Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Vatikán (19. novembra, RV) - Ako každú nedeľu, aj dnes sa Benedikt XVI. pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:
 
„Drahí bratia a sestry,
pozajtra, 21. novembra, pri príležitosti liturgickej spomienky Obetovania Panny Márie, budeme sláviť Deň „pro Orantibus“, ktorý je venovaný rehoľným komunitám, ktoré žijú v klauzúre. Je to príležitosť veľmi vhodná k vyjadreniu vďačnosti Pánovi za dar, ktorý prežívajú mnohí ľudia žijúci v kláštoroch v úplnom zasvätení sa Bohu v modlitbe, v tichu a v skrytosti. Niekto sa môže pýtať, aký zmysel a hodnotu má ich prítomnosť v našich časoch, keď existujú mnohé naliehavé situácie chudoby a iných potrieb, ktorým treba čeliť. Prečo sa „zatvoriť“ navždy za múrmi kláštora a ochudobniť tak iných o využitie vlastných schopností a skúseností? Akú účinnosť môže mať ich modlitba z hľadiska riešenia mnohých konkrétnych problémov, ktoré neustále ohrozujú ľudstvo?  
V skutku aj dnes vyvoláva prekvapenie u priateľoch a známych skutočnosť, keď nie málo ľudí opúšťa profesionálnu kariéru aby objali prísne pravidlá klauzúrneho kláštora. Čo by ich mohlo pohnúť k takémuto náročnému rozhodnutiu, ak by nepochopili to, čo učí Evanjelium, totiž že kráľovstvo nebeské je „pokladom“ pre ktorý sa oplatí opustiť všetko (por. Mt 13, 44). V skutočnosti, títo naši bratia a sestry svedčia v tichosti o tom, že uprostred každodenných udalostí a starostí, jedinou oporou, ktorá nikdy nesklame je Boh, ktorý je skalopevný vo svojej vernosti a v láske. „Todo se pasa, Dios no se muda“ – „všetko sa pomíňa, len Boh sa nemení“ - napísala veľká učiteľka duchovného života svätá Terézia Avilská. V konfrontácii s  dnešnou rozšírenou potrebou hľadania úniku z každodennej rutiny veľkých mestských aglomerátov, a hľadania vhodných miest pre ticho a meditáciu, práve kontemplatívne kláštory sa ponúkajú ako „oázy“, v ktorých človek, ktorý je pútnikom na zemi, môže lepšie načerpať z prameňov Ducha a zahasiť smäd na svojej pozemskej púti. Tieto miesta, aj keď sa niekedy zdajú neužitočné, sú naopak nevyhnutné, pretože sú akoby zelenými „pľúcami“ v meste: spôsobujú dobro všetkým, aj tým, ktorí ich nenavštevujú alebo dokonca ignorujú ich existenciu.
 
Drahí bratia a sestry, ďakujme Pánovi, ktorý chcel vo svojej prozreteľnosti klauzúrne mužské aj ženské komunity. Kiež im nechýba naša duchovná ako aj materiálna podpora, aby mohli plniť svoje misijné poslanie, totiž oživovať v Cirkvi vrúcne očakávanie Kristovho príchodu. Prosme o to na orodovanie Panny Márie, ktorú pri spomienke Obetovania v chráme, budeme kontemplovať ako matku a vzor Cirkvi, ktorá zjednocuje v sebe obe povolania: povolanie k panenstvu, aj k manželstvu, ku kontemplatívnemu ako aj aktívnemu životu.“
 
- ls -