Týždeň so Svätým Otcom: dráma hladu, migrujúca rodina a Duch Svätý v našom živote

Vatikán (17. novembra, RV) - Ak by sme chceli najdôležitejšie body myšlienkového posolstva Svätého Otca za posledný týždeň zhrnúť do niekoľko málo slov, azda by to boli predovšetkým tieto slová: dráma hladu, migrujúca rodina a Duch Svätý v našom živote.

Pokiaľ ide o drámu hladu, Benedikt XVI. počas svojho príhovoru pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána, upozornil na problém hladu vo svete keď povedal: „A tu sa dotýkame veľmi bolestivého bodu: je to dráma hladu. Aj keď sa jej v blízkej minulosti čelilo na najvyšších inštitucionálnych miestach, ako je OSN a osobitne organizácia FAO, predsa zostáva veľkým problémom. Posledná výročná správa organizácie FAO potvrdila, že Cirkev veľmi dobre pozná z priamej skúsenosti, aká je situácia v misijných oblastiach: teda, že viac ako 800 miliónov osôb trpí podvýživou a veľa ľudí, osobitne detí, zomiera hladom.“

Svätý Otec na problém hladu však len neupozorňuje, ale hľadá aj riešenie. Počas spomínaného príhovoru povedal: „Ako možno čeliť tejto situácii, o ktorej aj keď sa často hovorí, nezdá sa, že by sa riešila? Naopak, z určitého hľadiska sa stále zhoršuje. Určite je potrebné zmeniť štrukturálne príčiny, ktoré sú viazané na vládnuci svetový ekonomický systém, ktorý je zodpovedný zato, že väčšiu časť prírodných zdrojov využíva menšia časť populácie. Na túto nespravodlivosť poukazovali pri rozličných príležitostiach už moji predchodcovia, boží služobníci Pavol VI. a Ján Pavol II. Aby sa dosiahla zmena v širokom rozsahu, je potrebné „obrátiť“, zmeniť model všeobecného rozvoja. Túto zmenu vyžaduje už nielen škandalózna situácia hladu, ale aj kritická energetická situácia a stále zhoršujúce sa životné prostredie. Každý človek a každá rodina môže a musí urobiť niečo preto, aby sa zmiernila situácia hladu vo svete tak, že sa bude usilovať o taký životný štýl a spôsob konzumovania dobier, ktorý bude v súlade s ochranou stvorenia a s kritériami spravodlivosti voči tomu, kto obrába zem v každej krajine.“ A úplne na záver túto výzvu ukončil slovami: Kiež nám pomáha Panna Mária, aby sme vedeli byť vďační za dobrodenia božej prozreteľnosti, a aby sme sa usilovali o spravodlivosť a solidaritu na každom mieste zemegule.”

Ohľadom témy rodiny sa pápež Benedikt XVI. osobitne venuje vo svojom posolstve pre 93. svetový deň migrantov a utečencov. Pripomenieme si ho 17. januára 2007 a jeho základnou témou bude Migrujúca rodina. Svätý Otec postavil tento problém do svetla Svätej rodiny na úteku do Egypta. Označil ju slovami svojho predchodcu Pia XII. za „vzor a oporu všetkých utečencov, nútených prenasledovaním alebo biedou opustiť vlasť, milovaných príbuzných, susedov, drahých priateľov a odísť do cudzej krajiny“.

Benedikt XVI. vo svojom posolstve ponúkol pohľad Cirkvi na aktuálne „ťažkosti a poníženia, zbavenie práv a zraniteľnosť miliónov migrantov“. Na prvom mieste spomína vzájomnú odlúčenosť členov migrujúcich rodín, pričom konštatuje, že „Opätovné vytvorenie rodinnej jednoty býva často neúspešné, čo vedie k pretrhnutiu pôvodných pút. Vytvárajú sa nové vzťahy a vznikajú nové citové väzby. Niektorí migranti zabudnú zoči-voči ťažobe odlúčenia a samoty na minulosť a svoje záväzky. Ak migrujúcej rodine nie je zaručené začlenenie sa do spoločnosti a účasť na jej živote, ťažko očakávať, že sa bude harmonicky rozvíjať.“

Ďalší problém prináša negatívny vplyv prvých utečeneckých vĺn na mladých migrantov. Benedikt XVI. ho nazval akýmsi „obranným mechanizmom“, ktorý sa stáva prekážkou v osobnostnom dozrievaní druhej migračnej generácie. Osobitnú pozornosť pápež venoval vplyvu migračných pohybov na ženy, ktoré dnes často hľadajú profesionálnejšie, dôstojnejšie uplatnenie v cudzine, a stávajú sa v mnohých prípadoch obeťami obchodovania s ľuďmi a prostitúcie. Cirkev by preto podľa Benedikta XVI. mala venovať zvýšenú pozornosť aj liečeniu „zranených sŕdc“.

O Duchu Svätom a jeho pôsobení v našom živote, tak ako to možno vyčítať zo spisov apoštola Pavla, hovoril Svätý Otec vo svojej stredajšej katechéze, keď povedal: “Vieme, čo nám svätý Lukáš hovorí o Duchu Svätom v Skutkoch apoštolov, keď opisuje udalosť jeho zoslania. Duch Svätý so sebou prináša mocný podnet vziať na seba úlohu svedka evanjelia na cestách sveta.

Svätý Otec upozornil, že svätý Pavol poukazuje na jeho prítomnosť v živote kresťana a to, akým spôsobom poznačuje jeho identitu, keď zdôraznil: “Keď Pavol uvažuje o Duchu, vysvetľuje jeho vplyv nielen na konanie kresťana, ale aj na jeho samotné bytie. Je to on, kto hovorí, že Boží Duch v nás prebýva (porov. Rim 8,9; 1 Kor 3,16) a že „Boh poslal do našich sŕdc Ducha svojho Syna“ (Gal 4,6). Teda podľa Pavla, Duch preniká až do našej dôvernej osobnej hlbiny.

Benedikt XVI. poukázal na skutočnú hodnotu človeka, spočívajúcu v tom, že nie sme iba Božím obrazom, ale sme Božími deťmi. Ešte predtým, ako by sme si čokoľvek zaslúžili skutkami, máme vo svojom vnútri milosť, darovanú nám vo sviatostiach krstu a birmovania, ktoré ľudí robia výnimočnými vo vzťahu k Bohu.

Ďaľší dôležitý aspekt, ktorému nás učí apoštol Pavol, - ako zdôraznil Benedikt XVI., - je prítomnosť Ducha Svätého ako nevyhnutnej podmienky pre skutočnú modlitbu. „Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu“ (Rim 8,26-27). Je to akoby sme povedali, že Duch Svätý, čiže Duch Otca a Syna je dušou našej duše, najtajnejšou časťou nášho bytia, odkiaľ neprestajne vystupuje k Bohu modlitba, ktorú nedokážeme ani správne vyjadriť. Duch, ktorý je v nás vždy aktívny, nahrádza naše chyby a ponúka Otcovi našu poklonu, spolu s našimi najhlbšími túžbami. Prirodzene, toto si vyžaduje vysoký stupeň živého spoločenstva s Duchom. Je to pozvanie byť vždy citlivejšími, vnímavejšími na túto prítomnosť Ducha v nás a premieňať ju na modlitbu, preciťovať túto prítomnosť a naučiť sa modliť tak, by sme sa rozprávali s Otcom ako synovia v Duchu Svätom.“

V závere katechézy hlava Svätý Otec pripomenul veriacim ešte jeden aspekt Ducha Svätého, o ktorom nás učí sv. Pavol – jeho spojenie s láskou, keď povedal: „V mojej encyklike „Deus caritas est“ som citoval veľmi významné vyjadrenie sv. Augustína: „Ak vidíš lásku, vidíš Najsvätejšiu Trojicu“(č. 19) a pokračoval som vysvetlením: „Duch Svätý je totiž vnútornou silou, ktorá zosúlaďuje ich srdcia s Kristovým srdcom a podnecuje ich, aby milovali bratov tak, ako ich miloval on“ (ibid). Duch nás včleňuje do samotného rytmu Božieho života, ktorý je životom lásky, robiac nás osobne účastnými na vzájomných vzťahoch medzi Otcom a Synom. Nie je bezvýznamné, že Pavol, keď menuje rôzne prvky ovocia Ducha Svätého, kladie na prvé miesto lásku: „ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj...atď.“ (Gal 5,22). A keďže podstatou lásky je zjednocovať, znamená to predovšetkým, že Duch je tvorcom spoločenstva v kresťanskej komunite, ako hovoríme na začiatku svätej omše: „...spoločenstvo Svätého Ducha ( čiže to, ktoré je ním vytvorené) nech je s vami všetkými“ (2 Kor 13,13). Na druhej strane je tiež pravda, že Duch nás povzbudzuje nadviazať láskyplné vzťahy so všetkými ľuďmi. Pretože keď milujeme, dávame priestor Duchu, dovoľujeme mu v plnosti sa realizovať. Je teda pochopiteľné, prečo Pavol v tom istom liste Rimanom ponúka dve povzbudenia: „buďte vrúcneho ducha“ a „Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé“ (Rim 12,11.17).

Napokon Benedikt XVI. vyzval veriacich, aby umožnili Duchu Svätému vstúpiť do ich životov a nechať sa ním formovať smerom k veľkým hodnotám lásky, radosti, spoločenstva a nádeje.

Laudetur Jesus Christus!

Leopold Slaninka SJ
vedúci slovenského programu Vatikánskeho rozhlasu

Informačník SRVR

Informácie o SR VR, ako aj správy z Vatikánu a zo života univerzálnej Cirkvi v textovej a zvukovej podobe môžete nájsť na našej internetovej adrese:
http://www.oecumene.radiovaticana.org/slo/index.asp.

Písať nám môžete na adresy: srvr@vaticanradio.org alebo slovak@vatiradio.va