Cirkev a svet: Hladujúcim Tamilom na severe Srí Lanky znova hrozí vojna
Srí Lanka (20.
novembra, RV) – Je vojenské riešenie konfliktu na Srí Lanke jediná možnosť? „Vyhrať
vojnu je nemožné,“ odpovedal na novinársku otázku čerstvý držiteľ ceny za toleranciu
Veerasingham Anandasangaree. 73-ročný prezident Jednotného frontu oslobodenia Tamilu
vidí ako jediné riešenie prísť s dostatočne rozumným návrhom a nakloniť preň druhú
stranu. To sa budhistickej vláde a hinduistickým separatistom nedarí už viac ako 20
rokov. Na situáciu posledných týždňov, keď hrozí opätovné vypuknutie vojny, reaguje
miestna i svetová Cirkev... Svetom zabudnutí...
„Úplne
sme stratili slobodu. Neexistuje žiadna sloboda pohybu ani prejavu, žiadna sloboda
pracovať a vychovávať deti... Žijeme v napätí, strachu a frustrácii. Má byť vojna,
vysťahovalectvo a hlad našou ustavičnou budúcnosťou?“ Takto sa pýta v jednom liste
rehoľná sestra žijúca na výbežku Jaffna na najsevernejšom cípe ostrova.
Jezuitský
páter Jozef Vinny, riaditeľ Jezuitskej utečeneckej služby na Srí Lanke povedal: „Dnes
sa každý pýta: Čo je úlohou Monitorovacej misie Srí Lanky, úradov Organizácie spojených
národov a medzinárodného spoločenstva? Zaujímajú sa o nás iba novinové titulky.
Nepodniká sa žiadna konkrétna akcia na zmiernenie utrpenia tohto ľudu.“
Ľudia
uväznení vo vojnových oblastiach na severe a východe Srí Lanky, ktorí uprostred strachu
a zúfalstva denne čelia granátovým útokom, hladu a smrti, sa cítia zabudnutí. „Za
posledný mesiac bolo zabitých aspoň 500 vojakov, navyše, rastie aj zabíjanie
civilného obyvateľstva, šíri sa násilie...“ povedal povedal pre Rádio Vatikán
riaditeľ národnej mierovej rady Srí Lanky Jehan Perera. „Malé deti umierajú, násilie
sa stupňuje, ľudia na Jaffne doslova hladujú. Nemôžeme sa dostať na konfliktné územia
so svojou pomocou...“ opísal situáciu regionálny riaditeľ juhoázijskej Jezuitskej
utečeneckej služby otec Amalraj.
Otvorte diaľnicu!
Miestny biskup
Thomas Savundaranayagam sa osobne zapojil do rozdávania jedla a 2. novembra poslal
srílanskému prezidentovi Mahindovi Rajapaksemu telegram, v ktorom vyzýva pasívnu vládu,
ignorujúcu neznesiteľné postavenie pol milióna obyvateľov, aby konečne otvorila diaľnicu
A9 alebo našla iné spôsoby, ako na sever doručiť potraviny a lieky.
Diaľnica
A9 spája výbežok Jaffna so zvyškom krajiny a je jedinou cestou, ktorú môžu používať
aj ťažké nákladné autá. Prechádza však oblasťou Wanni, kontrolovanou povstalcami.
Vláda ju uzavrela v auguste, keď vypukli zrážky medzi tamilskými rebelmi a bezpečnostnými
silami. Trojmesačná izolácia spôsobila na Jaffne hrozivý nedostatok jedla, paliva
a zdravotníckeho materiálu. Na humanitárnu krízu zareagovala Charita Srí Lanky, ktorá
na minulotýždňovom zasadnutí jednohlasne volala po znovuotvorení diaľnice. Jej apel
okamžite potvrdili náboženskí a politickí predstavitelia vrátane niektorých členov
vládnucej Strany slobody a v hlavnom meste Srí Lanky Colombo sa uskutočnil tichý protest.
Približne 170 ľudí vrátane kňazov a rehoľných sestier mĺkvo držalo nad hlavami transparenty
s nápismi Stop hladomoru v čingalskom aj anglickom jazyku a usilovalo sa presvedčiť
vládu, aby hľadala riešenie krízy. Už 20 rokov...
Konflikt,
ktorý ničí Srí Lanku už viac ako 20 rokov, má etnický charakter. Proti sebe stoja
čingalská väčšina vyznávajúca budhizmus a tamilská menšina hlásiaca sa k hinduizmu.
Do krajiny, nazývanej Perlou indického oceánu a rozkladajúcej sa na veľkom
ostrove tesne susediacom s južnou časťou Indie, sa tamilovia dostali v čase britskej
okupácie ostrova. Prichádzali z juhoindického štátu Tamil Nadu ako sezónni robotníci
na kávové a čajové plantáže a z vôle anglickej koruny postupne natrvalo osídlili sever
krajiny. Poslúžili tak londýnskej politike podľa hesla „Rozdeľuj a panuj“.
Pôvodným
čingalským obyvateľom však pripomínali neblahé časy stáročnej indickej nadvlády. Keď
ostrov, vtedy nazývaný Cejlón, roku 1948 získal samostatnosť, nálož pušného prachu
bola pripravená vybuchnúť. Vláda Tamilskému obyvateľstvu okamžite odňala občianske
práva. Roku 1972 sa Cejlón vyhlásil podľa nacionalistickej tradície za Srí Lanku a prijal
zákon o jedinom štátnom náboženstve – budhizme. Zrodili sa prvé podzemné skupiny Nových
tamilských tigrov na oslobodenie Eelamu, čo je názov pôvodnej vlasti Tamilov. Roku
1976 vzniklo ozbrojené hnutie Tigri oslobodenia tamilského Eelamu (LTTE), ktoré už
v nasledujúcom roku obsadilo celú oblasť Jaffna. Rebelovia majú dodnes vlastnú paralelnú
vládu vrátane polície a súdneho systému.
Osemdesiate roky sa tak stali divadlom
bolestnej otvorenej vojny. Mierové rokovania z roku 1985 nepriniesli žiadne konkrétne
plody, rozhovory roku 1995 zmarila bomba, ktorá ťažko zranila prezidentku Chandriku
Kamaratungovú. Roku 2000 sa sprostredkovateľskej úlohy ujalo Nórsko a roku 2002 bolo
v Oslo podpísané historické prímerie. Mnohé z neho však ostalo iba na papieri, a preto
sa vo februári aj v októbri tohto roku Tamilskí tigri a srílanská vláda opäť zišli,
tentoraz v Ženeve vo Švajčiarsku.
Zabíjajú civilov, verbujú deti
„Je
nevyhnutné, aby medzinárodná komunita prijala konkrétne opatrenia na povzbudenie bojujúcich
strán, aby sa vrátili k rokovaniam a ukončili toto neprestajné porušovanie ľudských
práv,“ povedal pre agentúru Fides jezuita Paul Newman, zodpovedný za Jezuitskú
utečeneckú službu pre južnú Áziu. Ako dodal, do konfliktných oblasti treba zaručiť
voľný prístup medzinárodným pozorovateľom a humanitárnym pracovníkom. Mŕtvi a zranení
medzi civilným tamilským obyvateľstvom totiž denne pribúdajú. Vláda obviňuje Tamilské
tigre, že používajú civilov ako živé štíty, rebeli zasa obviňujú vládu z útokov na
nevojenské ciele.
Ako povedal pre Rádio Vatikán riaditeľ Národnej mierovej
rady Srí Lanky Jehan Perera: „Počúvame, že vláda podpisuje dohody, naposledy pred
dvoma týždňami dohodu najvyššej úrovne o dodržiavaní ľudských práv. To by vzbudzovalo
vieru, že má naozaj záujem o ľudskejší, nevojenský prístup k problému. Výsledným
posolstvom, ktoré z tohto všetkého vyplýva pre mňa, však je, že obe strany
sa usilujú získať vojenský rešpekt: zaútočiť a oslabiť toho druhého.“ Svetová
komunita obviňuje vládu na Srí Lanke aj z verbovania detských vojakov. Tento hrubý
prečin proti medzinárodným dohodám oznámil špeciálny poradca úradu OSN pre deti a ozbrojené
konflikty Allan Rock, čo bolo zo strany Organizácie Spojených národov prvé obvinenie
takého vážneho charakteru proti čingalskej vláde. Podľa Allana Rocka sú 13- až 14-roční
chlapci unášaní z rodných dedín a násilne zaraďovaní do polovojenských vládnych jednotiek. Povinnosť
namieto strachu
V tejto situácii sa UNESCO rozhodlo udeliť výročnú cenu
za toleranciu práve významnému sprostredkovateľovi mierových rozhovorov na Srí Lanke.
Presne na Medzinárodný deň tolerancie minulý týždeň 16. novembra si
prezident Jednotného frontu oslobodenia Tamilu Veerasingham Anandasangaree prevzal
v Ženeve 100-tisíc dolárov za vytrvalé presadzovanie nenásilného riešenia konfliktu.
Cenu založil roku 1995 pri príležitosti 125. výročia narodenia Mahátmu Gándhího indický
spisovateľ a diplomat Madanjeet Singh, tzv. veľvyslanec dobrej vôle pri UNESCO.
Ocenený
Veerasingham Anandasangaree pri tejto príležitosti pre Vatikánsky rozhlas povedal:
„Spoločenstvo odlišných ľudí musí byť tolerantné, nevidím inú možnosť. Tolerancia
a nenásilie sú veľmi, veľmi dôležité.“On sám odvážne kritizuje tých, čo
sa nehanbia za krv na svojich rukách, a ako sprostredkovateľ medzi bojujúcimi stranami
si už neraz vypočul tvrdé hrozby aj voči vlastnej osobe. Nemôže sa však báť:„Som
povinný voči svojmu národu prinášať mu slobodu...“ Vie, o čom hovorí.
Nesloboda má mnohé podoby. Ako referujú agentúrne správy z posledných mesiacov, situácia
na Jaffne sa mení zo zlej na horšiu. Ceny základných potravín zaznamenali raketový
nárast na štvor- až šesťnásobky bežných súm – a jedlo si aj tak nemožno kúpiť. „Na
tvárach ľudí badať viditeľný hlad a podvýživu,“ napísala rehoľná sestra,
ktorá s trpiacimi Tamilmi žije. „Pred obchodmi sa tvoria dlhé rady už od
tretej hodiny ráno. Do ktorého sa postaviť? Na chlieb, na zeleninu, na sušené
mlieko, na benzín? Nedostatok týchto vecí v obchodoch spôsobuje roztržky a prestrelky
na uliciach. Každý deň žijeme uprostred vrážd, únosov, znásilnení, policajného pátrania
a zatýkania. Strácame hodnoty, ktoré sme považovali za také drahé našim srdciam.“
73-ročného
Veerasinghama Anandasangareeho to vedie k úsmevu nad otázkou, či sa pri práci sprostredkovateľa
necíti ohrozený, a k slovám o povinnosti oslobodzovať vlastný národ. Odvaha a povinnosť
z lásky sú hodnoty, ktoré si svet potrebuje pripomínať stále. Napríklad keď ide o trpiacich
Tamilov na severe Srí Lanky.