Generálna audiencia Benedikta XVI.: apoštol Pavol a jeho učenie o Duchu Svätom

Vatikán (15. novembra, RV) - Pravidelná generálna audiencia Benedikta XVI. sa dnes konala na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Zúčastnilo sa na nej veľké množstvo veriacich z rôznych častí sveta, vrátane pútnikov zo Slovenska. Svätý Otec sa v katechéze zameral na osobu sv. Pavla ako teológa. Poukázal na to, aké miesto mal v jeho živote a pôsobení Duch Svätý a na to, v čom môže jeho príklad inšpirovať kresťanov dnešného sveta.
"Vieme, čo nám svätý Lukáš hovorí o Duchu Svätom v Skutkoch apoštolov, keď opisuje udalosť jeho zoslania. Duch Svätý so sebou prináša mocný podnet vziať na seba úlohu svedka evanjelia na cestách sveta. Naozaj, kniha Skutkov rozpráva o množstve misií, vykonaných Apoštolmi najskôr v Samárii, potom na pobrežnom území Palestíny, až po Sýriu. Predovšetkým sa opisujú tri veľké apoštolské cesty, ktoré vykonal Pavol, ako som už spomenul na jednom z predchádzajúcich stredajších stretnutí."

Svätý Otec upozornil na to, že svätý Pavol nám vo svojich listoch hovorí o Duchu aj z iného uhla pohľadu. Poukazuje na jeho prítomnosť v živote kresťana a to, akým spôsobom poznačuje jeho identitu.
"Keď Pavol uvažuje o Duchu, vysvetľuje jeho vplyv nielen na konanie kresťana, ale aj na jeho samotné bytie. Je to on, kto hovorí, že Boží Duch v nás prebýva (porov. Rim 8,9; 1 Kor 3,16) a že „Boh poslal do našich sŕdc Ducha svojho Syna“ (Gal 4,6). Teda podľa Pavla, Duch preniká až do našej dôvernej osobnej hlbiny. S týmto úmyslom sa zahľaďme na niektoré jeho slová s podstatným významom: „zákon Ducha, ktorý dáva život v Kristovi Ježišovi, oslobodil ťa od zákona hriechu a smrti... nedostali ste ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: "Abba Otče!" (Rim 8, 2.15). Keďže sme deti, môžeme Bohu hovoriť „Otec“."
 
Benedikt XVI. poukázal na skutočnú hodnotu človeka, spočívajúcu v tom, že nie sme iba Božím obrazom, ale sme Božími deťmi. Ešte predtým, ako by sme si čokoľvek zaslúžili skutkami, máme vo svojom vnútri milosť, darovanú nám vo sviatostiach krstu a birmovania, ktoré ľudí robia výnimočnými vo vzťahu k Bohu.
"A to je pozvaním žiť toto naše synovstvo , byť si vždy viac vedomí, že sme adoptívne deti vo veľkej božej rodine. Je to pozvanie pretvoriť tento objektívny dar na subjektívnu realitu, rozhodujúcu o našom myslení, našom konaní, našom bytí."

 
Ako zdôraznil Svätý Otec, ďalšou dôležitou vecou, ktorú nás učí apoštol Pavol, je prítomnosť Ducha Svätého ako nevyhnutnej podmienky pre skutočnú modlitbu.
„Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu“ (Rim 8,26-27). Je to akoby sme povedali, že Duch Svätý, čiže Duch Otca a Syna je dušou našej duše, najtajnejšou časťou nášho bytia, odkiaľ neprestajne vystupuje k Bohu modlitba, ktorú nedokážeme ani správne vyjadriť. Duch, ktorý je v nás vždy aktívny, nahrádza naše chyby a ponúka Otcovi našu poklonu, spolu s našimi najhlbšími túžbami. Prirodzene, toto si vyžaduje vysoký stupeň živého spoločenstva s Duchom. Je to pozvanie byť vždy citlivejšími, vnímavejšími na túto prítomnosť Ducha v nás a premieňať ju na modlitbu, preciťovať túto prítomnosť a naučiť sa modliť tak, by sme sa rozprávali s Otcom ako synovia v Duchu Svätom.“

 
V závere katechézy hlava Katolíckej cirkvi pripomenula veriacim ešte jeden aspekt Ducha Svätého, o ktorom nás učí sv. Pavol – jeho spojenie s láskou.
„V mojej encyklike „Deus caritas est“ som citoval veľmi významné vyjadrenie sv. Augustína: „Ak vidíš lásku, vidíš Najsvätejšiu Trojicu“(č. 19) a pokračoval som vysvetlením: „Duch Svätý je totiž vnútornou silou, ktorá zosúlaďuje ich srdcia s Kristovým srdcom a podnecuje ich, aby milovali bratov tak, ako ich miloval on“ (ibid). Duch nás včleňuje do samotného rytmu Božieho života, ktorý je životom lásky, robiac nás osobne účastnými na vzájomných vzťahoch medzi Otcom a Synom. Nie je bezvýznamné, že Pavol, keď menuje rôzne prvky ovocia Ducha Svätého, kladie na prvé miesto lásku: „ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj...atď.“ (Gal 5,22). A keďže podstatou lásky je zjednocovať, znamená to predovšetkým, že Duch je tvorcom spoločenstva v kresťanskej komunite, ako hovoríme na začiatku svätej omše: „...spoločenstvo Svätého Ducha ( čiže to, ktoré je ním vytvorené) nech je s vami všetkými“ (2 Kor 13,13). Na druhej strane je tiež pravda, že Duch nás povzbudzuje nadviazať láskyplné vzťahy so všetkými ľuďmi. Pretože keď milujeme, dávame priestor Duchu, dovoľujeme mu v plnosti sa realizovať. Je teda pochopiteľné, prečo Pavol v tom istom liste Rimanom ponúka dve povzbudenia: „buďte vrúcneho ducha“ a „Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé“ (Rim 12,11.17)."

 
Napokon Benedikt XVI. vyzval veriacich, aby umožnili Duchu Svätému vstúpiť do ich životov a nechať sa ním formovať smerom k veľkým hodnotám lásky, radosti, spoločenstva a nádeje. Po katechéze nasledovali pozdravy Svätého Otca v rôznych jazykoch, okrem iného aj po slovensky:„Zo srdca vítam pútnikov zo Skalice. Bratia a sestry, čoskoro budeme sláviť Výročie posviacky bazilík svätých apoštolov Petra a Pavla. Nech návšteva týchto chrámov zveľadí vašu lásku k Cirkvi, ktorá je postavená na apoštolskom základe. Rád žehnám vás i vaše rodiny. Pochválený buď Ježiš Kristus!“

Na záver generálnej audiencie Benedikt XVI. udelil všetkým prítomným apoštolské požehnanie.

-lr,dj-