú. Je potrebné znižovanie počtu ľudí, trpiacich podvýživou o 31 miliónov každý rok – odteraz až do roku 2015.”

Jacques Diouf tieto celosvetové čísla, ktoré odzneli na nedávnej konferencii organizácie FAO rozmenil pre Vatikánsky rozhlas na jednotlivé regióny. “Väčšina hladujúcich bude v roku 2015 stále koncentrovaná na juhu a východe Ázie s 326 miliónmi podvyživených. Napriek tomuto číslu v reáli oba regióny do spomenutého termínu zaznamenajú určitý pokrok. Je šanca, že vo východnej Ázii počet hladujúcich klesne o 55 % a v južnej o 30 %. Najväčšia výzva spomedzi rozvojových oblastí leží v sub-saharskej Afrike. Odhady FAO hovoria, že miera podvyživenosti s ohľadom na predpokladaný demografický vývoj tu do roku 2015 poklesne, ale na druhej strane počet konkrétnych hladujúcich zvýši na 179 miliónov.”

Podľa generálneho riaditeľa FAO na to, aby sa situácia zlepšila, je potrebné podniknúť a doviesť do konca niekoľko dôležitých opatrení. “Rozvojové krajiny musia investovať viac zo svojich zdrojov do poľnohospodárstva a urobiť vlastné kroky k redukcii hladu. Musia predstaviť reformy, potrebné pre vytvorenie adekvátneho prostredia, týkajúce sa súkromných investícií. Úlohou vlád je vytvoriť stabilné podmienky, možnosti na pôžičky, ktoré by umožnili prístup k pôde a vode a zabezpečiť vidiecku infraštruktúru. Donori musia čím skôr podstatne zvýšiť mieru svojej rozvojovej pomoci, až kým nedosiahne 7 desatín % z ich hrubého domáceho produktu, ako prisľúbili.”

Jacques Diouf ďalej poznamenal, že FAO je organizácia, ktorej cieľom je pomáhať vládam v jednotlivých krajinách, postihnutých hladomorom, hľadať riešenia tejto krízovej situácie, je však potrebné, aby tu bola ochota k spolupráci.
 
Na situáciu, týkajúcu sa hladu na svete, reagovala aj Svätá Stolica. Predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj kardinál Renato Martino predniesol začiatkom novembra v prítomnosti zástupcov FAO príhovor na tému “Angažovanosť Cirkvi v boji proti hladu.” Poukázal v ňom na to, že medzinárodné aktivity v tejto súvislosti veľmi často ignorujú ľudský faktor a dôraz sa namiesto toho dáva takmer výlučne na technické a socioekonomické aspekty. “Je potrebné,” zdôraznil kardinál Martino, “ zapojiť do výberu a rozhodnutí ohľadom využívania pôdy miestne komunity. Napriek tomu, že chudoba je povahou materiálnou záležitosťou, má aj psychologický rozmer. Prejavuje sa v podobe tiesne u človeka, ktorý nie je schopný nakŕmiť svoje deti a nemá tušenie, kde a ako zoženie ďalšie jedlo.”

Kardinál Martino uviedol aj niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré sú svedectvom o snahe Cirkvi pomáhať v tejto oblasti. Patrí medzi ne napríklad Národná farmárska asociácia žien, ktorá združuje viac ako 30 000 žien v Gambii, alebo tzv. Vidiecky bankový program v Nigeri. Oba projekty fungujú pod patronátom Katolíckej služby pomoci. Na Srí Lanke pôsobia Jezuitská služba pomoci a organizácia Caritas, ktoré pomáhajú utečencom a núdznym v súvislosti s rastúcim násilím a chudobou v tejto krajine. “Na to, aby nastala zmena,” prízvukuje predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, “je potrebné, aby každý jednotlivec prehodnotil svoj osobný postoj k bohatstvu a všetkým súčastiam materiálneho života a osvojil si filozofiu, že materiálne statky by mali slúžiť na úžitok všetkým rovnako.
Povedané slovami pápeža Jána Pavla II.: “Jednotlivci aj celé ľudstvo budú napokon posudzované dejinami s ohľadom na to, do akej miery skutočne naplnili svoju povinnosť prispieť k dobru blížnych.”

Zámerom dnešného vydania rubriky Očami viery, vedy a kultúry bolo oboznámiť vás, milí poslucháči, so situáciu, týkajúcou sa hladomoru a podvýživy vo svete a s tým, čo ľudstvo robí a môže urobiť pre jej riešenie. Poskytli sme vám fakty, aj rôzne – snáď inšpiratívne myšlienky. Záverečné odporúčanie má pre vás Svätý Otec Benedikt XVI. “Určite je potrebné zmeniť štrukturálne príčiny, ktoré sú viazané na vládnuci svetový ekonomický systém, ktorý je zodpovedný za to, že väčšia časť prírodných zdrojov využíva menšia časť populácie. Na túto nespravodlivosť poukazovali pri rozličných príležitostiach už moji predchodcovia, boží služobníci Pavol VI. a Ján Pavol II. Aby sa dosiahla zmena v širokom rozsahu, je potrebné „obrátiť“, zmeniť model všeobecného rozvoja. Túto zmenu vyžaduje už nielen škandalózna situácia hladu, ale aj kritická energetická  situácia a stále zhoršujúce sa životné prostredie. Každý človek a každá rodina môže a musí urobiť niečo preto, aby sa zmiernila situácia hladu vo svete tak, že sa bude usilovať o taký životný štýl a spôsob konzumovania dobier, ktorý bude v súlade s ochranou stvorenia a s kritériami spravodlivosti voči tomu, kto obrába zem v každej krajine. Kiež nám pomáha Panna Mária, aby sme vedeli byť vďační za dobrodenia božej prozreteľnosti, a aby sme sa usilovali o spravodlivosť a solidaritu na každom mieste zemegule.“

- dj -